Nízky obsah tuku a nízky obsah sacharidov: Podľa najnovšej štúdie išlo o kravatu s otvorenými otázkami

Štvrtok 3. mája 2018

V nedávnej štúdii boli výsledky po jednoročnej diéte s nízkym obsahom sacharidov alebo s nízkym obsahom tukov porovnateľné. Vedci si lámu hlavu nad širokou škálou zmien hmotnosti u testovaných osôb, ktorú nebolo možné vysvetliť genetickými rozdielmi alebo rozdielmi v metabolizme sacharidov/inzulínu.

Ako môžete lepšie chudnúť? Vyhýbaním sa tukom alebo sacharidom? Zatiaľ čo iba 10 až 30 percent energie spotrebovanej pri nízkotukovej strave by malo pochádzať z tukov, pri nízko sacharidovej strave je príjem sacharidov (zvyčajne okolo 50 percent spotrebovanej energie) v rôznej miere obmedzený. To, či je jedna z dvoch diét úspešnejšia pri chudnutí, je kontroverzné už mnoho rokov. Nie je tiež jasné, do akej miery ovplyvňujú úspešnosť stratégií chudnutia jednotlivé faktory, ako napríklad genetická predispozícia, metabolizmus sacharidov/inzulínu a kolonizácia čreva mikroorganizmami. „Všetci sme počuli príbehy od priateľa, ktorý držal diétu - vyšlo to výborne - a potom ďalší kamarát vyskúšal rovnakú stravu a vôbec to nefungovalo,“ vysvetľuje profesor Christopher Gardner z lekárskej fakulty v Stanfordská univerzita (USA). "Je to preto, že sme všetci veľmi rozdielni a ešte len začíname chápať dôvody tejto rozmanitosti." Možno by sme sa nemali pýtať, aká je najlepšia strava sama o sebe, ale aká je vlastne najlepšia strava pre koho? “

Aby sme lepšie pochopili súvislosť medzi rôznymi diétami, genetickými dispozíciami a metabolizmom sacharidov/inzulínu, Gardner a jeho kolegovia uskutočnili jednoročnú porovnávaciu intervenčnú štúdiu, v ktorej 609 18 až 50-ročných mužov a žien s nadváhou (BMI medzi 28 a 40 kg/m 2). Na začiatku štúdie vedci identifikovali varianty troch génov, ktoré sú spojené s metabolizmom tukov a sacharidov od všetkých účastníkov. Ďalej sa merala sekrécia inzulínu po perorálnom zavedení glukózy.

Subjekty boli náhodne rozdelené do dvoch študijných skupín. Prvá skupina mala jesť jeden rok podľa zásad nízkotukovej diéty, zatiaľ čo pre druhú skupinu boli rozhodujúce kritériá nízkosacharidovej diéty. Na podporu zmeny stravovania dostali všetci testovaní pravidelne školenia, v ktorých sa kládol dôraz na dôležitosť celkovej zdravej a zdravej stravy, pre ktorú je charakteristická napríklad hojná konzumácia zeleniny a vlastná príprava jedál pri súčasnom obmedzení konzumácie priemyselne spracovaných potravín.

Každá skupina začala osemtýždňovou úvodnou fázou, v ktorej boli testované osoby požiadané, aby obmedzili príjem tukov alebo sacharidov na maximálne 20 gramov denne, v závislosti od skupiny. To zodpovedá napríklad jeden a pol krajcom celozrnného chleba za deň alebo veľkej hrste orechov. Po týchto ôsmich týždňoch by subjekty mali postupne zvyšovať príjem tukov alebo sacharidov, až kým nedosiahnu hladinu, o ktorej si mysleli, že si ju dokážu dlhodobo udržať. Na konci jednoročnej fázy štúdie konzumovali subjekty v skupine s nízkym obsahom tuku priemerne o 30 gramov menej tuku ako na začiatku štúdie a taktiež sa znížil príjem sacharidov v skupine s nízkym obsahom sacharidov v priemere o 115 gramov.

Po jednom roku stratili účastníci v skupine s nízkym obsahom tuku priemerne 5,3 kilogramu, účastníci v skupine s nízkym obsahom sacharidov dokonca 6,0 kilogramu. Rozdiel medzi týmito dvoma skupinami však nebol štatisticky významný, takže podľa tejto štúdie nie je ani jedna z dvoch diét lepšia. Zarážajúca je však široká škála výkyvov zmien hmotnosti. Zatiaľ čo niektoré subjekty schudli okolo 27 kilogramov za jeden rok, iné dokonca pribrali 7 až 9 kilogramov. Vedci pri porovnaní génových profilov a metabolizmu glukózy/inzulínu nenašli nijaké dôkazy o súvislosti s úspechom chudnutia. “Táto štúdia zatvára dvere k niektorým otázkam, ale otvára nové. Máme veľa údajov, ktoré môžeme použiť v sekundárnych prieskumných štúdiách, “hovorí Gardner. Bolo by napríklad mysliteľné, aby epigenetické rozdiely alebo rozdiely v kolonizácii čriev pomohli rozhodnúť, ktorá koncepcia chudnutia je pre koho vhodná.