Koncepcia projektu na podporu a prevenciu zdravia v školskom prostredí

Zadanie úlohy 2017 19 strán

Ukážka čítania

Obsah

1 Analýza východiskovej situácie
1.1 Rámcové podmienky
1.2 Skupiny ľudí vo vybranom prostredí
1.2.1 Prehľad skupín ľudí
1.2.2 Výber dvoch skupín osôb
1.2.3 Učiteľ v pracovný deň
1.2.4 Žiaci školského dňa
1.3 Analýza údajov týkajúcich sa zdravia
1.3.1 Učitelia
1.3.2 Študenti
1.4 Odvodenie kľúčových oblastí činnosti
1.4.1 Učitelia
1.4.2 Študenti

2 hlavná téma pre projekt na podporu zdravia vo vybranom prostredí
2.1 Výber a obmedzenie cieľovej skupiny
2.2 Zdôvodnenie výberu cieľovej skupiny
2.3 Definícia prioritnej témy pre projekt podpory zdravia
2.4 Dôvody výberu projektu
2.5 Diskusia o konkrétnej počiatočnej situácii
2.6 Odvodenie cieľa pre projekt podpory zdravia

3 Projekt výskumného modelu

4 Bibliografia

5 Zoznam tabuliek
5.1 Zoznam tabuliek

1 Analýza východiskovej situácie

1.1 Rámcové podmienky

Zvoleným prostredím je základná škola s názvom „Xxx“ v Stadene v Saarbrückene. Staden je bohatá obytná štvrť s prevažne sociálne silnejšími rodinami. Škola má v súčasnosti 234 študentov, na ktorých dohliada celkovo 18 učiteľov. Ponúka päť hodín ranných hodín denne. Vchody do školy sa otvárajú o 7:45 hod. Študenti majú až šesť hodín, ktoré sa končia najneskôr o 13:20. Počas dňa majú študenti dve veľké prestávky, každá s dĺžkou 25 minút.

Základná škola má hudobnú sálu, hľadisko, telocvičňu, knižnicu, počítačovú učebňu, školský dvor, školskú záhradu, oplotené futbalové ihrisko a hracie potreby.

1.2 Skupiny ľudí vo vybranom prostredí

1.2.1 Prehľad skupín ľudí

Vo vybranom prostredí sú zastúpené tieto skupiny ľudí:

1. Učiteľ
2. študent
3. Nepedagogickí zamestnanci
4. Rodičia

1.2.2 Výber dvoch skupín osôb

V nasledujúcej tabuľke predstavím dve vybrané skupiny ľudí z hľadiska ich počtu, vekovej štruktúry a pohlavného pomeru.

Tabuľka 1: Skupiny ľudí

Obrázok nie je súčasťou tohto výňatku

1.2.3 Učiteľ v pracovný deň

Priemerný pracovný deň učiteľa na základnej škole Xxx sa začína odomknutím dverí do školy a do učební o 7:45 ráno. Po zhromaždení študentov v učebniach sa prvý blok výučby začína o 8:00 a trvá do 9:30. Učiteľ trávi väčšinu času sedením a státím.

Potom sa začína prvá „veľká prestávka“ v trvaní 25 minút, počas ktorej učiteľ zmení miestnosť a v pracovný deň si dá prvé jedlo.

Po prestávke o 9:55 sa začína druhý blok vyučovacej hodiny, v ktorom učiteľ väčšinou opäť sedí alebo stojí, až kým sa neskončí o 11:25.

Nasleduje druhá veľká prestávka od 11:25 do 12:50 a tiež druhé jedlo v pracovný deň.

Na konci je naplánovaný posledný blok vyučovacích hodín, ktorý trvá do 13:20. Rovnako ako v dvoch predchádzajúcich blokoch lekcie, učiteľ sedí a stojí v tejto lekcii čo najďalej.

Po poslednom gongu sa školský deň pre učiteľa ešte neskončil.

Po spoločnom stretnutí učiteľov sa uskutočnia opravy v práci študentov doma a plánovanie mimoškolských akcií, napríklad večerov rodičov.

Jediným pohybom, ktorý učiteľ dostane v pracovný deň, je cesta do práce, cesta späť domov (hoci sú väčšinou pokryté autom) a zmena priestoru medzi blokmi hodiny.

Inak učiteľ trávi pracovný deň hlavne sedením a státím.

