Dojčenie materského mlieka môže zabrániť početným úmrtiam - DER SPIEGEL

Dojčiaca matka v Mexiku: ochrana pred život ohrozujúcimi chorobami

Foto: Zachráňte deti

Každých 38 sekúnd zomiera dieťa, ktoré by skutočne mohlo prežiť, ak matka dojčila svojho novorodenca ihneď po narodení. Vyplýva to zo štúdie, ktorú v pondelok predstavila mimovládna organizácia Save the Children. Celkovo by sa dalo ročne zabrániť 830 000 úmrtiam novorodencov, ak by matka začala dojčiť ihneď po narodení. Novorodenci dostávajú dôležité protilátky prostredníctvom materského mlieka, ktoré pomáhajú nezrelému imunitnému systému chrániť sa pred vírusmi a baktériami. Deti, ktoré nie sú dojčené, majú 15-krát vyššiu pravdepodobnosť vzniku zápalu pľúc a 11-krát vyššiu pravdepodobnosť úmrtia na hnačky ako dojčené deti.

Hodnota materského mlieka je v priemyselných krajinách známa a akceptovaná už dávno. V tejto krajine je pod heslom „Prsia sú najlepšie“ vyvíjaný tlak na ženy, aby určite museli dojčiť. V rozvojových krajinách však materské mlieko nie je v žiadnom prípade potravinou číslo jeden pre novorodencov.

„Už na pôrodnej klinike sa matkám odporúča, aby v prípade problémov so začiatkom dojčenia prikrmovali ďalšou detskou výživou,“ potvrdzuje výsledky štúdie Regine Gresens, zástupkyňa pre dojčenie a výživu v Nemeckej asociácii pôrodných asistentiek, v rozhovore pre SPIEGEL ONLINE. „Príliš často to znamená, že produkcia alebo dojčenie matky sa nemôžu správne etablovať, takže sa rýchlo zvyšuje množstvo podaného jedla a dojčenie sa končí predčasne.“

Komplexné vzdelávanie pre matky nie je v žiadnom prípade štandardné, často si neuvedomujú hodnotu materského mlieka. Okrem toho kultúrne tradície a reklama potravinárskych spoločností, ktoré chcú predávať svoje výrobky mladým matkám, vedú k odlišnému správaniu: „Vďaka agresívnemu marketingu, ako je napríklad znázornenie dobre vykŕmených bielych detí v reklamách, výrobcovia detskej výživy naznačujú, že ich umelé dojčenské mlieko je rovnocenné s materským mliekom.“, takže Gresens.

Zlé vzdelanie kvôli jazykovým problémom

Podľa organizácie Unicef je Mexiko jednou z krajín s najmenším počtom dojčiacich detí na svete. Aj keď sú ženy pôvodného pôvodu vo väčšej miere otvorené materskému mlieku, jazykové bariéry a problémy so zdravotnými úradmi bránia prielomu tradičnej výživy novorodencov.

Niekoľko lekárov, ktorí sa dostanú do vzdialených komunít, často neovládajú domorodé jazyky: „Nehovorím veľmi dobre po španielsky, takže som nerozumel vysvetleniam lekárov,“ hovorí Ausencia Diaz Gomez z mexického San Cristobal de las Casas. Štát Chiapas. Jej polročná dcéra Natalie vykazuje príznaky podvýživy, matka si však nemôže dovoliť liečbu predpísanú lekárom. Jej dôsledok: vzdá sa dlhej a namáhavej cesty k lekárom mimo svojej dediny. Namiesto nákladnej liečby predpísanej lekárom sa teraz spolieha na svoje vlastné výživové postupy.

Podľa ich vlastných vyjadrení mali zamestnanci organizácie Save the Children podobné skúsenosti v Ázii a Afrike. V mnohých rozvojových krajinách nedostatok materskej dovolenky núti ženy vrátiť sa do práce ihneď po pôrode. To komplikuje dôležité dojčenie v prvých mesiacoch.

Zdá sa, že mexická vláda si je týchto problémov vedomá: pred niekoľkými dňami nová vláda oznámila zriadenie komisie pre dialóg s pôvodnými obyvateľmi Mexika. Minister vnútra Miguel Angel Osorio Chong si stanovil ambiciózne ciele, ktoré zahŕňajú aj zlepšenie lekárskej starostlivosti o pôvodné ženy: „Musíme zaručiť prístup k spravodlivosti, vzdelaniu, zdravotnému systému a infraštruktúre.“

Do tej doby zostáva ešte dlhá cesta a ťažkosti sú často oveľa hlbšie, ako uvádza mexický lekár Marcos Arana: Z dôvodu kultúrnej tradície by nealkoholické nápoje, káva, čaj, popol alebo bambucké maslo niekedy tvorili stravu detí, ktoré nemajú ešte ani šesť rokov sú. Môže za to okrem starých zvykov aj sľubná reklama na doplnky výživy. Jeho prístup: Namiesto obchodnej komory by za reguláciu a monitorovanie obchodnej politiky a reklamy museli byť zodpovedné zdravotnícke orgány.

V Nemecku približne 80 percent žien dojčí ihneď po pôrode a tento podiel v nasledujúcich týždňoch rýchlo klesá. Po tom, čo sa lekári roky zasadzovali za to, aby deti dojčili výlučne šesť mesiacov, nový výskum naznačuje, že deti v krajinách s vysokými hygienickými normami môžu byť zdravšie, ak im budú rôzne jedlá podávané už po štyroch mesiacoch.