homeopatia

Homeopatia je forma terapie, ktorá pracuje so silným riedením liečivých látok. Siaha späť k učeniu Samuela Hahnemanna (1755-1843). Lekár a lekárnik v rámci vlastného experimentu poznamenali, že liek proti malárii spôsobený kôrou cinchona spôsobil u zdravých ľudí príznaky podobné malárii. To isté dokázal pozorovať aj pri iných látkach. Zistil, že káva môže byť použitá proti nervozite a urtica proti popáleninám.

Homeopatické lieky
Na základe svojich zistení Hahnemann formuloval princíp podobnosti ako jedno zo základných pravidiel homeopatie (homoios = gréčtina pre podobné): Podobné veci sa dajú vyliečiť podobnými. Základom homeopatických liekov sú takzvané materské tinktúry rastlinného a živočíšneho pôvodu, ako aj minerálne a chemické látky. Tieto látky samy o sebe nemajú liečivý účinok. Mali by skôr stimulovať samoliečebné sily tela. Ak sa však homeopatické účinné látky podávajú neriedené, môžu pôsobiť ako jed. Hahnemann preto vyvinul špeciálnu metódu riedenia, známu ako potenciácia. V tomto procese sa základné látky zriedia v krokoch po desiatich (D-potencie) alebo stovkách (C-potencie). Vyššia potencia má údajne silnejší účinok.

Aplikácia homeopatického lieku
Dávkové formy pre homeopatické lieky sú hlavne guľky, kvapky a tablety. Užívajú sa perorálne a majú sa uchovávať v ústach čo najdlhšie, aby sa účinná látka mohla absorbovať cez ústnu sliznicu. Na výber správneho lieku je potrebná komplexná anamnéza. Existujú však aj takzvané komplexné lieky, ktoré sú určené pre určité klinické obrazy. Obsahujú rôzne látky, ktoré sa svojim účinkom navzájom dopĺňajú. Mimochodom, homeopatické lieky sa veľmi často používajú pri chronických ochoreniach a všeobecných imunitných nedostatkoch.