Južný Sudán je jedno bojisko

Autor: Cedric Rehmann

jediné

Po 27. marca 2017 o 22:54 hod.

Ľudia v Južnom Sudáne zomierajú od hladu, zatiaľ čo strany konfliktu naďalej nekrvavo bojujú. Pracovníci medzinárodnej pomoci už varujú pred hladomorom.

  • V Južnom Sudáne obyvateľstvo trpí hladom aj preto, že konflikty v mladej krajine neustávajú. Foto: dpa

Iba stroje OSN vybavené GPS budú stále vidieť dráhu zo vzduchu cez dažďovú sprchu. Ale ani Antonovci so svojimi humanitárnymi dodávkami už nebudú pravidelne pristávať. Niekedy budú búrky príliš silné alebo povstalci využijú obdobie dažďov na ofenzívu. Dážď sa bude sypať na ľudí, ktorí rok nejedli pravidelne.

Už dva roky nemáte na sklade zásoby. Pretože poľnohospodári z Wau nepriniesli v tomto ani v predchádzajúcom roku žiadnu úrodu. Na ich poliach za mestom číhajú lúpežní bojovníci, smrť číha. Supom na oblohe nad Wau možno bude treba počkať až do konca obdobia dažďov. Potom by pre nich mohla byť hostina. Nielen vo Wau, ale v celom Južnom Sudáne.

Achole Ammanovej je jedno, že obdobie dažďov zabije jej krajinu. Je príliš zaneprázdnená tým, že jej deti už hladujú. Matka si drží trojročnú Majok na kolenách, zatiaľ čo sedí pred vchodom do nemocnice Saint Mary’s Hospital v dedine neďaleko Wau. V ich chatrči o niekoľko kilometrov ďalej zostávajú Majokovi súrodenci s prázdnymi bruškami. Ammánov manžel pred časom zahynul v bitke. V posledných týždňoch nemala juhosudánska žena čo predávať, iba palivové drevo, aby svojim deťom priniesla proso.

Majokova hlava vyzerá v porovnaní so zvyškom tela obrovská. Kostené ruky a nohy, oči vyčnievajú zo zapustenej tváre. Vlasy vypadávali v chumáčoch. Čo urobí matka, keď jej pomocníci dajú kalorický koláč, ktorý chutí ako arašidové maslo zo zásob OSN? Lekári požiadajú, aby dala Majok kalorický liek. Pretože chlapec má zomrieť od hladu. Potom však jeho súrodenci dostanú iba zjedenie prosa. Príliš málo na to, aby boli zdravé. Ak sa o tortu podelí medzi všetkých, Majok na tom nebude o nič lepšie. Matka si musí vybrať.

Achol Amman patrí k ľuďom Dinka. Dinka sú najväčší kmeň v Južnom Sudáne. Žijú z chovu hospodárskych zvierat. Predtým, ako v lete 2016 znovu vypukla vojna, si Dínčanky zo severného okraja Wau kupovali jedlo od farmárov, ktorí žili južne od mesta Wau a väčšinou patrili kmeňu Nuer. Potom ich muži pochodovali roľníckymi dedinami, rabovali a vyháňali všetkých, ktorých nezabili. Pretože Dinka videla v bojoch, ktoré opäť vzplanuli, šancu dobyť pre svoje kravy ornú pôdu. Núrovci, ktorí im predtým dodávali proso a zeleninu, utiekli do Wau a hľadali ochranu. Pretože vojaci OSN sú umiestnení vo Wau. Potom kravy Dinka zjedli to, čo ešte rástlo na opustených poliach, zatiaľ čo Dinka začala hladovať.

Na otázku, či by nebolo lepšie, keby bojovníci Dinka opustili farmárov na svojich poliach, Dinkky pred nemocnicou Saint Mary’s Hospital odpovedať nemali. Po chvíli niekto hovorí, že vojna je mužská záležitosť. Zdá sa, že je to pre ženy, aby znášali utrpenie svojich detí.

Dinka tvorila chrbticu hnutia za nezávislosť SPLM počas vojny za nezávislosť juhosudánskych kresťanov proti moslimskému Severnému Sudánu. Jej vodca Salva Kiir je prezidentom od získania nezávislosti Južného Sudánu v roku 2011. George W. Bush mu kedysi dal ako darček kovbojský klobúk. Kiir nosí Bush aj dnes klobúk, ale v súčasnosti vidí USA ako nepriateľa. Američania chceli kvôli násilnostiam v Južnom Sudáne presadiť v krajine v Rade bezpečnosti OSN zbrojné embargo. Zlyhali kvôli vetu Číny a proti bolo aj Rusko. Po získaní nezávislosti Juba udelil ústupky čínskym spoločnostiam na ťažbu juhosudánskej ropy. To bolo sklamaním pre USA, ktoré podporili SPLM proti moslimom na severe.

V júli 2013 Dinka Salva Kiirová odvolala Nuer Riek Macharovú za viceprezidentku - a priviedla k zrúteniu už aj tak krehkej rovnováhy síl mladého štátu. Boje, ktoré opakovane prerušovali mierové rokovania, trvali až do roku 2016 a masakrovali a masovo znásilňovali. Krajina tiež zastonala pod ťarchou mnohých vnútorne vysídlených ľudí. Export, jediný zdroj príjmu v krajine, smeroval predovšetkým do vojenských výdavkov vlády. Pre ľahostajnosť a nedostatok peňazí opustil Juba OSN a pracovníkov zahraničnej pomoci, aby sa postarali o obyvateľstvo. Na konci roku 2016 už vláda nebola schopná umelo udržiavať kurz juhosudánskej libry voči doláru. Ceny potravín stúpli jedenásťkrát.

