Anafylaktický šok

Martina Feichter vyštudovala biológiu v lekárni voliteľného predmetu v Innsbrucku a tiež sa ponorila do sveta liečivých rastlín. Odtiaľ nebolo ďaleko k ďalším medicínskym témam, ktoré ju uchvacujú dodnes. Vyštudovala novinárku na Akadémii Axela Springera v Hamburgu a pre NetDoktor pracuje od roku 2007 - najskôr ako redaktorka a od roku 2012 ako nezávislá spisovateľka.

Alergický šok je silná reakcia z precitlivenosti tela na údajne nebezpečnú látku (alergén ako včelí jed atď.). Lekári hovoria aj o anafylaktickom šoku (anafylaxii). Častými spúšťačmi sú jed hmyzu (od včiel, ôs atď.), Potraviny (arašidy, zeler atď.) A lieky (napríklad antibiotiká). V horšom prípade postihnutý trpí zástavou dýchania a kardiovaskulárneho systému! Prečítajte si tu, ako správne poskytnúť prvú pomoc v prípade alergického šoku!

Stručný prehľad

Čo robiť v prípade anafylaktického šoku? Zabráňte ďalšiemu prísunu alergénu, zavolajte pohotovostného lekára, pacienta priveďte do vhodnej polohy podľa stavu (šoková poloha, stabilná bočná poloha, zvislá horná časť tela), skontrolujte pulz, dýchanie a krvný tlak, v prípade potreby podajte urgentnú liečbu

Riziká anafylaktického šoku: V závažných prípadoch existuje riziko zastavenia dýchania a kardiovaskulárneho systému.

Kedy k lekárovi? Alergický šok by mal vždy liečiť lekár.

Nebezpečenstvo!

Ak má niekto alergický šok, vždy zavolajte záchrannú službu!

Aj keď alergik užíva svoje pohotovostné lieky proti prejavom alergického šoku, mali by ste pohotovostného lekára upozorniť!

Anafylaktický šok: čo robiť?

Alergický šok (anafylaktický šok) môže byť život ohrozujúci. Preto by ste ako prvý poskytovateľ pomoci mali konať okamžite:

Čo najskôr zabráňte zavedeniu ďalších alergénov do pacienta. To môže znamenať napríklad zastavenie infúzie liekov, ochranu pacienta pred ďalším bodnutím včelou alebo zabránenie ďalšiemu jedlu (v prípade potravinových alergií).

Ak pacient nemá ťažkosti s dýchaním, mali by ste ho uviesť do šokovej polohy. To znamená: sklopte hornú časť tela, nohy majte vysoké. To znamená, že krv nemôže „klesnúť“ do nôh, ale je k dispozícii na dodanie životne dôležitých orgánov mozgu a srdca.

Ak má pacient ťažkosti s dýchaním, udržujte hornú časť tela vysoko (takmer vo zvislej polohe).

Ak je pacient v bezvedomí, uložte ich na bok v stabilnej polohe.

Zalarmujte sanitku!

Uistite pacienta (pokiaľ nie je v bezvedomí).

Monitorujte pulz, krvný tlak a dýchanie alergika.

Ak pacient prestane dýchať, okamžite začnite s resuscitáciou z úst do úst. V prípade zastavenia kardiovaskulárneho systému musíte dotknutú osobu oživiť (oživiť).

Ak je to potrebné, pomôžte alergikom používať lieky z pohotovostnej súpravy.

Anafylaktický šok: pohotovostná súprava

Alergici, ktorí sú náchylní alebo už utrpeli alergický šok, by mali mať vždy pri sebe pohotovostnú súpravu. Obsahuje tri až štyri lieky (v závislosti od príznakov, ktoré sa dajú očakávať u alergika):

Adrenalín na injekciu (zvyčajne vo forme ľahko použiteľného autoinjektora)

bronchodilatátor (beta-sympatomimetikum) v sprejovej forme na použitie pri akútnych respiračných ťažkostiach

liek, ktorý zastavuje alebo aspoň oslabuje alergickú reakciu (antihistaminikum)

Kortizón na prevenciu neskorých reakcií

Alergici sa môžu od lekára dozvedieť, ako používať liek v prípade núdze.

Anafylaktický šok: riziká

V prípade alergického šoku sa príznaky vyvinú vo veľmi krátkom čase po kontakte so spúšťačom alergie (alergénom). Každý, kto je precitlivený na intravenózne podané lieky (injekčná striekačka, infúzia), môže prejaviť prvé príznaky anafylaxie do piatich minút. V prípade bodnutia hmyzom je anafylaktický šok znateľný asi po desiatich až 15 minútach. V prípade potravinovej alergie sa príznaky šoku dostavia približne pol hodiny po konzumácii.

Alergický šok sa často oznamuje svrbením kože, pocitom mravčenia a/alebo kovovou chuťou na jazyku, ťažkosťami s prehĺtaním, pocitmi strachu, bolesťami hlavy alebo dezorientáciou. V závislosti od rozsahu príznakov lekári rozlišujú medzi štyrmi stupňami závažnosti anafylaxie:

I. Závažnosť: mierne celkové reakcie (závraty, bolesti hlavy atď.) a kožné reakcie (svrbenie, začervenanie kože s pocitom tepla, žihľavka atď.). Neexistuje žiadne akútne nebezpečenstvo pre život. Ďalší priebeh musí byť starostlivo sledovaný.

II. Závažnosť: Okrem vyššie spomenutých príznakov môže dôjsť k poklesu krvného tlaku, zrýchlenému srdcovému rytmu (tachykardia), ľahkému dýchavičnosti a gastrointestinálnym príznakom (ako je nevoľnosť, vracanie).

