Akú veľkú váhu má ešte Starý zákon?

Hneď začnem poďakovaním za milé slová v P.S. o. Je veľmi dobré prečítať si, že naša práca na tomto webe je užitočná. Takže najskôr vám za to veľmi pekne ďakujem!

Ale teraz k tvojej otázke. Mnoho kresťanov to cíti rovnako ako vy. Zaujíma vás, či Nový zákon nemusí stačiť ako kresťanská Biblia. Ježišovo posolstvo sa javí oveľa priateľskejšie ako to, čo človek vníma zo Starého zákona. Akoby bola zjavná túžba sústrediť sa na Ježišovo posolstvo a zvyšok chápať takpovediac ako prekonaný. Toto je však mimoriadne nesprávne chápanie nielen Starého zákona, ale aj Nového.

Pre Ježiša sa Biblia skladala z toho, čo dnes nazývame Starý zákon. Ježiš často hovoril o biblických výrokoch. Ježiš tak stál úplne v tradícii židovského výkladu Biblie. Chce, aby sa slová Tóry, teda piatich kníh Mojžišových, interpretovali znova a znova. To tiež znamená, že rôzne nariadenia Tóry je potrebné znovu a znovu zvažovať. Je to preto, že okolnosti sa neustále menia. Vezmime si napríklad stravovacie pravidlá judaizmu. Obyvatelia Izraela nepoznali niektoré potraviny, ktoré máme dnes k dispozícii. Ktoré z nich môžete jesť? Ktoré nie? Je husí kóšer alebo nie? V Biblii nie je o husiach nič, ale existujú indície, o ktorých je potrebné diskutovať.

Alebo si vezmite otázku o sobotnom prikázaní, s ktorou Ježiš často argumentoval: Biblia hovorí, že nemôžete pracovať v sobotu. Čo však v prípade, ak touto prácou zachránite životy? Ježiš tu zaujíma jasné stanovisko a hovorí: Prikázanie milovať blížneho si váži viac ako sobotné prikázanie, ak dôjde k rozporu medzi týmito dvoma prikázaniami. Ježiš tým nespochybnil príkaz sabatu, vyložil ho.

Rovnako je to aj s kontrastom medzi „okom za oko“ na jednej strane a „otočením druhej tváre“ na druhej strane. Nariadenie, ktoré by sa malo dávať „oko za oko, zub za zub, ruka za ruku a noha za nohu“ pochádza z Exodu 21:24 a upravuje spolužitie obyvateľov Izraela. Tento zoznam znamená, že trestné činy by mali byť primerane potrestané. Ak niekomu vyrazíte zub, nemali by ste prísť o ruku ani nohu. Nech je to tak alebo onak, platí pravidlo, že by ste mali primerane odmeňovať. Ježiš sa toho chopí a - ako zdôraznil krátko predtým - nezruší prikázanie, ale ho „plní“ (Matúš 5:17) slovami: „Počuli ste, že bolo povedané: Zub na zub. "Ale ja ti hovorím, aby si neodporoval zlu, ale radšej: Ak ťa niekto udrie po pravom líci, ponúkni aj druhé." (Matúš 5: 38–39) Ježiš tu robí niečo podobné, ako to robil so sobotným prikázaním: Porovnáva príkaz náležitej odplaty s prikázaním milovať blížneho, ktoré je pre neho spolu s láskou k Bohu najvyšším zo všetkých prikázaní. (Matúš 22: 34–40) Takto sa v jeho očiach plní prikázanie konať primerane.

Takže vidíte: Starý zákon bol základom Ježišovej teológie. Ani ho nevymenil, ani neobnovil. Interpretoval to však veľmi autoritárskym spôsobom. A keďže my kresťania uznávame Ježiša ako svoju autoritu, riadime sa jeho interpretáciou, pokiaľ vieme. Povedané na rovinu, celý Nový zákon je interpretáciou Starého zákona. A v priebehu storočí sme mali za úlohu interpretovať obe časti Biblie.

Teraz posledné slovo o Božom obraze, pretože to je pre mňa veľmi dôležité: Každý, kto pozorne číta Starý zákon, si všimne, ako je tam nekonečne milujúci Boh. Napriek všetkým sklamaniam, ktoré Boh musí od ľudí zažiť, sa drží svojej lásky k ľuďom. Je to presne tento príbeh, ktorý pokračuje v Ježišovi. Ľudia zabíjajú prorokov a Boh to skúša znova a znova - až k svojmu vlastnému synovi. História spásy zaznamenaná v Biblii má skutočne zmysel, iba ak ju čítate a rozumiete jej v súvislostiach.

To by malo byť pre túto dobu všetko. Dúfam, že by ste s mojou odpoveďou mohli niečo urobiť.