Diétne šialenstvo. O vzťahu medzi štylizáciou tela a zdravým rozumom

Kultúrna antropologická štúdia

Seminárna práca (seminár pre pokročilých), 2009

25 strán, známka: 2,0

Anonymný

Obsah

2. Definícia pojmu diéta
2.1. História stravy
2.2. Významový posun a kultúrny pokles stravovania

3. Fyzickosť
3.1. Ideálne pre normy krásy a tela
3.2. Diéta ako úprava tela

4. Rôzne stravovacie koncepty a vzory
4.1. Exkurz: Štúdia v Minnesote
4.2. Diéty všeobecne
4.3. Šport
4.4. Medicína - chirurgia
4.5. Hormóny - technológia

5. Zmena normality
5.1. Exkurz: Definícia normy a odchýlky
5.2. Normálnosť a telo

6. Zdravý rozum
6.1. definícia
6.2. Zdravý rozum a šialenstvo v strave

1. Úvod

Herečka Renée Zellweger v rekordnom čase pribrala a schudla pre rôzne filmy (vrátane filmu „Bridget Jones“, 2001). V Hollywoode je telo symbolom spoločenského postavenia a predstavuje si prestíž, pretože veľa závisí od toho, či bude nasledujúci. Hudobná zmluva je alebo ďalšia herecká rola. Požiadavky na fyzický vzhľad sú čoraz vyššie. Ženy a muži často ochorejú, aby splnili ideály krásy vo filmovom a hudobnom svete. Niektorí ľudia kvôli rôznym diétam, extrémnym hladovkám alebo nadmernému dennému cvičeniu strácajú spojenie s vlastným telom. „Telocvičné praktiky v stravovaní a kulturistike, estetická plastická chirurgia a„ úpravy tela “(tetovanie, piercing, šarvátky, ako je značkovanie alebo strihanie), ale aj technológie a elektronické médiá, ktoré„ neaktívnym “spôsobom integrujú telo a jeho senzomotorické funkcie. [.] otvárajú vysoko diferencované pole individuálnej a sociálnej telesnosti “1. Mnoho žien a mužov môže byť oslnených takmer „dokonalými“ obrázkami tela, ktoré sa mihajú každý deň po obrazovke alebo sú zobrazené v časopisoch.

Ale kde je zdravotný aspekt? Čo robia rôzni ľudia, aby sa priblížili svojmu ideálu krásy, aké riziká na seba beriete? A práve tento vzťah medzi štylizáciou tela alebo modelovaním tela a zdravým sedliackym rozumom chcem podrobnejšie vysvetliť vo svojich domácich prácach.

Po definovaní pojmu „diéta“ najskôr popíšem jej všeobecný, historický vývoj. Z toho predstavím rôzne techniky tvarovania tela v súvislosti s ideálmi krásy a normami tela, prostredníctvom ktorých bude zrejmá zmena normality. Túto prácu uzavriem záverom, v ktorom opäť uvediem všetky dôležité kľúčové body medzi zdravým rozumom a súčasnou fyzickosťou s ohľadom na budúcnosť .

2. Definícia pojmu diéta

Slovo diéta pochádza z gréckeho slova „diaita“, ktoré znamená spôsob, akým ľudia žijú a stravujú sa. Diéta sa chápe ako terapeutické výživové opatrenia, ktoré sú určené na podporu a zvýšenie fyzickej pohody. Nie je nezvyčajné, že sa choroby liečia alebo zmierňujú týmto spôsobom.

Slovo diéta v dnešnej dobe znamená rôzne spôsoby výživy pri chudnutí bez toho, aby ste vždy dbali na morálne aspekty.

2.1. História stravy

Diéty existujú už viac ako 2000 rokov. Začiatky nachádzame v staroveku, v lekárskom vyučovaní „otca medicíny“ Hippokrata z Kosu (cca 460 pred Kr. - cca 370 pred Kr.). Zakladateľ všeobecného lekárstva sa venoval okrem iného výskumu v oblasti dietetiky (veda o výžive). Išlo o jednotnú zdravotnú teóriu života založenú na štyroch základných prvkoch (oheň, voda, vietor a zem) s cieľom uviesť telo a dušu do súladu.

Galen z Pergamonu (130 - 200 n. L.) Sa neskôr ujal Hippokratovho učenia a rozšíril si vedomosti o dietetike. „Pre zdravý životný štýl bolo potrebné vziať do úvahy„ šesť faktorov, „sex res non naturales“: 1. Svetlo a vzduch, 2. Jedlo a pitie, 3. Spánok a bdenie, 4. Pohyb a odpočinok, 5. Vyprázdňovanie a plnenie Telo, 6. Pohyb mysle. “3 O udržanie rovnováhy prvkov podľa hipokraticko-galenickej diaity sa usilovalo už v stredoveku.

