Diagnóza celiakie

Pokyny „Celiakia, alergia na pšenicu a citlivosť na pšenicu“ odporúčajú sérologické vyšetrenia ako primárny diagnostický nástroj pri podozrení na celiakiu. Tento špecifický test na protilátky sa môže vykonať aj vtedy, ak je známe, že vzťah prvého stupňa má celiakiu. V týchto prípadoch je možné zvýšiť riziko vzniku celiakie bez toho, aby pacient mal akékoľvek príznaky. Test na protilátky nie je dostatočný ako jediná diagnostická metóda. Na potvrdenie diagnózy sa zvyčajne odporúča biopsia tenkého čreva a po absolvovaní vyšetrení bezlepková diéta.

Sérologická diagnostika pri celiakii

Sérologická diagnóza je vlastne krvný test, pri ktorom sa kontrolujú určité protilátky. Na jednej strane sa testujú protilátky, ktoré sa tvoria ako imunitná reakcia na určité látky zvonku. V prípade celiakie sú tými cudzími antigénmi, ktoré vedú k tvorbe protilátok, gliadíny, ktoré sú obsiahnuté v lepku. Druhou skupinou testov sú vlastné antigény tela, určité protilátky, ktoré sa nachádzajú vo vláknach kostrového svalstva. Aby sa získal nefalšovaný výsledok testu, pred krvným testom by sa nemalo upustiť od gluténu.

Stanovenie imunoglobulínu A (IgA)

Stanovenie imunoglobulínu A (IgA) nemá pri celiakii žiadnu priamu diagnostickú hodnotu. Test je však nevyhnutný na vylúčenie nedostatku imunoglobulínu A, ktorý sa vyskytuje u dvoch percent populácie. Tento nedostatok môže znamenať, že nemožno zistiť protilátky, ktoré naznačujú celiakiu.

Protilátky proti endomýziu (EmA-Ab)

Endomysium je vrstva spojivového tkaniva, ktorá obklopuje jednotlivé svalové vlákna. Endomysiálne protilátky (EmA-Ab) sa vyskytujú u väčšiny pacientov s celiakiou. Čím vyššia je koncentrácia týchto špecifických protilátok, tým silnejšia je regresia črevných klkov.

Protilátky proti tkanivovým transglutaminázam (tTG-Ab)

Pri tomto teste sa kontrolujú protilátky proti tkanivovej transglutamináze (tTG-Ab), ktoré sú prítomné takmer u všetkých pacientov s celiakiou a nie u zdravých ľudí. Odporúča sa vykonať testy na tieto alebo na endomysiálne protilátky. Tieto testy na protilátky sa považujú za obzvlášť citlivé a špecifické, pretože výsledky testov nezistia iba samotnú celiakiu, ale aj jej štádium.

Histologické vyšetrenie sliznice tenkého čreva na diagnostiku

Na potvrdenie diagnózy celiakie je potrebné po pozitívnych výsledkoch sérologického vyšetrenia vykonať biopsiu tenkého čreva. Pri biopsii tenkého čreva sa odoberie vzorka tkaniva z výstelky tenkého čreva. Toto vyšetrenie je zvyčajne neškodné a zvyčajne netrvá dlhšie ako 15 minút.

Pri biopsii, podobne ako pri gastroskopii, sa kamerová sonda natlačí cez pažerák do žalúdka a ďalej do horného tenkého čreva. Zo sliznice sa odoberie niekoľko malých vzoriek tkaniva, ktoré sa potom mikroskopicky vyhodnotia v laboratóriu. Nález celiakie závisí od viacerých faktorov. Vyhodnocuje sa napríklad počet lymfocytov v sliznici, ktoré by mohli naznačovať zápal. Meria sa tiež dĺžka klkov a určuje sa počet špecifických zápalových buniek vo vrstve spojivového tkaniva pod sliznicou.

Laboratórne vyšetrenie a diagnostika by mali vychádzať z takzvaných Marshových kritérií. Od Marshových kritérií od 2 alebo 3 ďalej sa hovorí o celiakii:

Marsh 0: Sliznica tenkého čreva v poriadku, žiadne nálezy

Marsh 1: Zvýšený počet lymfocytov

Marsh 2: Medzery medzi klkmi sa prehĺbili, takzvaná hyperplázia krypty

Marsh 3a: Nástup regresie klkov tenkého čreva

Marsh 3b: Pokročilá regresia klkov

Marsh 3c: Úplná regresia klkov tenkého čreva

Bezlepková diéta

Na potvrdenie diagnózy celiakie sa po sérologických a histologických vyšetreniach odporúča aj bezlepková diéta. U pacientov s príznakmi sa príznaky rýchlo zlepšia po začatí diéty. U pacientov bez symptómov sa majú sérologické a histologické vyšetrenia opakovať po diéte, aby sa stanovili zmeny v sliznici tenkého čreva a v počte protilátok.