Z hľadiska kalorickej rovnováhy je tento faktor rozhodujúci. Pretože však učiteľ pracuje iba na čiastočný úväzok v základnej škole, účinok sa opäť oslabuje.

Učiteľ má počas dňa dve prestávky, počas ktorých môže niečo zjesť, ale polhodina nestačí na prípravu niečoho zdravého, a preto sa musí uchýliť k hotovým jedlám, studeným jedlám alebo občerstveniu.

Zo zdravotného hľadiska je táto strava nevýhodná, pretože hotové jedlá, občerstvenie atď. Majú zvyčajne vysoký celkový počet kalórií a obsahujú nízkokvalitné cukry (jednoduché cukry), tuky (omega-6 mastné kyseliny a nenasýtené mastné kyseliny) a aminokyseliny, a preto majú negatívny vplyv na fyzické zdravie učiteľa. môže ovplyvniť.

Učiteľ je počas pracovnej doby vystavený hluku detí; Cez prestávky tiež nie je možný rozsiahly relax, pretože deti sú zvyčajne hlučné a ľudia ich jedia.

Okrem toho sa učiteľské povolanie v dnešnej dobe čoraz viac rozvíja v kultúrne, sociálne a sociálne povolanie (Ulrich, 1996), čo znamená, že učiteľ je vystavený mnohým stresom (Schaarschmidt, 2005). Táto viacnásobná expozícia môže mať tiež negatívny vplyv, najmä na duševné zdravie učiteľa.

1.2.4 Žiaci školského dňa

Cestu do školy absolvuje študent hlavne autobusom alebo pešo.

Školský deň sa začína vstupom do školy. Najskôr navštívi svoju učebňu, aby dokončil prvý blok lekcií od 8:00 do 9:30. Počas prvého bloku študent väčšinou sedí.

Počas prvej väčšej prestávky, od 9:30 do 9:55, majú žiaci základnej školy prvú príležitosť hrať, pohybovať sa a mať prvú obednú prestávku.

Späť v učebni čaká na adolescentov, ktorí sedia do 11:25, nasledujúci blok vyučovacích hodín.

Potom nasleduje ďalšia 25-minútová prestávka, počas ktorej si študent môže fyzicky zacvičiť a dať si malé jedlo.

Posledný blok vyučovacej hodiny, na ktorom sa študent takmer nepohybuje, končí o 13:20 hod.

Po vyučovaní škola ponúka aj podporu pri domácich úlohách, pri ktorých deti riešia úlohy a občas sa hrajú.

Dohľad nad domácimi úlohami sa končí o 16:00 a rodičia sa môžu slobodne rozhodnúť, či sa ich deti zúčastnia alebo nie.

Žiak má v školskom zariadení zhruba jednu hodinu pohybu denne: cestou do školy a počas dlhých prestávok. Telesná príprava je pre dospievajúcich veľmi dôležitá, pretože kurz pre vývoj zdravia študentov je možné stanoviť už v ranom detstve.

Množstvo fyzickej aktivity, ktorú žiak základnej školy robí, závisí od toho, čo robí cez prestávky. Celkovo má študent dostatok času na pohyb. Nemožno však očakávať, že sa bude počas každej svojej prestávky neustále pohybovať, pretože dlhé bloky hodín môžu viesť k vyčerpaniu adolescenta.

Spôsob stravovania počas školského dňa veľmi závisí od toho, ako sú rodičia dieťaťa pri vedomí zdravia, pretože väčšinu jedál, ktoré konzumujú, vyberajú a pripravujú rodičia.

Zo zdravotného hľadiska je to zaujímavé, pretože vzdelávanie rodičov o zdravých stravovacích návykoch môže pomôcť udržiavať a podporovať fyzické a duševné zdravie dieťaťa.

Skutočnosť, že študent musí robiť skúšky a robiť si domáce úlohy, môže vytvárať stres, ktorý môže mať negatívny vplyv na jeho zdravie.

Šikanovanie sa môže stať problémom aj na základných školách, čo ohrozuje zdravie dieťaťa.

1.3 Analýza údajov týkajúcich sa zdravia

1.3.1 Učitelia

Stresové faktory pre učiteľov v dnešnom školskom systéme sú často časová tieseň, pracovná doba, hluk školy, príliš veľké triedy, problémy so školskými úradmi a nedostatok autonómie, ale tiež slabý výkon, problémy so správaním a nedostatok motivácie zo strany študentov, problémové správanie zo strany rodičov a nízke spoločenské postavenie. Kvôli tomuto stresovému profilu dominuje psychoemotionálny stres. Samotní učitelia hodnotia stres, ktorý prežívajú v každodennom školskom živote, ako veľmi vysoký. (pozri Scheuch et al., 2010).

