Bojujte proti jojo efektu pomocou génovej terapie?

V štúdii na zvieratách našli vedci sľubný východiskový bod pre to, ako možno aktívne ovplyvniť mechanizmus, ktorý je základom jojo efektu. Váš výskumný prístup by mohol z dlhodobého hľadiska pomôcť stabilizovať chudnutie.

Skutočnosť, že prevalencia nadváhy a obezity na celom svete rastie, v neposlednom rade vyplýva z nízkych dlhodobých vyhliadok na úspech konzervatívnej liečby. Pretože okrem mnohých prekážok, ktoré je potrebné prekonať pre úspešné chudnutie, existuje ešte jeden problém: notoricky známy jojo efekt. Je zodpovedný za to, že po skutočne úspešnom chudnutí bude váha vykazovať väčšiu váhu ako predtým. Je to spôsobené zmenami v metabolizme, ktoré boli vyvolané zníženým prísunom energie. Napríklad je známe, že telo po redukčnej diéte produkuje menej hormónov stimulujúcich metabolizmus, ale na druhej strane sa zvyšuje koncentrácia látok podporujúcich chuť k jedlu, ako je ghrelín. V tomto okamihu je výskum Dr. Stephen Brimijoin a jeho kolegovia na Mayo Clinic v Rochesteri. Vedci spoločne hľadali spôsob, ako čeliť zvýšenej syntéze grelínu.

Pre svoju štúdiu mali vedci najskôr obézne myši, ktoré predtým dostávali stravu s vysokým obsahom tukov, chudnú. Zvieratá dostávali tri týždne o 40 percent menej kalórií ako predtým, a preto boli výrazne štíhlejšie. Všetky zvieratá sa potom normálne kŕmili. „Klinické štúdie ukazujú, že zdravotné problémy, ako je obezita, zhoršený metabolizmus lipidov alebo cukrovka typu 2, sú často spojené so zmenenou koncentráciou butyrylcholínesterázy v krvi,“ píšu vedci vo svojej súčasnej publikácii. Niektorým myšiam boli preto injikované gény pre enzým butyrylcholínesterázu (intervenčná skupina). Gény boli zavedené do buniek myší špeciálnymi vírusmi, ktoré boli pre organizmus neškodné, čo viedlo k zvýšenej syntéze butyrylcholínesterázy. Tento enzým je rozhodujúci pri kontrole signálnych dráh chuti do jedla. Rozkladá grelín, čím deaktivuje hormón zvyšujúci chuť do jedla.

V ďalšom priebehu štúdie vedci zistili, že koncentrácia butyrylcholínesterázy v krvi zvierat v intervenčnej skupine bola dlhodobo významne vyššia ako v kontrolnej skupine, ktorej bol namiesto toho injekčne podaný neúčinný gén. Podľa toho bol v krvi zvierat v intervenčnej skupine prítomný menej aktívny chutiaci ghrelín. To malo zase za následok, že zvieratá v intervenčnej skupine spotrebovali po ukončení diéty menej energie a pribrali menej ako zvieratá v kontrolnej skupine.

DR. Brimijoin a jeho kolegovia preto vidia ich výsledky ako ukazovateľ toho, ako je možné aktívne ovplyvňovať procesy na pozadí jojo efektu. „V budúcnosti by táto metóda mohla mať potenciál na dlhodobú liečbu obezity a na podporu zdravej telesnej hmotnosti,“ sľubujú vedci vo svojom článku.