„Skutočne zlý človek“ pochádza z Moskvy

Bundeswehr sa zúčastňuje na „odstrašovaní“ voči Rusku, informoval Spiegel online 28. apríla večer. Bolo to ako vhodná ilustrácia toho, čo rakúsky novinár Hannes Hofbauer v ten istý deň v Berlíne informoval o „nepriateľovi Ruska“. Práve predstavil svoju rovnomennú knihu o „histórii démonizácie“ v galérii denníka „Junge Welt“, keď mi na smartfón dorazili najnovšie správy o „odstrašujúcom“ Bundeswehri.

Hofbauer vo svojej knihe popisuje, ako bolo Rusko v dejinách Európy zobrazované opakovane ako hrozivá zahraničná moc, proti ktorej musí byť ozbrojené. Dnešné „odstrašovanie“ pokračuje iba v tom, čo sa začalo na konci 15. storočia. V tom čase, v roku 1494, krakovský filozof Johannes Glogau prvýkrát opísal Rusko ako „ázijské“, môžete si prečítať v knihe. To je myslené od začiatku hanlivo, v zmysle barbarského, zvláštneho a zákerného. Východiskom sú ašpirácie Ruska v tom čase za cára Ivana III. po prístupe do Baltského mora. „A s nepriateľom sa malo bojovať nielen na vojenskom bojisku, ale aj filozoficky a duchovne.“

Súčasné príklady toho Hofbauer priniesol aj v Berlíne. Upozornil na rozhovor rakúskych novín Die Presse 18. apríla s bývalou ministerkou zahraničných vecí USA Madeleine Albrightovou. Dôverníčka a poradkyňa kandidátky na prezidentku Hillary Clintonová v ňom o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi povedala: „Je bystrý, ale je to naozaj zlý človek.“ Putin je presvedčený, že zvyšok sveta a predovšetkým Západ sprisahali proti Rusku. To však vôbec nie je pravda, tvrdil Albright a naznačil, že ruský prezident chce podkopať a rozdeliť EÚ. A: „Chce, aby NATO zmizlo zo sféry vplyvu.“

Tí, ktorí hovoria niečo také, nemajú záujem na zlepšení súčasných zlých vzťahov medzi Západom a Ruskom, uviedol autor. Pri predstavení knihy podal prehľad predovšetkým za posledných 20 rokov a opísal príčiny oživeného nepriateľského obrazu Ruska. „Rus sa čoraz viac objavuje v jednotnom čísle.“ To ukazuje, že by mal byť hanobený, takže Hofbauer. To je doplnené negatívnymi atribútmi, „ktoré svedčia o vzdialenosti, znechutení a často nenávisti“. Toto prebieha „ako celok“ prostredníctvom mienkotvorných nemecky hovoriacich médií.

Zaoberal sa otázkou, kedy tento nový alebo oživený obraz nepriateľa existuje. Je to viditeľné najmä vzhľadom na západný pohľad na Rusko po páde Sovietskeho zväzu v roku 1991. V 90. rokoch boli Moskva a ruské vedenie vykreslené tak pozitívne, že sa dalo hovoriť o rusofílii, na rozdiel od dnešnej rusofóbie. Hofbauer vidí jeden z dôvodov, prečo bolo zničenie Sovietskeho zväzu v západnom záujme. Pozitívny obraz sa nezmenil, keď vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin nechal v roku 1993 ostreľovať tanky v Dume v Moskve, čo malo za následok smrť. „To nikoho na Západe netrápilo, naopak, vtedajší riaditeľ MMF Michel Camdessus to prezentoval ako nevyhnutnú akciu, ktorá má pomôcť demokracii dosiahnuť prielom.“ Jeľcin bol miláčikom Západu, „napriek takýmto činom alebo práve preto“ a kvôli jeho hospodárskej politike. Okrem štrukturálnej a sociálnej deštrukcie to bolo pre Rusko katastrofálne.

Dnes v Rusku nenájdeme nikoho, kto by jeľcinové roky vnímal akokoľvek pozitívne, uviedol autor o svojich vlastných pobytoch v krajine. To platí aj pre ruské liberálne kruhy, ktoré „nie sú tak ďaleko od Putina.“ Pretože Putin je viac pragmatik, ktorý sa snaží nájsť rovnováhu medzi rôznymi záujmami. V tom čase prevládajúca ekonomická štruktúra je stále efektívna: export Suroviny a nákup výrobkov z krajín, ktoré ich údajne môžu produkovať v lepšej kvalite s cieľom dosiahnuť, aby ruská ekonomika bola úplne závislá od západných spoločností.

Od nového priateľa po starého nepriateľa

Odvtedy sa obraz Ruska na Západe opäť zmenil a postupne sa zhoršoval, popísal ako impulz pre knihu Hofbauer. K prvému porušeniu došlo v posledných mesiacoch vlády Jeľcina, keď NATO v rozpore s medzinárodným právom a bez mandátu OSN zaútočilo 24. marca 1999 na Juhosláviu. Proti bolo dokonca aj západne orientované ruské vedenie za vlády Jeľcina. Zašlo to tak ďaleko, že vtedajší ruský premiér Jevgenij Primakov bol v deň útoku v lietadle do Washingtonu a prerušil cestu, keď dorazila správa o začiatku vojny.

