Kukuričná siláž ako alternatíva k zmesiam vlákien pre chovné prasnice?

Pred 20 rokmi bolo ešte stále bežné prasnice kŕmiť kukuričnou silážou. V súčasnosti sa v praxi zvyčajne používajú špeciálne zmesi vlákien. Pretože podľa nariadenia o dobrých životných podmienkach zvierat a hospodárskych zvieratách musí byť splnená potreba 200 g surovej vlákniny na prasnicu a deň.

Ceny vláknových zmesí sa však za posledné roky výrazne zvýšili a v súčasnosti sa hľadajú alternatívy.

Výukové, testovacie a špecializované stredisko Schwarzenau preto uskutočnilo pokusy s krmivom s cieľom zistiť, ako reagujú prasné prasnice na siláž kukurice. Tu sa dozviete, či a aký vplyv má kukuričná siláž na šľachtiteľský výkon.

Prečo „späť ku koreňom“?

Podľa Lehnerta (2016) by malo mať vlákno ako kukuričná siláž pozitívny vplyv na črevá prasníc. Na trhu teraz navyše existujú niektoré nové technické trendy, ako napríklad „Spotmix Welfare Feeding“.

Kŕmne roboty alebo špeciálne kŕmne pásy umožňujú opäť kukuričnú siláž ako nosič surových vlákien a „koreňové krmivo“ pre chovné prasnice.

Kukuričná siláž môže byť tiež integrovaná do tekutého krmiva. Kukuričná siláž sa technicky spracováva pomocou špeciálnych zariadení, ako napríklad „Rotacut“.

V experimente boli všetky prasnice kŕmené ručne, aby sa preskúmali možné účinky kŕmenia kukuričnou silážou.

Stručný experimentálny postup

V Schwarzenau boli každé 3 týždne vyšetrené tri skupiny prasníc. Jedna skupina prasníc bola pridelená do kontrolnej skupiny a ďalšia do skupiny kukuričnej siláže. Zvieratá tretej skupiny boli v priebehu experimentu v jednotlivých produkčných cykloch kŕmené striedavo s kukuričnou silážou a bez nej. Výsledkom boli tieto hodnotiace skupiny:

Skupina kukuričnej siláže: 2 kg kukuričnej siláže (čerstvá hmota) na zviera a deň, od 28. dňa tehotenstva až do jedného týždňa pred vypočítaným dňom pôrodu.
Kontrolná skupina: počas gravidity sa siláž kukurice neprezentuje
Zmena skupiny: zmena medzi prezentáciou silážnej kukurice a kontrolným kŕmením po každom produkčnom cykle

Pre zjednodušenie a z hygienických dôvodov sa silážovanie uskutočňovalo do guľatých balíkov. Viac informácií o kukuričnej siláži v guľatých balíkoch nájdete tu. Kukuričná siláž sa za chovu umiestnila do samostatného žľabu a stanovila sa denná spotreba pre skupinu.

Prasnice sa hodnotili každé tri týždne podľa Body Condition Score (BCS). Podľa týchto výsledkov sa upravilo množstvo krmiva. Okrem toho bol v ohrade zaznamenaný čas narodenia, zdravotný stav prasníc, ako aj straty a anomálie prasiatok.

Čo sa pozorovalo pri kŕmení kukuričnej siláže?

Zvieratá všetkých troch skupín konzumovali v priemere asi 3 kg krmiva denne. Spotreba v kontrolnej skupine len necelých 3,1 kg na zviera a deň bola o približne 0,1 kg vyššia ako v ostatných testovaných skupinách.

Počas celého testovacieho obdobia dosiahli prasnice v priemere okolo 50 kg živej hmotnosti. V kontrolnej skupine priemerne 50 kg, 48 kg v kukuričnej silážnej skupine a 53 kg v spínanej skupine.

V pôrodnom oddelení sa sledoval obsah DM u jednotlivých prasníc. Výkaly kontrolnej skupiny obsahovali 26% DM. S 22% DM skupiny kukuričnej siláže hnoj obsahoval podstatne viac vody, čo malo vplyv na hospodárenie s hnojom.

Záverečná skúšobná verzia

Kŕmenie kukuričnej siláže povzbudzuje zvieratá, aby sa hrabali, a javí sa ako prospešné z hľadiska dobrých životných podmienok zvierat.

Oveľa viac prasiatok sa narodilo živých s kukuričnou silážou ako v kontrolnej skupine. Tieto prasnice tiež museli podstúpiť veterinárne ošetrenie na kratšiu dobu. Celkovo však boli rozdiely v chovateľských vlastnostiach malé.

Po predložení kukuričnej siláže však nebolo možné preukázať vyšší príjem krmiva počas laktácie.

Častá zmena kŕmnej stratégie počas gravidity kontrolnej skupiny/zmennej skupiny zjavne prasniciam nepriala. Malo to veľmi nepriaznivý vplyv na výkonnosť chovu, ako aj na počet veterinárnych použití.

Na záver: čo správa hnoja?

Pri kŕmení kukuričnej siláže existujú aj špeciálne požiadavky na správu hnoja. Pretože sa medzery vo výbehovom a chodiacom priestore upchávajú, má primeraná starostlivosť o podlahu zmysel.

Ďalším problémom boli plávajúce vrstvy tekutého hnoja. Drtenie v mixéri na kašu bolo možné. Ale vrstvy v behu priťahovali hlodavce ako myši.

Ak chcete použiť krmivo s vysokým obsahom vlákniny, ako je kukuričná siláž, mali by ste do svojich úvah zahrnúť nápravy stodoly a inštaláciu posúvačov atď.

Poskytovanie siláže kukurice kŕmením tekutinami môže byť menším problémom z hľadiska riadenia hnoja. Pretože pri tomto procese musí byť kukuričná siláž vopred nastrúhaná zariadeniami, ako je napríklad „Rotacut“.