Gastrointestinálne biopsie Diagnostické možnosti a obmedzenia

Histopatologické vyšetrenie biopsií je dôležitým diagnostickým nástrojom pri liečbe gastrointestinálnych ochorení u psov a mačiek.

Nasleduje prehľad chorôb gastrointestinálneho traktu, pre ktoré môže byť užitočné histopatologické vyšetrenie transmurálnych alebo endoskopických biopsií.

anamnese

Pre interpretáciu histopatologických nálezov, anamnestické informácie o plemene, veku, klinických príznakoch, kŕmení, predbežnej liečbe (napr. Kortizón), výsledky ďalších vyšetrení (napr. Ultrazvuk, parazitológia, bakteriológia, hodnoty kobalamínu a kyseliny listovej, PLI, TLI), ako aj akékoľvek nálezy počas endoskopický odber vzoriek a podozrenie na klinickú diagnózu sú dôležité.

Transmurálna biopsia sa berú ako súčasť laparatómie alebo laparaskopie. Ponúkajú výhodu v tom, že dochádza k menšej strate kvality v dôsledku drvenia artefaktov alebo neoptimálnej orientácie vzoriek a je možné posúdiť všetky vrstvy črevnej steny. Okrem toho sa laparatómia/laparoskopia môže použiť na odber vzoriek z iných miest (napr. Jejunum), ktoré nie je možné dosiahnuť endoskopicky. Je tiež možné odobrať vzorky z ďalších orgánov, ako sú pečeň, pankreas alebo lymfatické uzliny (obr. 1), a prepichnúť žlčník.

Odstránenie endoskopických biopsií je menej invazívne a umožňuje hodnotenie povrchu sliznice a cielené odbery vzoriek zo zmenených oblastí. Odporúča sa odobrať niekoľko hodnotiteľných vzoriek (až 8 biopsií na miesto).

Po lokalizácii by sa mali vzorky fixovať osobitne (ideálne v plastových kapsuliach na filtračnom papieri) vo vhodných označených nádobách v 4% formalíne a poslať.

Histopatologické vyšetrenie sa vykonáva po spracovaní vzoriek pomocou svetelnej mikroskopie na parafínových rezoch zafarbených HE (hematoxilín-eozín). Typ a stupeň slizničných lézií, ako aj zápalová bunková infiltrácia sa hodnotia podľa špecifikácií WASVA (Svetová asociácia pre veterinárne zvieratá malých spoločenstiev, gastrointestinálna štandardizačná skupina; Day et al. 2008).

Infekcie Helicobacter

Patogénny význam druhov Helicobacter a takzvaných patogénov podobných Helicobacter u psov a mačiek je stále kontroverzný. Štúdie ukazujú, že Helicobacter spp. môžu byť tiež zistené u klinicky zdravých zvierat a vykazujú kontroverzné výsledky týkajúce sa vplyvu Helicobacter ssp. na funkčné parametre v žalúdku.

Patogenetická úloha Helicobacter spp. v súvislosti s miernou gastritídou a klinicky sa opakujúcim zvracaním sa však dá predpokladať, najmä ak sa v biopsiách nachádza veľké množstvo Helicobactera.

Na detekciu sú možné neinvazívne testy (ELISA na antigén *). Naopak, histopatologické vyšetrenie biopsií žalúdočnej sliznice má výhodu v tom, že je možné stanoviť množstvo patogénu (obr. 2). Okrem toho je možné diagnostikovať akékoľvek existujúce zápalové zmeny. Gastritidy (erozívno-ulceratívne, zmiešané, lymfoplazmacelulárne), ktoré naznačujú ďalšie príčiny, je možné objasniť.

Odporúča sa vždy odobrať vzorky z viacerých miest v žalúdku (kardia, fundus, pylorus).

Potravinová intolerancia/alergia

Potravinová intolerancia/alergia môže spôsobiť gastrointestinálne príznaky ako zvracanie, hnačky a chudnutie u psov a mačiek.