Najnovšia mierová dohoda, ktorú podpísali Salva Kiir a Riek Machar v Etiópii v roku 2016, sa tiež rozpadla. Stanovilo obnovené rozdelenie moci medzi týmito dvoma vodcami tak, ako pred vypuknutím vojny v roku 2013. Len čo však Riek Machar a Salva Kiirs spoločne prevzali vládny obchod, opakovala sa história: vládna armáda, opozičné skupiny a povstalci sa opäť zrazili. Mnoho pozorovateľov tvrdí, že Machar ani Kiir nikdy vážne neuvažovali o dodržiavaní dohody.

Nenávisť, ktorú podnecujú všetky bojujúce strany, sa teraz preháňa každým kúskom východoafrickej krajiny. Žiadny kmeň nemôže zostať mimo bojov. Tí, ktorí sa nestavia na jednu stranu, sú obvinení z pomoci nepriateľovi. Fronty sa rozpúšťajú a ustupujú jedinému bojisku. A vyhnanci hlásia hrozné veci: V mnohých regiónoch krajiny sú Dinka zlikvidované celé kmene. Veľké časti krajiny nie sú prístupné pomocníkom ani novinárom. Hrôza sa odohráva bez svedkov. Vysoký diplomat si dáva do úst slovo „genocída“. Všetky bojujúce strany by podľa neho bojovali, aby pripravili súperiacich ľudí o obživu. S vyhlásením nechce byť citovaný.

Rozhodnutie vlády zvýšiť vízové ​​poplatky medzinárodným humanitárnym pracovníkom zo 100 na 10 000 dolárov na osobu uprostred stupňujúcej sa hladovej krízy mnohých znervózňuje. Je to pokus zúfalého režimu o získanie devíz? Alebo vláda nechce, aby v krajine boli pozorovatelia, ak urobia to, čo považuje za potrebné na víťazstvo vo vojne?

Ako prví zomierajú starí a chorí. Pod plachtou v utečeneckom tábore okolo katedrály vo Wau to páchne chorobou. Muchy sa túlajú po tvári a rukách staršej ženy. Vy a mladší chlapec ležíte na podložkách a ticho sa zvíjate. Chlapec fičí na košeli mladej ženy. Je to zjavne jeho matka, pretože dieťa sa snaží dosiahnuť svoj prsník. Začína sať bradavicu ženy bojujúcej so smrťou.

Maltskí pomocníci vyzerajú na hororovú scénu rozpačito. Vlastne chceli ukázať hosťom zo zahraničia, ako pomáhajú ľuďom vysídleným Dinkami v tábore okolo katedrály. Malťan vysvetľuje, že organizácia vykopala vrty v priestoroch kostola za podpory aliancie núdzovej pomoci „Aktion Deutschland hilft“. Sú také hlboké, že exkrementy 8 000 ľudí nepresakujú do podzemných vôd. Organizácia vytvorila latríny a distribuuje mydlo. Malťan nemohol v tábore zaručiť viac ako základnú lekársku starostlivosť. „Naše zdroje sú obmedzené,“ hovorí pomocník.

Keď má indická sestra Grace nočné mory, niekedy nevie, či ju sužujú obrazy z minulosti, alebo či predpovedá budúcnosť. Vo sne sa k nim plazia matky s deťmi na chrbte, ktoré sa im zrútia pred očami. Vo svojich snoch vždy príde neskoro, aby zachránila hladujúcich.

Keď koncom 90. rokov prišla sestra Grace do Wau pre združenie Mary Help, režim v Chartúme od hladu vzpurnej Dinky hladoval. Sudán nezanechal na vzbúrenom juhu žiadnu organizáciu pomoci. V spornom regióne zostal iba kostol a okrem iného tu bola postavená ošetrovateľská škola. Vo Wau v súčasnosti pôsobí veľa cirkevných a súkromných organizácií poskytujúcich pomoc, hovorí sestra Grace, od Malťaniek po Hospitallers. Napriek tomu hovorí o dileme: peniaze je možné minúť iba raz, pomocníci nemôžu byť všade súčasne. Len v krajine, kde sú celé mesiace zaplavené všetky ulice, zhltne samotná preprava humanitárnych dodávok obrovské sumy peňazí. Medzinárodné spoločenstvo by teraz nemalo strácať čas.

„Predtým, ako skutočne začne obdobie dažďov, musí byť v krajine dostatok jedla najmenej pre tretinu z dvanástich miliónov ľudí žijúcich v Južnom Sudáne,“ hovorí sestra Grace. Okrem hladomoru v Južnom Sudáne je to však aj sucho v oblasti afrického mysu Horn a vojnové krízy v Jemene a Saheli. OSN hovorí o najhoršej humanitárnej kríze od roku 1945 s piatimi epicentrami.

„Modlíme sa, aby nikde na svete nedošlo k zemetraseniu,“ hovorí sestra Grace. Južný Sudán nemohol byť opäť sebestačný najskôr do konca obdobia dažďov v roku 2018. „Keď budúci rok zbrane utíchnu a poľnohospodári sa môžu vrátiť na svoje polia,“ hovorí. Inak nebude v južnom Sudáne úroda ani v budúcom roku.