Čo to znamená prevziať zodpovednosť?

Ako psychoterapeut som už viac ako 35 rokov schopný sprevádzať ľudí na ceste od osobných kríz k väčšej radosti, nadšeniu a fyzickej pohode.

Pomocou rôznych každodenných situácií sa dozviete, čo to znamená prevziať zodpovednosť za seba a svoje potreby.

1. Preberanie zodpovednosti za svoj život znamená, že prestaneme z našich problémov obviňovať ostatných, okolnosti alebo svoju minulosť. Znamená to, že neobviňujeme partnera, deti, susedov, šéfa alebo spolupracovníkov, keď sme podráždení, nervózni alebo nešťastní.

Všetko toto robíme sami pre seba, sú to naše negatívne spôsoby myslenia a života. Iba my preto môžeme niečo zmeniť na svojom nešťastí. Pokiaľ považujeme ostatných za zodpovedných za naše problémy, nemôžeme nijako prispieť k zmene našej situácie.

2. Mnoho ľudí sa kvôli neistote, obavám a zábranám neodváži oznámiť svoje želania a potreby iným, nieto ich presadiť. Očakávajú, že ich kolegovia, ich partner, priatelia alebo kolegovia z práce im prečítajú priania v očiach a splnia ich. Ak to ostatní neurobia, považujú sa za nerozvážnych a sebeckých.

Petra by sa chcela zúčastniť udalosti. Hovorí svojmu manželovi Gunterovi: „Počuli ste, že v našom divadle organizujeme akciu xy?“ Gunter hovorí: „Áno, počul som.“ Pre neho je prípad uzavretý. Málokedy podozrieva, že za otázkou jeho manželky je pozvanie, aby láskavo pozval svoju manželku, aby sa spolu s ním zúčastnila tejto udalosti. Keby Petra prevzala zodpovednosť za seba, potom by jasne povedala svojmu manželovi, čo chce.

Ak by ich táto udalosť nezaujala, znamenalo by to tiež, že by tam išli sami. Petra nesie výlučnú zodpovednosť za seba a za plnenie svojich potrieb a želaní.

Posilnenie sebadôvery pre ženy

3. Prevziať zodpovednosť znamená aj robiť rozhodnutia a byť pripravení prijať následky, ktoré z nich vyplynú. Keď sa Irene pýta svojho manžela Petra: „Čo chceš robiť dnes večer?“, Peter vždy hovorí: „Je mi to jedno. Vy sa rozhodnete. “Peter nikdy nehovorí jasne, čo chce. Bojí sa, že by sa jeho návrh mohol ukázať ako prepadák, a Irene by mu potom vyčítala, že pokazil celý večer.

Keďže si Peter netrúfa povedať, čo chce, často sa stáva, že Irene navrhne niečo, po čom absolútne netúži. Robí to však s nevôľou a s nevôľou, pretože si netrúfa povedať: „Nemám na to chuť.“ Potom by mu mohlo kvitnúť, že by ho jeho žena požiadala, aby povedal, čo chce.

4. Mnoho ľudí používa jednu bielu lož a tisíc výhovoriek, keď má odmietnuť urobiť niečo, na čo nemá chuť. Hovoria: „Je mi to strašne ľúto. Nemám čas. Už teraz mám na mysli niečo iné, čo už nemôžem zrušiť. Moja žena má hrozné migrény. Náš syn je chorý. Nemôžeme ho nechať samého. “Nehovoríš pravdu:„ Nemám na to chuť. Nemám na to chuť. “Boja sa, že ten druhý im bude vadiť, ak povie pravdu. Prevziať zodpovednosť za seba znamená tiež uplatniť svoje právo, aby ste sa na to necítili.

5. Mnoho ľudí má problém sa rozhodnúť. Dni, týždne, ba mesiace zvažujú, ktoré je správne rozhodnutie. Zo strachu, že sa rozhodnú nesprávne, často neurobia rozhodnutie vôbec, a to sa často ukáže ako najväčšia chyba. Odkladajú rozhodnutie, kým sa záležitosť sama nestará, alebo kým za nich nerozhodne niekto iný.

Títo ľudia nechcú prevziať zodpovednosť za nesprávne rozhodnutie. Máte právo vždy robiť správne rozhodnutia. Žiadajú od vás, aby ste boli dokonalí.

Nerozhodnutie je tiež rozhodnutím, ktoré má zvyčajne negatívne dôsledky.

6. Častým zlozvykom medzi ľuďmi je používanie slov „muž“ alebo „my“ namiesto „ja“. Preberanie zodpovednosti tiež znamená neskrývať sa za ostatných slovami ako „my“ alebo „my“ alebo vzbudzovať dojem, že aj ostatní by tak mysleli a konali.

7. Koniec koncov, prevziať zodpovednosť znamená prevziať zodpovednosť za chyby a neobviňovať ostatných alebo okolnosti za ne. Ak ste ráno zaspali, a preto meškáte do práce, potom sa mnohí ospravedlňujú, že meškajú s tým, že im nenaštartovalo auto alebo že bola na ceste zápcha. Netrúfajú si povedať pravdu, že zaspali.

8. Súčasťou správneho zaobchádzania so zodpovednosťou je tiež nepreberanie zodpovednosti za pocity druhých. Každý robí svoje pocity.

Nemôžeme vystrašiť iného. Ak cíti strach, je to preto, lebo sa bojí strachových myšlienok. Nemôžeme druhým ublížiť ani zarmútiť. Keď je niekto iný smutný, je to preto, lebo má smutné a depresívne myšlienky. To samozrejme neznamená, že máme oprávnenie správať sa, že môžeme byť voči druhým bezohľadní. Skutočnosť, že každý je zodpovedný za svoje vlastné pocity, nás nezbavuje zodpovednosti za ľudskú interakciu.

Ak je niekto na nás naštvaný, keď meškáme na schôdzku, potom sme zodpovední za to, že meškáme, ale je len na druhom človeku, ako sa s tým vysporiada - či už je z toho naštvaný alebo nie. Sám určuje, či druhá osoba vylezie na dlaň. Len sme položili dlaň pred neho. Je na jeho rozhodnutí, či bude alebo nebude liezť.