Histopatologické vyšetrenie odhaľuje zápalovú infiltráciu na sliznicu gastrointestinálneho traktu, v ktorej dominujú lymfocyty a plazmatické bunky, ktorú nemožno odlíšiť od lymfoplazmatickej bunkovej formy zápalového ochorenia čriev (pozri nižšie).

Na ďalšie objasnenie potravinovej intolerancie/alergie je okrem dôkladnej histórie kŕmenia nevyhnutná eliminačná diéta (najmenej 4 až 6 týždňov, komerčne dostupné eliminačné diéty alebo domáce eliminačné krmivá s jedným sacharidom a jedným zdrojom bielkovín) s následným provokačným testom. Pri výbere správneho krmiva pre výživu môže byť užitočný sérologický test na alergiu *.

Zápalové ochorenie čriev (IBD)

Zápalové ochorenie čriev je idiopatické ochorenie s pretrvávajúcimi alebo opakujúcimi sa gastrointestinálnymi príznakmi u psov a mačiek. Klinicky sa zistili príznaky ako zvracanie, hnačky, bolesti brucha, nechutenstvo a chudnutie.

Sú známe rôzne formy týchto chorôb, ktoré môžu postihnúť rôzne časti gastrointestinálneho traktu a sú tiež spojené s rôznymi formami zápalu.

Príčinou je podozrenie na rôzne faktory, ktoré vedú k strate imunologickej tolerancie k antigénom prítomným v črevnom lúmene (kolaps funkcie bariéry sliznice, dysregulácia črevného imunitného systému, zmeny črevnej bakteriálnej flóry, genetické faktory).

Je potrebné poznamenať, že IBD je diagnóza vylúčenia. Samotný dôkaz histopatologických zmien na črevnej sliznici nie je diagnostikujúci IBD. Pred diagnostikovaním IBD je potrebné vylúčiť infekčné a extraintestinálne ochorenia, ako aj prítomnosť intolerancie krmiva (pozri vyššie).

Histopatologicky sa dajú rozlíšiť tieto formy:

- lymfoplazmacelulárna (gastro) enteritída (LPE)
- lymfoplazmacelulárna kolitída (LPC)
- eozinofilná gastroenteritída (EGE)
- granulomatózna kolitída

The LPE/LPC sú najbežnejšie formy IBD. Histopatologicky existuje infiltrácia lymfocytov a plazmatických buniek, skrátenie a fúzia klkov, poškodenie epitelu a lézií krypty, ako aj mierna lymfangiektázia (obr. 3).

EGE je druhou najbežnejšou formou IBD. Charakteristická je zápalová bunková infiltrácia sliznicou, atrofia klkov a fúzie, v ktorých dominujú eozinofilné granulocyty.

Granulomatózne formy IBD sú zriedkavé.

The histiocytická ulcerózna kolitída (HUC), ktorý sa vyskytuje takmer výlučne u boxerov, sa už nepočíta ako typ IBD, pretože sa dokázala súvislosť s invazívnou Escherichia coli.

Eozinofilná enteritída/hypereozinofilný syndróm

Eozinofilná gastroenteritída môže byť spôsobená ako forma IBD (pozri vyššie), parazitárna alebo alergická (alergia na krmivo).

Okrem toho existujú systémové ochorenia u mačiek, menej často u psov, v zmysle syndrómu hypereozinofílie.

Pri syndróme hypereozionofílie sa eozinofilné infiltrácie nachádzajú vo viacerých orgánoch, ako aj v krvných eozinofiloch.

V mnohých prípadoch je ovplyvnený aj gastrointestinálny trakt a gastrointestinálne príznaky sa objavujú klinicky. Často je možné určiť (sonograficky) hypertrofiu svaloviny.

Histopatologicky sú dobre viditeľné dobre diferencované eozinofilné granulocyty v celej črevnej stene. Ak existuje podozrenie na syndróm hypereozinofílie, môže byť tiež užitočné vyšetriť vzorky z pečene a sleziny.

