Čo robiť s hlukom?

Hluk: čo sa má robiť?

Basner, Mathias

S 1,3 miliardami ľudí na celom svete je strata sluchu jedným z najvážnejších následkov hluku (1). Hlukové efekty však idú ďaleko za hranice sluchu. Medzi takzvané nesluchové účinky hluku patria nepríjemné reakcie exponovanej populácie, poruchy spánku, zhoršený výkon školy a choroby kardiovaskulárneho systému, ako je vysoký krvný tlak a infarkt myokardu (2). Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa okolo 1,6 milióna zdravých rokov života v západnej Európe každý rok stane obeťou nereagujúcich účinkov hluku (3).

Hluk je definovaný ako „nežiaduci zvuk“. Zatiaľ čo sluchové účinky sú do značnej miery určené úrovňou akustického tlaku a dobou expozície, okolnosti zvukovej expozície hrajú rozhodujúcu úlohu pre nepočujúce zvukové efekty. Návštevníci rockového koncertu napriek vysokej hladine akustického tlaku nevnímajú hudbu ako hluk. Osoba, ktorá býva tri ulice od koncertnej sály a nemôže kvôli koncertu zaspať, naopak vníma túto hudbu ako hluk aj napriek výrazne nižšej úrovni akustického tlaku. Zvuk sa často vníma ako hluk, keď nad ním človek nemá kontrolu a cíti sa vydaný napospas vydávačom hluku (4).

Niet pochýb: hluk je dôležitým rizikovým faktorom pre srdcovo-cievne ochorenia

Počet štúdií o zdravotných dôsledkoch hluku sa v posledných rokoch významne zvýšil. Aj keď stále chýbajú kvalitné štúdie o mnohých zdrojoch hluku a sledovaných parametroch chorôb, medzi výskumníkmi v oblasti vplyvu na hluk nie je pochýb, že hluk je dôležitým rizikovým faktorom, najmä pre kardiovaskulárne ochorenia. Vyvstáva otázka, prečo sa zamedzeniu hluku neprikladá väčší politický význam. Existuje pravdepodobne niekoľko dôvodov.

Kedy je nahlas príliš nahlas? - Kľúčová úloha výskumu vplyvu hluku

Zásadná otázka znie: Kedy je nahlas príliš nahlas, teda od akej úrovne vystavenia hluku je obmedzené základné právo jednotlivca na fyzické a duševné zdravie? Rozhodujúcu úlohu tu hrá výskum zvukových efektov. Recenzie, ako sú tie na nasledujúcich stránkach, vám pomôžu uviesť výsledky viacerých štúdií na pravú mieru. Vyhľadanie literatúry od Hahada a kol. napriek svojim obmedzeniam ukazuje, že naše vedomosti o účinkoch hluku na kardiovaskulárny systém sa od roku 2007 významne zvýšili (9). Kvalita štúdia však často zanecháva niečo, čo je potrebné. Išlo o „najmodernejšiu“ metaanalýzu hluku a rizika mŕtvice lietadla, ktorú vypracovali Weihofen a kol. (7) klasifikované ako stredné až nízke.

Je nevyhnutne potrebné zlepšiť porovnateľnosť štúdií

Nedostatok štandardizácie z hľadiska expozície aj koncových bodov sťažuje systematické preskúmanie a predstavuje zásadný problém pri výskume vplyvu hluku. Ako uvádza Weihofen a kol. (7) správne poukázať na to, že sú naliehavo potrebné ďalšie metodicky vylepšené štúdie, ktoré sa neobmedzujú iba na priemernú úroveň ako mieru vystavenia. Dúfajme, že sa táto potreba výskumu odrazí vo financovaní výskumu hluku v Nemecku.

Skutočnosť, že je potrebné vykonať ďalšie štúdie, by nám však nemala zabrániť v odložení potrebnej ochrany obyvateľstva pred hlukom. Znalosti o rôznych účinkoch hluku sú už dostatočné (10) na prijatie preventívnych opatrení a na ich podporu príslušnými právnymi predpismi.

