Autizmus v ranom detstve

Pojem „autizmus“, ktorý pochádza z gréčtiny (autos = pre seba), popisuje hlavné príznaky z hľadiska významu slova: izolácia alebo spoliehanie sa na seba samého. Autistické deti sú často popisované tak, akoby nežili na tomto svete výmenou s ostatnými, ale boli uväznené v svojom vlastnom ja. Predpokladá sa však, že tieto deti nadväzujú kontakt so svojím prostredím, avšak odlišným a jedinečným spôsobom.

Aké sú príčiny autizmu v ranom detstve?

Mnoho rokov sa myslelo, že autistické deti sa stali autistami aj rodičmi, ktorí ich nemali dosť v láske. H. predpokladalo sa, že porucha mala psychologické pozadie. Toto hodnotenie bolo podporené skutočnosťou, že v skorších dobách nebolo možné pomocou existujúcich výskumných metód zistiť žiadne neurologické abnormality. Navyše vzhľad detí - na rozdiel od detí s mentálnym postihnutím - je nenápadný. Vyzeráš zdravo. To posilnilo dojem, že príznaky spôsobili skúsenosti a skúsenosti detí.

Napriek mnohým nezodpovedaným otázkam je v dnešnej dobe jedna vec určite istá. Príčinou autistickej symptomatológie je porucha vývoja mozgu. Jeden hovorí o takzvanej „neuroanatomicko-neurochemickej poruche“. Doteraz nebolo zistené jasné základné neurologické ochorenie, ale zvyšuje sa počet jednotlivých osudov, ktoré hovoria v prospech vrodenej alebo získanej poruchy organického vývoja mozgu krátko pred alebo po narodení. Toto je dôležitá informácia, ktorá uľahčí rodičom a iným opatrovateľom.

Dlhodobo sa diskutuje aj o dedičnej genetickej predispozícii k autizmu. Či a ako silná je genetická zložka pri vývoji autizmu, sa však ešte musí dokázať. Nemožno však vylúčiť, že určité správanie autistov môže byť prostredím zosilnené, zmenené alebo oslabené. Rovnako ako u iných detí, určité pozitívne alebo negatívne životné udalosti alebo štýl rodičovstva rodičov môžu mať samozrejme kompenzačný alebo škodlivý vplyv na všeobecný vývoj a problémy v správaní.

Na pochopenie toho, prečo základné organické ochorenie mozgu vedie k presne opísaným symptómom, sa používajú takzvané neuropsychologické prístupy.

Na jednej strane by deti kvôli neurologickej poruche nemali byť schopné pochopiť, čo si myslí, verí alebo cíti iný človek. Na druhej strane by nemali byť schopní adekvátne spracovať veľké množstvo informácií, ktoré človek v sociálnej situácii dostane. Nastáva akési senzorické preťaženie. To vedie k tomuto prístupu k závažnému zhoršeniu vývoja a nakoniec k autistickým príznakom.

Aký je priebeh a prognóza?

Príznaky sa zvyčajne prejavia pred dosiahnutím veku troch rokov, aj keď diagnóza nie je vždy stanovená v tomto okamihu. Autizmus je však porucha, ktorá sa neobmedzuje iba na detstvo, pretože ovplyvňuje celý psychologický vývoj. Nejde o oneskorenie vývoja, ale o zásadne zmenený smer vývoja. Aj keď je možné výrazné zlepšenie príznakov, určité ťažkosti zvyčajne pretrvávajú až do dospelosti.

Postupom času vždy dôjde k zmenám. Existujú vzostupy a pády, neúspechy a pokroky. Niektoré funkcie sa objavia neskôr, iné časom zmiznú. Zatiaľ čo určité abnormality, ako napr Napríklad fyzické odmietnutie a nereagovanie na ľudí, ktoré si rodičia často všimnú v prvom roku života, zvyčajne ukazujú úplný obraz autistickej poruchy v strednom detstve. Spočíva to v sociálnom odlúčení, v neprimeraných komunikačných schopnostiach a v neustálej konzistentnosti v správaní.

Úplné odmietnutie kontaktu sa však môže v priebehu vývoja zmeniť. Niektoré deti dokážu prelomiť odpor voči ostatným a akceptovať prístup ľudí, aj keď samy o sebe nenadväzujú kontakt. Napokon sa niektorým z týchto detí podarí nadviazať aktívny kontakt a nadviazať spontánny kontakt. Pre komunikáciu sú však charakteristické opakujúce sa vyhlásenia alebo rozhovory. Okrem toho deti viac ako vzájomná výmena zaujíma viac rutina tejto hry.

Najväčšími ťažkosťami v strednom detstve sú problémy so správaním ako agresia, sebapoškodzovanie a hyperaktivita.

Príznaky sa môžu zhoršiť v dospievaní, čo sa doteraz pripisovalo samotnej puberte. V tejto fáze môžu inteligentné autistické deti cítiť svoju „inakosť? uvedomiť si a niekedy trpieť ťažkosťami pri nadväzovaní kontaktov. U mentálne postihnutých detí sa môžu vyskytnúť epileptické záchvaty. Riziko záchvatovej poruchy však zvyčajne s vekom klesá. Hyperaktivita, s ktorou sa predtým často človek stretol, zmizne a zvráti sa. Môže tiež viesť k silnému prírastku hmotnosti.