V porovnaní s bežnou populáciou majú učitelia menej výrazné kardiovaskulárne rizikové faktory (s výnimkou hypertenzie). Muskuloskeletálne a kardiovaskulárne choroby patria rovnako ako v iných profesijných skupinách stále k najbežnejším ochoreniam. Ak sa pozrieme na psychické a psychosomatické choroby, ako aj na nešpecifické ťažkosti, ako sú vyčerpanie, únava, bolesti hlavy, napätie a choroby dýchacích ciest, je zrejmé, že učitelia pomerne často trpia vyššie uvedenými zdravotnými obmedzeniami. To znamená, že chorobnosť učiteľov so zákonným zdravotným poistením je nižšia ako miera choroby u všetkých osôb s povinným poistením, pričom hlavné dôvody predčasného odchodu do dôchodku majú psychologickú a psychosomatickú povahu (32 - 50% všetkých prípadov) (Deutsches Ärzteblatt, 2015).

Podľa Seibta a kol. (2011) iba 28% učiteľov nemá choroby.

22% osôb zamestnaných v sektore „výučby a vzdelávania“ trpí emocionálnym vyčerpaním. V priemyselnom porovnaní to zodpovedá druhej najvyššej hodnote. Štruktúra chorobnosti v tejto pracovnej skupine sa za posledných 25 rokov významne nezmenila. Pokiaľ ide o syndróm vyhorenia, do dnešného dňa nie sú k dispozícii žiadne spoľahlivé údaje (Deutsches Ärzteblatt, 2015).

Badura et. al (2014) zistil, že platení, zákonne poistení učitelia majú zvyčajne nižšiu mieru práceneschopnosti, ako je priemer poistencov v príslušnej zdravotnej poisťovni. Trvanie chorôb, ktoré sa vyskytujú, je tiež kratšie.

V rodovo špecifickom porovnaní práceneschopnosti poistencov s AOK v súvislosti s učiteľmi sú vyššie počty žien ako učiteliek, zatiaľ čo doba choroby je podobná.

V roku 2014 predstavoval podiel dlhodobo chorých učiteľov na všeobecnovzdelávacích školách v Nemecku 3,8%, zatiaľ čo učiteľky sú dlhodobo choré častejšie ako učiteľky (porovnaj Wissenschaftliches Institut der AOK, 2014).

V prípade štátnych zamestnancov je podiel predčasného dôchodku vysoký v porovnaní s ostatnými zamestnaneckými skupinami (Weber et al., 2004).

1.3.2 Študenti

Dnešní študenti vyrastajú vo výkonnostnej spoločnosti, v ktorej sú požiadavky ich prostredia (najmä rodičov a učiteľov) čoraz väčšie. V prieskume z roku 2000 Hurrlemann zistil, že iba 10% rodičov je spokojných s maturitným vysvedčením, zatiaľ čo všetci ostatní rodičia požadujú, aby ich dieťa malo vysvedčenie zo strednej školy alebo vysvedčenie zo strednej školy.

Hroziace zlyhanie školy a nedostatočné plnenie požiadaviek je často spojené s tým, že študent postupne upadá do delikventných a agresívnych vzorcov správania a je náchylný na zdravotné problémy a konzumáciu legálnych a nelegálnych drog. Ak je predvídateľné, že tlak očakávania rodičov prevýši školské výsledky ich dieťaťa, mnoho detí reaguje psychosociálnymi a psychosomatickými príznakmi (porovnaj Hurrelmann 2000, 18 f.).

Vo veku od troch do 17 rokov približne 15% detí a dospievajúcich patrí do rizikovej skupiny týkajúcej sa problémov správania a duševných porúch (porovnaj Hölling a kol., 2007, s. 784 - 793).

Podľa Schlacka a kol. (2007, s. 827-835) sa porucha pozornosti alebo hyperaktivita zistila asi u 5% z nich.

Pflück a kol. (2000, s.159) určuje rodovo špecifické rozdiely, pokiaľ ide o problémy so správaním v emočnej oblasti. Podľa prieskumu medzi rodičmi je postihnutých 12,5% chlapcov a 8,6% dievčat vo veku od štyroch do desiatich rokov.