Z väzenia do rečníckeho pultu: Prečo Nekane Txapartegi nechce mlčať

Baskin Nekane Txapartegi bol uväznený vo Švajčiarsku na 17 mesiacov. Teraz za to chce dostať kompenzáciu. Neodsudzuje násilie vyplývajúce z ETA. 1. mája vystúpi na Sechseläuteplatz v Zürichu.

Nekane Txapartegi prednesie záverečnú reč na prvomájovú demonštráciu v utorok na námestí Sechseläutenplatz v Zürichu. Keď tam bude stáť na pozadí opery a bude sa pozerať na dav mávajúci červenými vlajkami na ušľachtilý kremeň Valser, baskický politik a novinár sa konečne objavia.

Predtým bola vo Švajčiarsku väčšinu času neviditeľná. Deväť rokov žila neuznaná a pod falošným menom. Až kým ju jedno ráno nezatkli pred školou jej dcéry. Potom nasledovalo 17 mesiacov väzenia a dilema pre Federálnu radu. Keď bola stále vo väzení, rôzne médiá o nej informovali ako o „aktivistke ETA“. Po jej prepustení v septembri 2017 padlo ticho.

Matka deväťročnej dcéry sa príde s týmito novinami porozprávať na bicykli. Žije v Zürichu a našla si prácu v reštaurácii. Hovorí ľahko zrozumiteľnou nemčinou a iba občas bojuje o správne slovo. Aj keď hovorí o mučení, jej hlas zostáva pokojný. Vyzerá šťastne a smeje sa. Len pre fotografiu fotografky vyzerala priamo, akoby chcela povedať: „To, čo poviem, myslím vážne.“

Txapartegi priniesol útek zo španielskeho súdnictva do Švajčiarska. Obvinením bolo členstvo v baskickej podzemnej organizácii Euskadi Ta Askatasuna (ETA). Základom pre toto bolo priznanie, ktoré podľa nej bolo vynesené mučením po jej zatknutí v roku 1999. Policajti z občianskej stráže na ňu vykonali fingovanú popravu a znásilnili ju. Obvinení policajti za to nikdy neboli stíhaní. Je dokázané, že v boji polície proti ETA došlo k mučeniu. Európsky súd pre ľudské práva odsúdil Španielsko až vo februári tohto roku za mučenie zajatých aktivistov ETA.

„Nejde o násilie“

Ak dnes hovoríte s Txapartegi o pokuse ETA násilím odtrhnúť Baskicko od Španielska, bude reagovať ako mnoho baskických ľavičiarov. Hovorí, že sama s tým nemá nič spoločné, ale neodsudzuje ozbrojený boj. Popisuje debatu o násilí ako pokročilú. Odvoláva sa na deväť katalánskych politikov, ktorí sú momentálne vo väzbe. Skutočnosť, že vo väzení sú aj mierumilovní politici, dokazuje, že španielskym sudcom nejde o násilie, ale skôr o kriminalizáciu nepríjemných politických hnutí.

S týmto postojom sa baskickému hnutiu za nezávislosť dlho darilo. Heslom bolo, že práve preto, že bojujete za rovnaký cieľ, za socialistické slobodné Baskicko, ešte nie ste súčasťou ETA. Na konci 90. rokov potom prišiel Baltasar Garzon. Najslávnejší španielsky sudca, ktorý vyšetroval aj čílskeho diktátora Augusa Pinocheta, spôsobil, že španielske súdnictvo zmenilo svoju stratégiu.

Namiesto toho, aby sledoval ETA ako ozbrojené rameno nejakého hnutia, lovil veľkú časť baskickej ľavice ako neozbrojené rameno ETA. Boli zatvorené noviny, zakázané boli politické strany, kultúrne a mládežnícke organizácie. Niektoré z týchto zákazov neskôr zrušili vyššie súdy, nejde však o zákaz strany Batasuna, ktorej predchodca Herri Batasuna Nekane Txapartegi bol až do zatknutia členom miestnej rady svojho domovského mesta Asteasu. Dedina sa jej lepila. Vo väzbe bola znovu zvolená.