Až v 19. storočí došlo k zmene, keď sa slovo dietetika skrátilo na „diéta“ a odvtedy sa prešlo na „zdravá výživa“. 4 Pomocou rôznych „diét“ usporiadaných z terapeutického hľadiska bolo cieľom predovšetkým obnovenie fyzickej pohody alebo preventívne zabránenie výskytu chorôb.

2.3. Významový posun a kultúrny pokles stravovania

„V čase nedostatku potravín boli silní ľudia stále považovaní za mocných. Králi boli zvyčajne vykresľovaní so statnou postavou. Keď industrializácia umožnila výber jedla, ideál krásy smeroval k štíhlym a dobre vyškoleným ľuďom. V dnešnej dobe masmédiá prenášajú a propagujú tento ideál, ktorý napodobňuje takmer každý. “5

S industrializačným procesom po druhej svetovej vojne okolo roku 1950, zrušením prídelových lístkov a rastúcou výrobou priemyselne vyrábaných, lacných hotových výrobkov došlo k zmene stravovacích návykov ľudí. 6 Zvýšil sa podiel tuku a cukru v spracovaných a konzervovaných výrobkoch, čo z mnohých ľudí robí prakticky „kráľa so statnou postavou“ a zvýšil počet ľudí s nadváhou. „Na tomto pozadí došlo k zmene ideálu krásy smerom k športovému, štíhlemu telu; Tvar obéznych tukov bol dnes prakticky možný pre všetkých a jeho deň bol symbolom prosperity. “7 Keď reklamný priemysel začal inzerovať výrobky u krásnych štíhlych žien, zvýšil sa dopyt ľudí s nadváhou po spôsoboch znižovania hmotnosti. Rada typu „Štíhla s potešením - bez gymnastiky, masáží, piluliek alebo diéty, 1950! „Alebo“ príliš tučnem - čo robiť? 1950! "Sú zverejnené." 8.

Zdroje obrázkov: ľavý obrázok: http://www.wirtschaftswundermuseum.de/kochbuecher-50er.html pravý obrázok: http://www.wirtschaftswundermuseum.de/gesellschaft-1950-1.html Okrem rozvoja prírodných a humanitných vied a toho Postupom lekárskeho výskumu sa zvyšujú aj znalosti o rôznych formách výživy. Ale s rastúcou túžbou chcieť zoštíhliť strácajú „diéty“ skutočný význam, ktorý pochádza z dávnych čias a pre mnohých ľudí sa stávajú novým „životným štýlom“. Postupom času sa objaví veľa diét, aby sa dosiahla ideálna váha a zodpovedal tak aj ideál krásy. A presne tu začínajú problémy: Kvôli sociálnemu a kultúrnemu tlaku mnoho žien a mužov ochorie.

3. Fyzickosť

Vzťah s našim telom je a vždy bol intenzívny. „Sebaúcta, pohoda, prijatie, ale aj diferenciácia a individualizácia závisia priamo od vonkajšieho a vnútorného obrazu tela.“ 9 Telo sa nielen skúma a pokúša sa ho opísať v biológii, medicíne alebo psychológii; „Znovuobjavené“ v 20. storočí. 10 Tu sa telo neskúma ako také, ale skôr sa integruje do vzťahu k spoločnosti alebo na ňom založený.

Rôzni významní predstavitelia spoločenských vied, napríklad Michel Foucault a Pierre Bourdieu, pracovali na telesno-sociologických pojednaniach, ktoré sa mali stať základom pre „sociológiu tela“. Foucault vo svojich diskurzoch týkajúcich sa tela popisuje telo ako objekt, ktorý súvisel s rozvojom kapitalizmu v 18. a 19. storočí. Storočie bolo socializované. Tvrdí, že telo je diskurzívne konštruované kultúrne a sociálne. Nedefinuje však telo ako také, kontrastuje však v súhre s pojmom telo s všeobecnými pojmami moci, vedomostí a subjektivity a vo svojich dielach tak vysvetľuje, ako treba chápať definíciu slova telo. 11

Bourdieu popisuje všetko, čo ovplyvňuje telo, ako „fyzický kapitál“ (napr. Krása všeobecne). Zaoberá sa (vo svojich dielach) rôznymi sociálnymi orgánmi, ktoré existujú v spoločnosti. 12 Ale telo ako kapitál vždy beží ruka v ruke s inými existujúcimi formami kapitálu (napr. Ekologický kapitál -> platby za kozmetiku na udržanie krásy). V obidvoch príkladoch definícií je vidieť, že medzi „byť telom“ a „mať telo“ vždy existuje interakcia. "Na jednej strane je človek jeho telo, rovnako ako iné živočíšne organizmy." Na druhej strane má telo. To znamená, že človek prežíva seba ako bytosť, ktorá nie je totožná s jeho telom, ale skôr pre koho je toto telo k dispozícii. Ľudské sebaprežívanie vždy pláva v rovnováhe medzi „byť telom“ a „mať telo“, rovnováhu, ktorá musí byť vždy znovu obnovená. “13

3.1. Ideálne pre normy krásy a tela

Čo je vlastne krása? Krása sa nedá takto jednoducho definovať, pretože ideály krásy sa menia znova a znova a častejšie. Niečo je krásne v tom zmysle, že to zodpovedá spoločenským hodnotám. V skutočnosti by sa dalo takmer, ale opatrne, povedať, že krása je niečo, čo spoločnosť definuje.