Pre prognózu v dospelosti sa ukázalo, že jedno až dve percentá postihnutých vedú v dospelosti relatívne normálny život. 5 až 20 percent má prácu a venuje sa záujmom o voľný čas. Nerozvíjajú však osobné vzťahy. 15 až 20 percent vykazuje zjavné problémy so správaním a vyžaduje si ošetrovateľskú starostlivosť. 60 až 70 percent postihnutých žije trvalo v ústavoch a je veľmi závislých od starostlivosti.

V určitých oblastiach však môžu autisti vyniknúť. Niektorí si vďaka intenzívnej zaneprázdnenosti konkrétnymi vecami osvoja značné vedomosti alebo osvoja si špeciálne schopnosti.

Všeobecne platí, že ľudia s vyššou úrovňou inteligencie a deti, ktoré sa jazyk naučili pred dosiahnutím veku päť rokov, majú dobrú prognózu. Kurz môže byť pozitívne ovplyvnený aj povzbudzovaním dieťaťa v ranom štádiu.

Ako liečiť autizmus v ranom detstve?

Cieľom autistickej terapie nie je vyliečenie. Je to porucha, ktorej závažnosť môže byť oslabená, ale ktorá spravidla pretrváva do dospelosti. Pri všetkých dostupných postupoch je preto dôležitejšie znižovať neprimerané správanie a rozvíjať sociálne a komunikačné schopnosti. Okrem toho ďalšie zručnosti ako napr B. čítanie a písanie podporované.

V súčasnosti existujú dobré terapeutické koncepty, najmä z behaviorálnej terapie. V prístupe k správaniu, zhruba povedané, vždy ide o odmenu a tým o posilnenie požadovaného správania, napr. B. spontánny kontakt dieťaťa s inými ľuďmi. Tento prístup je založený na nasledujúcich princípoch:

Terapia nie je založená iba na diagnostike „autizmu?“ Po podrobnej diagnostike však vychádza z individuálnych problémov, nedostatkov a schopností dieťaťa v správaní. V závislosti od veku detí sú v popredí rôzne témy. Napríklad v prvých troch rokoch života sa má podporovať schopnosť výmeny názorov medzi rodičmi a deťmi a v predškolskom veku aj vzťahy s rovesníkmi. V nasledujúcich rokoch sa pridávajú školské zručnosti a samostatnosť.

Ďalej je základným cieľom novších koncepcií terapie zapojenie rodičov autistických detí do liečby - vo väčšej miere, ako sa doteraz praktizovalo. Patria sem na jednej strane podrobné informácie o chorobe. Na druhej strane sú rodičia vyškolení v tom, aby svojim deťom pomáhali ako terapeuti v domácom prostredí. To má zásadný význam, pretože najväčším problémom terapie je spôsob, ako previesť prvé pokroky a úspechy do prirodzeného prostredia dieťaťa doma. Je preto dôležité, aby deti, ktoré B. sa naučili nadviazať očný kontakt s terapeutom a preniesť ho do ďalších vzťahov. Rodičia a ďalší opatrovatelia preto o svojom prístupe presne diskutujú s terapeutom.

V prístupoch k terapii súvisiacej s telom sa fyzické funkcie primárne zameriavajú na umožnenie intenzívnych vzťahov. Osobitný dôraz sa kladie na dôležitosť emocionálnych zážitkov, ako sú teplo, porozumenie a bezpečnosť.

Takzvané audio-senzorické prístupy predpokladajú, že autizmus je spôsobený akustickými stimulmi, t.j. H. Veci, ktoré je možné počuť, nemožno vhodne spracovať. Podľa tejto koncepcie terapie by mal tréning sluchu priniesť pozitívne zmeny. Samotný tento postup sa však nejaví ako dostatočný na komplexnú podporu detí.

„Holdingový prístup? sa snaží preraziť odpor dieťaťa voči blízkosti a telesnému kontaktu vydržaním. Táto metóda však môže naopak viesť k zvýšeniu odolnosti voči iným ľuďom a agresívnym pocitom.

Pracovná terapia ponúka rôzne pracovné príležitosti. Je to z. B. maľoval, tancoval alebo robil hudbu. Tento postup ponúka dobré možnosti financovania, najmä ak porucha nie je taká závažná.

Antroposofické liečebné vzdelávanie ponúka možnosti aj s umelecky zameranejšími terapiami, napr. Podporovať sociálne zručnosti dieťaťa napríklad prostredníctvom diel, modelovania, maľovania, tanca a hudby. Okrem toho existujú antropozoficky orientované domáce špeciálne školy a socioterapeutické komunity, ktoré ponúkajú autistickým deťom štruktúrovaný životný priestor.

S „podporovanou komunikáciou? je to dnes už známa metóda, ale nedá sa to nazvať terapiou. Rozumie sa to ako pomôcka, ktorá umožňuje ľuďom s poruchami komunikácie komunikovať bez jazyka (neverbálne). Pomocník drží autistické dieťa za ruku, keď pomocou klávesnice alebo tabletu s písmenami niečo komunikuje. Okrem listov sa v poslednej dobe ako komunikačné objekty používajú fotografie, obrázky a symboly. Aj keď jednotlivé správy o skúsenostiach popisujú úspešnosť tejto metódy, v súčasnosti neexistujú žiadne vedecké štúdie, ktoré by preukázali jej účinnosť.