Txapartegi bol v roku 2007 v kontroverznom masovom procese odsúdený na 11 rokov a šesť mesiacov väzenia. Potom utiekla do Švajčiarska a žila tu bez papierov. Jej dcéra mohla chodiť do školy vďaka sprostredkovaniu papierovej poradne. Španielski vyšetrovatelia jej však boli zjavne v pätách aj vo Švajčiarsku. Zatkli ju krátko potom, čo videla mužov, ktorí hovorili španielsky, v blízkosti školy jej dcéry a nasledovali ju. Skutočnosť, že bola vypátraná toho apríla ráno v Zürichu v roku 2016, dostala Švajčiarsko do chúlostivej situácie. Odmietnutie ich vydania by ohrozilo dobré vzťahy so Španielskom. Ich odovzdanie španielskym orgánom by obviňovalo Konfederáciu z vydania obete mučenia. Hnutie solidarity zabezpečilo, že tento krok nezostal nepovšimnutý.

Samotná Txapartegi očakávala vydanie, ako informovala týždenník v novembri 2016 prostredníctvom oddielu v ženskom väzení v Dielsdorfe. Potom však španielski sudcovia znížili už znížený trest za odvolanie na tri a pol roka. Verdikt bol teraz iba podporou a už nie členstvom v ETA. Pre miernejší rozsudok bol teraz trestný čin premlčaný a španielsky zatykač bol prekvapivo stiahnutý.

Boj o uznanie

Premlčacia doba sa ukázala byť elegantným riešením problému medzi Španielskom a Švajčiarskom, ktorý pravdepodobne nevznikol úplne náhodou. Txapartegi ale nie je „vďačný“ za tento diplomatický puč. Naopak: „Ukradli mi 17 mesiacov života, za čo chcem odškodné,“ hovorí. Nejde o peniaze, ale o uznanie nespravodlivosti, ktorá jej bola spôsobená.

„Bolo mi ukradnutých 17 mesiacov môjho života, za čo by som chcel odškodnenie“

Rovnako nie je spokojná s tým, že žiadny súd neuznal jej obvinenia z mučenia. Pokiaľ to tak je, hovorí, že s touto kapitolou nemôže skončiť. Preto chce podať ďalšiu žalobu na políciu v Španielsku, a teda - ak je to potrebné - obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Ich právnici podajú túto žalobu. Pretože Nekane sa do svojho starého domova tak skoro nevráti - bez ohľadu na zrušený zatykač. „V španielskom štáte nie som v bezpečí,“ hovorí. V rozhovore môžete zistiť, že ani jej hlava už nie je v Baskicku. Namiesto toho, aby hovorila o slobodnom Baskicku, hovorí o osude svojich bývalých spoluväzňov vo Švajčiarsku.

Txapartegi nechce 1. mája hovoriť iba o politických väzňoch, Baskoch alebo katalánskych ženách. Chce vypovedať podmienky vo Švajčiarsku. Napríklad vo väznici v obvode Zürich. S úžasom zistila, že časti režimu zaistenia vo Švajčiarsku sú prísnejšie ako v Španielsku. Najprv teda nesmela telefonovať so svojím právnikom a musela ísť s okovami ku gynekológovi. Považovala za diskriminačné, že bolo príliš málo strážcov na sledovanie uväznených žien.

Ženy by si tiež museli platiť tampóny samy a vykonávať len stereotypné ženské práce, ako je pranie alebo žehlenie. Dcéra ju mohla objať iba počas návštev po protestoch, namiesto toho, aby ju videla cez priečku. Keď o tom Txapartegi hovorí, je cítiť jej hnev. Potom musí ísť po dcéru z postieľky. Už sa nemusí báť policajtov. Nedávno získala povolenie na pobyt B, a môže sa preto voľne pohybovať vo Švajčiarsku.