Ako sa môžete stravovať vegánsky a zdravo.

Čas čítania: približne 6 minút

stravovať

Vegánska strava nie je automaticky zdravá. V súčasnosti existuje toľko hotových vegánskych výrobkov, že je veľmi nepravdepodobné, že by vegánska strava založená na týchto výrobkoch bola zdravá.

Každý z týchto produktov samozrejme každú chvíľu testujem, rovnako ako občas siahnem do vrecka s hranolkami. Tieto hotové výrobky by sa v žiadnom prípade nemali stať neoddeliteľnou súčasťou vašej stravy.

Celá potravina bohatá na životne dôležité látky

S celými potravinami bohatými na životne dôležité látky sa zaoberám už takmer 5 rokov. Dôvodom bola ťažká neurodermatitída, ktorá sa náhle objavila u môjho syna, ktorý mal vtedy 2 roky.

Celá potravina bohatá na životne dôležité látky je formou výživy z celého jedla, ktorú lekár Dr. Max-Otto Bruker (1909-2001) (Naše jedlo formovalo náš osud). Početné vedecké štúdie a jeho vlastné klinické pozorovania mu potvrdili, že mnohé choroby údajne spojené s vekom sú spôsobené desaťročným nedostatkom „životne dôležitých látok“.

Preto Bruker odporučil diétu založenú na jednoduchom pravidle:

Čím viac je nespracovaná potravina, tým viac životne dôležitých látok obsahuje.

Pod pojmom životne dôležité látky Dr. Bruker kombinuje všetky biologicky aktívne látky, ktoré sú životne dôležité pre naše telo:

  • Vitamíny
  • Minerály
  • Stopové prvky
  • Enzýmy
  • Vláknina alebo vláknina z potravy
  • Arómy
  • nenasýtené mastné kyseliny

Udržujte jedlo čo najprirodzenejšie

Brukerove objavy formujú odporúčania výskumného pracovníka v oblasti výživy Prof. Kollatha (1892-1970): „Udržujte jedlo čo najprirodzenejšie.“

Malo by byť zrejmé, že s pribúdajúcim spracovaním sa stráca čoraz viac takzvaných „životne dôležitých látok“. Ale len veľmi málo z nich premýšľa o tom, čo sa môže stratiť zahrievaním alebo inými krokmi spracovania a aké účinky by to mohlo mať na naše zdravie.

Kľúčovým faktorom je, že choroby spojené so stravou sa „nikdy“ neobjavia okamžite, ale až po mnohých rokoch.

Spoločnosť Bruker pripisuje chorobám spojeným so stravou, ako je artérioskleróza, srdcový infarkt, trombóza a tiež rakovina, extrahovanie múky, továrenského cukru a tukov, ako aj konzervovaných potravín.

Bruker rozlišuje medzi

  • Jedlo, ktorí sami stále „žijú“ a
  • Jedlo, ktoré boli „zabité“ vonkajšími vplyvmi, ako sú kúrenie, konzervácia alebo príprava.

Podľa názoru Brukera sú potraviny potrebné na to, aby sme boli zdraví, zatiaľ čo potraviny nie sú, pretože sú iba nosičmi výživných látok.

V prírodných potravinách sú životne dôležité látky podľa Brukera obsiahnuté tiež v harmonickom pomere, ktorý pomáha nášmu telu optimálne metabolizovať tieto potraviny.

Podľa Brukera nemá zmysel konzumovať životne dôležité látky, ako sú vitamíny, izolovane. Iba správne množstvo vitamínov, minerálov, stopových prvkov, enzýmov atď. Zaručuje, že ich naše telo dokáže optimálne absorbovať a využiť.

Účinok mnohých životne dôležitých látok a ich vzájomné pôsobenie v tele ešte nebol dostatočne preskúmaný. Odborník na výživu T. Colin Campbell o tom píše vo svojej knihe „China Study“

„Je to nekonečne zložitý proces a je úplne nemožné presne pochopiť, ako každá z týchto chemických zložiek interaguje s druhou. Ako to všetko spolu funguje, sa nikdy nedozvieme. ““

Podľa Brukera by jedna tretina jedla mala pozostávať zo surovej zeleniny - jednu tretinu tvorí ovocie a dve tretiny tvorí zelenina. Na prípravu sa odporúča prírodný olej a korenie. Extraktová múka by mala byť nahradená čerstvou mletou celozrnnou múkou, aby sa zabezpečilo vstrebávanie vitamínu B1. Kaša z čerstvého zrna by sa mala jesť raz denne.

Podľa Brukera je obilie dôležitým zdrojom vitamínu B1. Na druhej strane extrakčná múka, podobne ako továrenský cukor, má veľmi nízky obsah životne dôležitých látok. Vitamíny skupiny B, vrátane vitamínu B1, sú ťažko dostupné. Náš metabolizmus by však tieto vitamíny skupiny B potreboval, aby mohol využívať sacharidy (škrob, cukor).