V tom čase sa začal vývoj, ktorý viedol k dnešným sankciám a „ekonomickej vojne na nízkej úrovni“ Západu proti Rusku, ale aj k proxy vojnám na Ukrajine a v Sýrii. Toto pokračovalo v expanzii NATO a EÚ na východ od 90. rokov. Rusko sa cíti obkľúčené, vysvetlil Hofbauer a uviedol, že keď sa NATO priblíži k ruským hraniciam, nebude sa „čudovať, že v Moskve znejú poplašné zvony“.

V roku 2003 sa vzťah ďalej zhoršoval. Na jednej strane to zabezpečila vojna v Iraku, proti ktorej bolo Rusko rovnako ako iné krajiny. Na druhej strane bol v tom roku zatknutý oligarcha Michail Chodorkovskij. Hofbauer bol v rozpore s interpretáciou, že k tomu došlo kvôli politickým ambíciám oligarchu. Išlo o viac: Chodorkovskij chcel predať svoju ropnú a plynárenskú spoločnosť Yukos americkej spoločnosti Exxon Mobil. Rokovania za účasti viceprezidenta USA Dicka Cheneyho dobre pokročili. Putin varoval pred predajom energetického sektoru, ktorý je pre Rusko strategicky dôležitý, americkej spoločnosti. Keď to Chodorkovskij ignoroval, podľa rakúskeho autora bol „stiahnutý z obehu“. Rozhorčená americká strana začala démonizovať Putina a označila ho za „nového Mussoliniho“.

K ďalšiemu zlomu došlo v roku 2008 po vojne v Gruzínsku. Vtedajší gruzínsky prezident Michail Saakašvili uveril Západu za ním po tom, čo NATO krátko predtým sľúbilo jeho krajine a Ukrajine, že sa k nemu pripoja. Udalosti na Ukrajine v rokoch 2013/2014 znamenali koniec vývoja, v dôsledku ktorého sa vzťah medzi Západom a Ruskom „mnohonásobne zhoršil,“ uviedol Hofbauer. Odkázal na citát amerického politika Johna McCaina, ktorý bol v Kyjeve v decembri 2013, aby podporil protesty, a pre CNN povedal: „Niet pochýb o tom, že Ukrajina má pre Putina zásadný význam.“ Bez toho Ukrajina je východná veľmoc pre Rusko a s ňou západná veľmoc. „To je začiatok Ruska, priamo tu v Kyjeve.“ V tejto súvislosti rakúsky autor pripomenul aj Zbigniewa Brzezinského, ktorý v roku 1997 napísal: „Bez Ukrajiny už Rusko nie je euroázijskou ríšou.“ Americký geostrategista tak nasledoval „ Teória srdca “, Brit Halford Mackinder:„ Kto vládne nad východnou Európou, ovláda srdce: Kto vládne nad srdcom, ovláda svetový ostrov (Eurázia). Kto vládne svetovému ostrovu, vládne svetu. ““

Súčasná situácia je „mimoriadne nebezpečná“, varoval v Berlíne Hofbauer s ohľadom na Ukrajinu a Sýriu. „Operácia„ pod falošnou vlajkou “môže kedykoľvek vyvolať ďalšiu vojnu.“ Protiruské sankcie označil za „malú ekonomickú vojnu“, „vojnu s malým plameňom“. Táto konfrontácia, o ktorej rozhodli Brusel a Washington, je už tretí rok. Je zameraný predovšetkým na ruský energetický a finančný sektor. Ale zatiaľ čo sú ovplyvnené hlavne ruské a západoeurópske spoločnosti, obchod medzi USA a Ruskom sa dokonca zvýšil. Hofbauerova téza k tejto téme: Sankcie boli namierené nielen proti Rusku, ale aj proti EÚ.

Autor z Viedne pred diskusiou s divákmi prešiel aj do historického vývoja obrazu Ruska. Na otázku o údajnej podpore pravicových síl v EÚ Moskvou okrem iného uviedol, že ide o odpoveď na zasahovanie Západu prostredníctvom mimovládnych organizácií a podporu opozičných síl. Aj keď je táto skutočnosť zdokumentovaná, autor bohužiaľ tiež neposkytol dôkazy o tom, že Moskva kopírovala a zvrátila západné zasahovanie. Na oplátku toto tvrdenie pokračuje aj v ľavicových médiách a ukazuje, že nepriateľský obraz Ruska nie je len záležitosťou pravicových politických síl. Hofbauer pripomenul, že v nemeckom robotníckom hnutí v 19. a 20. storočí sa kritika cárstva miešala s protiruskými karikatúrami. Toto pokračuje: Dnes pre mnohých, ktorí sa považujú za ponechaných v tejto krajine, Putin nie je nič iné ako zosobnené zlo a zlo nielen Ruska. Pravdepodobne by ste podporili tvrdenie Madeleine Albrightovej bez toho, aby ste boli v rozpore. Hofbauerova kniha k tomu neprispieva, namiesto toho vysvetľuje politické, ekonomické a geostrategické dôvody, pre ktoré bol starý nepriateľský obraz znovu vydaný a stále sa kultivuje.

Hannes Hofbauer: „Nepriateľ Ruska - história démonizácie“
Promedia-Verlag Viedeň 2016
ISBN 978-3-85371-401-0
br., 304 strán
19,90 eur
K dispozícii aj ako e-kniha
Zverejnenie informácií

Kai Ehlers: „Prípad Chodorkovskij alebo nová úloha Ruska v aktualizovanej„ skvelej hre ““
Prednáška rukopisu na Friedesnpolitischen Ratschlag 3./4. Decembra 2005 v Kasseli, AG Peace Research