Enteropatia so stratou bielkovín (PLE)

Zápalové ochorenia tenkého čreva, ktoré sú klinicky spojené s výraznou stratou bielkovín, sa vyskytujú hlavne u Shar-Peis, nemeckých ovčiakov, rotvajlerov a yorkšírskych teriérov.

V prípade pšeničného teriéra s mäkkým povrchom bolo popísané pravdepodobné dedičné ochorenie, ktoré sa prejavuje ako enteropatia so stratou bielkovín a/alebo nefropatia so stratou bielkovín (PLN). U tohto plemena je možný genetický test * na PLN.

Pre PLE sú typické histopatologicky silne rozšírené lymfatické cievy v črevných klkoch a hlbších vrstvách črevnej steny, ako aj infiltrácie spenených makrofágov. Lipogranulómy sa príležitostne vyskytujú v muscularis, čo sa dá makroskopicky považovať za malé, biele zväčšenie obvodu na séroze a v mezenterii.

S enteropatiou so stratou bielkovín môže súvisieť aj diferenciálna diagnostika, napríklad bakteriálna gastroenteritída, črevné mykózy, neoplázie a chronické reakcie cudzieho telesa. U mačiek sú enteropatie so stratou bielkovín menej časté a najčastejšie sa spájajú s intestinálnym lymfómom.

Novotvary

Klinicky je podozrenie na neopláziu gastrointestinálneho traktu výsledkom palpácie a zobrazovacích postupov (ultrazvuk). Na potvrdenie diagnózy (na vylúčenie zápalu, napr. Cudzích telies) a na určenie typu a závažnosti novotvaru je potrebné histopatologické vyšetrenie.

Nádory gastrointestinálneho traktu sú väčšinou intestinálne lymfómy, adenokarcinómy, leiomyómy, leiomyosarkómy a gastrointestinálne stromálne tumory (GIST).

Ak bol nodulárny novotvar úplne odstránený, je možné histologicky skontrolovať resekované okraje. V prípade biopsie je potrebné mať na pamäti, že novotvary sú často spojené s výraznými ulcerózno-zápalovými zmenami a infiltratívny rast (najmä karcinómy v žalúdku a konečníku) je možné v mnohých prípadoch spoľahlivo zistiť iba histopatologicky v hĺbke tkaniva.

Črevné lymfómy sú najbežnejším gastrointestinálnym novotvarom u psov a mačiek. Črevné lymfómy môžu postihovať hlbšie vrstvy črevnej steny (obr. 4). Na stanovenie diagnózy sú potrebné transmurálne biopsie, pretože v jednotlivých prípadoch je ťažké odlíšiť včasné štádiá sliznice od LPE.

Diferenciácia bunkového pôvodu (T alebo B bunkový lymfóm) je možná iba pomocou imunohistologického vyšetrenia alebo stanovením klonality lymfocytov pomocou PARR * (PCR pre preskupenie antigénových receptorov).

Rektálne polypy/karcinómy sa vyskytujú najmä u psov stredného a starého veku. Možný je vývoj od adenomatóznych polypov cez karcinómy in situ až po vysoko malígne karcinómy. Bioptické vzorky odobraté povrchovo často nie sú v takýchto prípadoch diagnostické, pretože základným diagnostickým a prognostickým znakom je invazívny rast v submukóze a svalovine.

KONTROLNÝ ZOZNAM ŽALÚBKU A INTESTINÁLNEJ BIOPSIE

Predbežná správa
- Vek, rasa
- klinické príznaky
- Predbežné nálezy ďalších vyšetrení,
- Podozrenie na diagnózy
- Predbežná liečba (najmä podávanie kortizónu)

Vzorkovanie
- reprezentatívne miesta
- dostatočný počet biopsií
- Manipulácia s biopsiami pre tkanivá
- Po lokalizácii biopsie zafixujte/odošlite osobitne do označených nádob
- Fixácia vzoriek v 4% formalíne (1:10)

* Vyšetrenie v Labokline možné