III. Závažnosť: Príznaky alergického šoku 2. stupňa sprevádzajú kŕče svalov dýchacích ciest (bronchospazmus) a príznaky šoku (ako je bledosť, studená pokožka/studený pot, rýchly, plochý pulz, modré sfarbenie pier). Hrtan zriedka opuchne (Quinckeho edém) a spôsobuje dýchavičnosť.

IV. Závažnosť: Toto je extrémny prípad anafylaktického šoku so zastavením dýchania a kardiovaskulárneho systému.

Príznaky sa môžu prejaviť jednotlivo alebo v rôznych kombináciách. Počiatočné varovné príznaky neumožňujú vyvodiť záver o tom, aký závažný bude alergický šok!

Alergický šok: riziko poklesu krvného tlaku

Pri prvom kontakte s potenciálnym alergénom si organizmus vytvorí proti nemu špecifické protilátky. Pri ďalšom kontakte môže precitlivený imunitný systém zareagovať prudkou šokovou reakciou (anafylaktický šok) v priebehu niekoľkých minút: cievy v rukách a nohách sa rozšíria a stena ciev sa stane priepustnejšou. To spôsobuje, že voda vyteká z ciev do priestorov medzi jednotlivými bunkami a orgánmi. Spoločne - rozšírenie ciev a odtok tekutín - spôsobuje pokles krvného tlaku.

Telo sa tomu snaží zabrániť: látky prenášajúce látky zo skupiny Katecholamíny (ako adrenalín) sa uvoľňujú. Majú znova zvýšiť krvný tlak zúžením krvných ciev. Tomu však fatálne bránia ďalšie signálne látky (mediátory), ktoré sa uvoľňujú pri kontakte antigénu a protilátky (vrátane histamínu). Okrem toho sa srdcový rytmus (tachykardia) zrýchľuje, keď sa snaží udržať dostatočný prietok krvi, a tým prívod kyslíka do všetkých oblastí tela, ktoré idú.

Anafylaktický šok: kedy navštíviť lekára?

Procesy opísané v tele vyvolávajú príznaky, ktoré sa môžu vo veľmi krátkom čase rozšíriť do celého tela (pokožka, dýchacie cesty, kardiovaskulárny systém, zažívací trakt) a stať sa život ohrozujúcimi. Anafylaktický šok sa preto považuje za mimoriadny stav a je nevyhnutný okamžitá lekárska pomoc!

Aj keď pacienti s anafylaktickým šokom dostanú rýchlo správnu pomoc a príznaky sa rýchlo zlepšia, mali by byť sledovaní na jednotke intenzívnej starostlivosti najmenej 24 hodín. Pretože aj po liečbe sa príznaky môžu znovu objaviť okamžite po šiestich až 24 hodinách. Odborníci potom hovoria o jednom dvojfázový kurz.

Letalita („smrteľnosť“) pri anafylaktickom šoku je približne jedno percento.

Anafylaktický šok: lekárske vyšetrenia

Diagnóza "anafylaktického šoku" sa zvyčajne stanoví rýchlo, pretože príznaky sú zvyčajne veľmi charakteristické. Lekár sa pacienta alebo sprevádzajúcich osôb/osôb poskytujúcich prvú pomoc opýta, či došlo ku kontaktu s možnými spúšťačmi alergií krátko pred prejavom príznakov. Môže to byť napríklad užívanie určitých liekov, konzumácia určitých potravín alebo bodnutie hmyzom.

Je tiež dôležité vylúčiť ďalšie možné príčiny príznakov. Patria sem napríklad iné druhy šoku, nepravidelný srdcový rytmus, záchvaty paniky a mozgové príhody.

Anafylaktický šok: Liečba lekárom

Ak tak ešte neurobili lekári prvej pomoci, varovaný lekár zastaví prísun alergénu a uvedie pacienta do vhodnej polohy tela (napr. Šoková poloha, stabilná poloha z boku). Potom môže, v závislosti od závažnosti alergického šoku a prítomných príznakov, prijať ďalšie opatrenia. Príklady:

Lieky: Lekár môže podať vhodné lieky na liečbu príznakov šoku, ako je adrenalín. Zlepšuje krvný obeh, zmierňuje opuchy pokožky a uľahčuje dýchanie alergikom.

Kyslík: Ak sú dýchanie a cirkulácia slabé, pacient je zásobovaný kyslíkom cez dýchaciu masku.

Výmena objemu: Pacientovi sa podáva infúznym roztokom na nahradenie objemu, aby sa obnovil „poklesnutý“ krvný tlak.

Vetranie: Ak anafylaktický šok spôsobil opuch hrtana s dýchavičnosťou, lekár môže vykonať intubáciu (tj. Do dýchacej trubice zaviesť „dýchaciu trubicu“). Ako posledné opatrenie je veľmi zriedka potrebný rez do priedušnice (urgentná koniotómia).

Oživenie: V prípade zastavenia kardiovaskulárneho systému je pacient reanimovaný.

Predchádzajte anafylaktickému šoku

To, či a ako je možné zabrániť anafylaktickému šoku, závisí od spúšťača alergie:

Alergici na jed z hmyzu môžu často pomocou špeciálnej imunoterapie (desenzibilizácie) zabezpečiť, aby ich imunitný systém v budúcnosti lepšie znášal jed včiel, vos a podobne. Tým sa zníži pravdepodobnosť anafylaktického šoku.

Táto možnosť neexistuje pre ľudí alergických na iné alergény (určité potraviny, lieky, prírodný latex atď.). Alergickému šoku sa u nich dá zabrániť jedine prísnym vyhýbaním sa spúšťaču alergie.