Naše telo musí využívať svoje zásoby, aby dokázalo zužitkovať prísady priemyselného cukru a múky. Výsledkom je chronický nedostatok životne dôležitých látok, najmä vitamínu B1, ktorý sa prejaví na našom zdraví a môže v závislosti od našej konštitúcie viesť k rôznym chorobám spojeným s výživou.

Zložité je, že podľa Dr. Bruker, veľa chorôb súvisiacich so stravou sa dostáva do popredia až po rokoch alebo desaťročiach a potom sa označujú ako choroby súvisiace s vekom, u ktorých sa mylne predpokladá, že sú príčinou.

Pretože podľa názoru Brukera nie sú zdroje živočíšnych bielkovín potrebné, odporúča konzumáciu mäsa, údenín a rýb zakázať. Spotreba syrov, mlieka a mliečnych výrobkov, ako aj vajec by sa mala obmedziť. Mlieko by sa malo piť iba ako surové mlieko. Odporúča uprednostniť potraviny z ekologického poľnohospodárstva.

Podľa týchto odporúčaní sa stravujeme asi 1,5 roka. Z našej stravy a domácnosti sme odstránili najmä cukor. Neurodermatitída môjho syna bola históriou.

Dovtedy však bolo pre mňa nepredstaviteľné úplne sa zaobísť bez zdrojov živočíšnych bielkovín. Nepostrádateľné boli najmä mliečne výrobky. Po nepretržitom chorobe od augusta do decembra 2013 som sa v decembri 2013 opäť intenzívne venoval téme výživy.

Keďže som sa po „Brukerovi“ údajne zdravo stravoval, spočiatku som svoje trvalé prechladnutie dával na „stres“. Potom som sa ale obrátil na knihu „Mladí a zdraví prostredníctvom vitálneho imunitného systému“ od Dr. Hiromi Shinya sa stretol.

DR. Hiromi Shinya popisuje príznaky svojej manželky, ktorá mala na mňa nerozpoznanú alergiu. To mi dalo predstavu, že pravdepodobne je vinníkom mliečne výrobky.

Intenzívnejšie som sa potom venoval téme vegánskej výživy a zdravia. Po filme „Vidlička namiesto skalpela“ a knihe China Study od T. Colina Campbella sa pre mňa už niet cesty späť.

Čínska štúdia

Čínska štúdia je jednou z najlepších a najpodrobnejších kníh, aké som kedy čítal. Vďaka veľkému množstvu štúdií odstraňuje množstvo predsudkov a zámerných dezinformácií mliekarenského a mäsového priemyslu.

Srdcom knihy je Čínska štúdia, rozsiahla štúdia rakoviny vo vidieckej Číne. Tu Campbell porovnáva mieru ochorenia Ázijcov, ktorí jedia hlavne rastlinnú stravu, s Ázijčanmi, ktorí žijú v USA druhej generácie a ktorí prispôsobili svoje stravovacie návyky západným stravovacím návykom - najmä vysokej konzumácii živočíšnych bielkovín.

Je tu veľmi nápadné, že so zmenou stravovania na západné jedlo prišli aj západné choroby (napr. Cukrovka, rakovina, srdcové choroby), ktoré v Číne takmer neexistovali. Geneticky sú obaja Aziati rovnakí. Veľkým rozdielom je spôsob života, predovšetkým však strava, ktorú Campbell pôsobivo vysvetľuje.

Campbell tiež ukazuje, že dokázal u experimentálnych zvierat udržať rakovinu pod kontrolou, pokiaľ boli kŕmení stravou obsahujúcou iba 5% bielkovín vo forme kazeínu (obsah bielkovín v mlieku); zatiaľ čo akonáhle ich stravou bolo 20% kazeínu, rakovina sa rozšírila ako požiar.

Kľúčovým posolstvom práce Campbella je, že zdravé rastlinné potraviny môžu nielen predchádzať, ale aj zvrátiť choroby, ktoré sú na Západe bežné, najmä rakovina.

Zdravá rastlinná výživa neznamená žiadne živočíšne produkty ani priemyselne spracované potraviny. Campbell sám o sebe panenský olej ani len nepovažuje za potravinu, pretože sa prirodzene vyskytuje iba ako súčasť iných potravín.

Pre mňa však je podstata, že pre vážne chorých ľudí môže byť najlepšie vyhnúť sa tiež olejom. Pre mňa ako športovca sa to však nezaobíde a nechcem sa bez toho zaobísť.

Keďže sója je jednou z hlavných zložiek typickej vegánskej stravy, je tiež vysoko spracovaná, takže ju mám na stole zriedka.

Z týchto dôvodov je „vegánske celé jedlo“ formované Brukerom a Campbellom pre mňa optimálnou vegánskou stravou:

  • denná kaša z čerstvého zrna (Bircher müsli)
  • veľa surovej zeleniny - z toho 1/3 ovocia a 2/3 zeleniny (smoothies/šaláty)
  • dusená zelenina
  • iba celozrnný chlieb/väčšinou špaldový
  • Kešu oriešky/mandle namiesto sóje
  • strukoviny
  • Chia semienka/konopné semienka
  • bez cukru

Udržujte jedlo čo najprirodzenejšie

Moje odporúčanie na ľahký začiatok: Pozri si film