Umberto Eco vo svojej práci „Príbeh krásy“ ukazuje, že krása sa líši a vyvíja v závislosti na čase a kultúre. Nie je to hmatateľné, ale dá sa to zmeniť. Dokumentuje históriu krásy pomocou rôznych obrazov z umenia, pretože podľa jeho názoru iba „umelci“, básnici a spisovatelia opísali a namaľovali alebo nakreslili „to pekné“. Nosili ste príklady na ľuďoch, ktoré predmety, ktoré postavy - či už mužské alebo ženské, ktoré prírodné úkazy sú „krásne“. Ak by som mal v knihe Umberta Eca skopírovať celú históriu vývoja krásnej v tomto okamihu, určite by sme pomocou obrázkov „videli“, ako sa normy tela s odstupom času neustále pohybujú alebo menia. (Ale známe sú aj chute - a to je dobré - iné).

1 Antoni-Komar, Irene Hg. (2001): Moderná fyzickosť. Orgány ako miesta estetického zážitku, s. 11

2 Obsah kapitoly 2 odkazuje na túto stránku: Asociácia diabetológov Rakúsko - historický prehľad. http://www.diaetologen.at/de/portal/beruf/berufsbild/geschichtlicherberblick/

3 Piller, Gudrun (2007): Súkromné orgány. Stopy tela v osobných svedectvách 18. storočia, s. 59

4 Wäscher, Cornelia (2007): Od starodávnej dietetiky k budúcej nutričnej terapii a prevencii. In: Nutrition Umschau 3/07, s. 159. http://www.ernaehrungs-umschau.de/media/pdf/pdf_2007/03_07/EU03_158_160.pdf

5 Porov. Nemecká spoločnosť pre zdravie a prevenciu e. V. (DGGP): 7 z 10 ľudí jesť príliš málo na to, aby schudli. Lightning diet & Co. - efektívne alebo zdraviu škodlivé? http://www.dggp.org/pressemitteilung/2

6 Pozri Jedenie a pitie 1950: Súčasné dejiny, súčasní svedkovia a spomienky. http://www.chroniknet.de/tml1_de.0.html?article=1932

7 Ulrich Cuntz, Andreas Hillert (2000): Poruchy stravovania. Príčiny, príznaky, terapie. S. 40

8 Porov. Wirtschaftswundermuseum. Kuchárske knihy z 50. rokov. Od povojnového nedostatku po hojnosť ekonomického zázraku. http://www.wirtschaftswundermuseum.de/kochbuecher-50er-1.html

9 Porov. Irene Antoni-Komar (2001): Moderne Körperlichkeit. Telá ako miesta estetického zážitku, s. 6

10 Gugutzer, Robert, ed. (2006): otočenie tela. Perspektívy sociológie tela a športu, s.57 6

11 Dreyfus, Hubert L.; Rabinow, Paul (1987): Michel Foucault. Beyond Structuralism and Hermeneutics, s. 275

12 Pozri Rehbein, Boike (2006): Die Sociologie Pierre Bourdieus.

13 Pozri L. Berger, Peter; Luckmann, Thomas (2010): Sociálna konštrukcia reality: teória sociológie poznania.

14 Porov. Antoni-Komar, Irene Hg. (2001): Moderne Körperlichkeit. Telá ako miesta estetického zážitku, s. 70

Názov Diétny klam. O vzťahu medzi štylizáciou tela a zdravým rozumom Podnadpis Kultúrna antropologická štúdia Univerzita Albert-Ludwigs-Universität Freiburg (Volkskunde) Podujatie Stupeň zdravého rozumu 2.0 Rok 2009 Strany 25 Katalógové číslo V309972 ISBN (elektronická kniha) 9783668087491 ISBN (kniha) 9783668087507 Veľkosť súboru 1363 KB Jazyk nemčina Kľúčové slová zdravie, strava, diétna mánia, ideál krásy, úprava, telo, spoločnosť Cena (kniha) 14,99 € Cena (eBook) 12,99 € Citujúca práca Anonym, 2009, Dietwahn. Pokiaľ ide o vzťah medzi štylizáciou tela a zdravým rozumom, Mníchov, GRIN Verlag, https://www.grin.com/document/309972

Zatiaľ žiadne komentáre.