DR. Basner dostal poplatok od WHO za preskúmanie literatúry týkajúcej sa hluku a spánku v prostredí. Získal finančné prostriedky na výskum od Federálneho úradu pre letectvo (FAA) na vyšetrovanie porúch spánku súvisiacich s hlukom. DR. Basner je predsedom Medzinárodnej komisie pre biologické účinky hluku (ICBEN).

Adresa autora
Mathias Basner, MD, PhD, MSc

Docent spánku a chronobiológie na psychiatrii

Oddelenie experimentálnej psychiatrie

Oddelenie spánku a chronobiológie

Psychiatrická klinika

Lekárska fakulta Perelmanovej univerzity v Pensylvánii

1019 Blockley Hall

Pohon 423 Guardian

Philadelphia, PA 19104-6021

Ako citovať
Basner M: Hluk: čo sa má robiť? Dtsch Arztebl Int 2019; 116: 235-6. DOI: 10,3238/arztebl.2019.0235

►Anglická verzia článku je k dispozícii online na adrese:
www.aerzteblatt-international.de

1.	Vos T, Flaxman AD, Naghavi M a kol .: Roky prežité so zdravotným postihnutím (YLDs) pre 1160 následkov 289 chorôb a úrazov 1990 - 2010: systematická analýza pre štúdiu Global Burden of Disease Study 2010. Lancet 2012; 380: 2163-96 Cross Ref
2.	Basner M, Babisch W, Davis A a kol .: Sluchové a nesluchové účinky hluku na zdravie. Lancet 2014; 383: 1325-32 Cross Ref
3.	Fritschi L, Brown AL, Kim R, Schwela DH, Kephalopoulos S: Zaťaženie chorobou hlukom v prostredí. Vyčíslenie stratených rokov zdravého života v Európe. Bonn, WHO, Európske stredisko pre životné prostredie a zdravie 2011.
4.	Kroesen M, Molin EJ, van Wee B: Testovanie teórie obťažovania hlukom lietadla: analýza štrukturálnej rovnice. J Acoust Soc Am 2008; 123: 4250-60 CrossRef MEDLINE
5.	Basner M, Müller U, Elmenhorst EM: Jednotlivé a kombinované účinky hluku leteckej, cestnej a železničnej dopravy na spánok a zotavenie. Spánok 2011; 34: 11–23 Krížový odkaz
6.	Humphreys K, Piot P: Samotné vedecké dôkazy nie sú dostatočným základom pre zdravotnú politiku. BMJ 2012; 344: e1316 CrossRef MEDLINE
7.	Weihofen VM, Hegewald J, Euler U, Schlattmann P, Zeeb H, Seidler A: Hluk lietadla a riziko mozgovej príhody - systematický prehľad a metaanalýza. Dtsch Arztebl Int 2019; 116: 237-44. CELÝ TEXT
8.	Basner M, Samel A: Fyziologické hodnotenie spánkových obmedzení nočnej letovej prevádzky na základe súčasných rozsudkov Federálneho správneho súdu. Protihluková ochrana 2007; 2: 86-94.
9.	Hahad O, Krцller-Schцn S, Daiber A, Mьnzel T: Kardiovaskulárne účinky hluku. Dtsch Arztebl Int 2019; 116: 245-50 ÚPLNÝ TEXT
10.	Stansfeld S, Babisch W, Belojevic G a kol. (Guideline Development Group): Pokyny pre environmentálny hluk pre európsky región. Kodaň, Regionálny úrad WHO pre Európu 2018.

Komentáre čitateľov

Aby ste mohli komentovať články, novinky alebo blogy, musíte byť registrovaní. Ak ste už zaregistrovaní na odber bulletinu alebo trhu práce, môžete sa zaregistrovať priamo tu.