Delegácia lekárskych služieb na nelekársky personál: Možnosti a obmedzenia

Krull, Birgit

Každý lekár by mal byť pri delegovaní lekárskych služieb na nelekársky personál zvlášť opatrný.

Pracuje na princípe, že „nikdy by ste nemali robiť niečo sami, čo pre vás môže urobiť niekto iný,“ uviedol John D. Rockefeller. Je pravda, že delegácia služieb môže vytvoriť časové okná pre ďalšie, takisto nevyhnutné činnosti. Lekári môžu tiež delegovať lekárske služby na nelekársky personál. Možnosti a limity pre to vyplývajú zo zákona, vyhlášok a/alebo pracovnej zmluvy.

Lekári nemôžu delegovať všetku pomoc pacientom na nelekársky personál. Vyplýva to z právnych predpisov o zmluve o ošetrení, ktorá sa má právne kvalifikovať ako zmluva o poskytovaní služieb. Podľa § 613 veta 1 BGB musí lekár službu poskytnúť v zásade av prípade pochybností osobne. Táto povinnosť je obsiahnutá aj v zákone o zdravotníckych pracovníkoch (§ 19 ods. 1 MBO-Д), v zákone o zmluvnom lekárovi (§ 32 ods. 1 prijímacieho nariadenia pre zmluvných lekárov - Дrzte-ZV) a okrem iného, pokiaľ ide o fakturáciu „voliteľných služieb“, ktoré lekár v nemocnici vykonáva účtované osobitne (oddiel 17 ods. 1 KHEntG), štandardizované.

Potreba delegácie je spôsobená nedostatkom špecializovaného personálu, ekonomickými požiadavkami a organizačnými podmienkami. Už v roku 1975 Spolkový súdny dvor rozhodol, že lekár môže poveriť kvalifikovaného nezdravotníckeho personálu, ak činnosť nevyžaduje jeho lekárske vedomosti a zručnosti (odkaz: VI ZR 72/74).

V nadväznosti na túto judikatúru Národná asociácia lekárov zákonného zdravotného poistenia podpísala 1. októbra 2013 dohodu s Národnou asociáciou zákonných zdravotných poisťovacích fondov ako prílohu k Federálnej kolektívnej zmluve pre lekárov (BMV-Д) o delegovaní lekárskych služieb na iných ako zdravotníckych pracovníkov v rámci ambulantnej zmluvnej zdravotnej starostlivosti v súlade s § 28 ods. 1 Veta 3 SGB V uzavretá. Okrem rozsudkov najvyššieho súdu a zákonných ustanovení z toho okrem rozsudkov vyššieho súdu a zákonných ustanovení vyplýva aj anamnéza, indikácie, vyšetrenie pacienta vrátane invazívnych diagnostických služieb, diagnostika, vzdelávanie a poradenstvo pacienta, rozhodnutia o terapii a implementácii invazívnych a operatívnych terapií. Zásahy.

Medzi služby, ktoré možno delegovať, patria napríklad fyzikálno-lekárske služby, výmena zavedeného katétra, vykonávanie jednoduchých meracích postupov (audiometrické merania, kontrola sluchu), laboratórne služby - s výnimkou služieb špeciálnych laboratórií - a podpora diagnostických opatrení, ako je odber krvi a EKG. Ako dodatok k prílohe 24 k BMV-Ä vyššie uvedená dohoda vypracovala neúplný katalóg vzorov, pokiaľ ide o lekárske služby, ktoré je možné delegovať, ktoré môže lekár použiť ako usmernenie.

Aby bol zamestnaný lekár v rámci lekárskej starostlivosti o pacienta schopný privolať si pomoc ďalších ľudí, musí byť oprávnený dávať pokyny lekárskemu zamestnancovi. Toto oprávnenie vydávať pokyny musí byť zdokumentované a zabezpečené prostredníctvom písomnej dohody. Na základe tejto požiadavky by sa malo v pracovnej zmluve delegujúceho lekára písomne ustanoviť, na ktoré činnosti môže delegovať a aké kvalifikačné predpoklady pre túto osobu existujú.

Bez ohľadu na písomné oprávnenie vydávať pokyny je delegujúci lekár povinný delegovanú službu vybrať, poučiť a monitorovať. Musí zabezpečiť, aby nelekársky personál, ktorého deleguje, mal potrebné vedomosti a zručnosti na vykonávanie delegovanej služby (požiadavka na výber). Okrem toho ho musí viesť k poskytovaniu služby (inštruktážna povinnosť) a ďalej pravidelne monitorovať výkon nelekárskeho zamestnanca (monitorovacia povinnosť). Kvalifikácia personálu, ktorý je delegovaný, slúži ako údaj o intenzite týchto povinností delegujúceho lekára. Čím lepšia kvalifikácia, tým menšia kontrola lekára.

Platí zásada, že delegácia pravidelne vyžaduje prítomnosť lekára alebo jeho krátkodobú dostupnosť v praxi alebo v nemocnici. Preto nie je dovolené, aby nelekársky personál vykonával výkony v lekárskej praxi, ak sa lekár nemôže osobne dostaviť a je neprítomný dlhší čas. Niečo iné platí, iba ak lekár dorazí v krátkom čase, a preto je zastihnuteľný osobne v primeranom čase.

Každý lekár by mal venovať osobitnú pozornosť delegovaniu lekárskych služieb na nelekársky personál. Zamestnaný lekár, ktorý nedeleguje v rámci pracovnej zmluvy, aj rezidentný lekár zodpovedajú pacientovi zo zmluvy o ošetrení za jeho vlastné, ako aj za chyby a porušenia povinností, ktorých sa dopustia ich nelekárski pracovníci v rámci delegovaných služieb. Zodpovedáte tiež za výber, vedenie a dohľad nad personálom. Pretože judikatúra vyvinula rozsiahle zásady na zmiernenie dôkazného bremena až po obrátenie dôkazného bremena, lekár musí spravidla preukázať, že si pri výkone delegovania riadne splnil všetky svoje povinnosti. Tento dôkaz môže zvyčajne poskytnúť iba lekár prostredníctvom rozsiahlej dokumentácie týkajúcej sa výberu, pokynov a monitorovania, a preto by sa tu mala venovať osobitná pozornosť.

Birgit Krull
Právnici spoločnosti Krull & Neudam, Wiesbaden