Liečba zlomenín čeľustí u psov a mačiek

Praktický veterinárny lekár 87, 784-788

Publikovaný: 10/2006

Zhrnutie

Zlomeniny čeľuste sa musia liečiť správne, inak hrozí riziko malocclusion. Nasledujúci článok popisuje možnosti dôchodku.

Zlomeniny čeľustných kostí sú pozorované po nehodách u psov a mačiek. Patria medzi ne aj v Katzenz. B. Preklady. V prípade psov ide predovšetkým o dopravné nehody, ale aj o bitky medzi zvieratami alebo napríklad kopy do koňa. Zlomeniny čeľuste sú niekedy výsledkom nesprávnych extrakcií zubov.

Diagnóza
Diagnóza sa vykonáva klinicky a rádiologicky (obrázky 1 a 2). Diagnózu zlomeného tela dolnej čeľuste možno diagnostikovať a skontrolovať palpáciou. Až po klinickom vyšetrení a stabilizácii obehového systému vrátane šokovej terapie je spojená dvojstupňová diagnostická rádiológia anestetizovaného zvieraťa.

Musí sa vziať do úvahy všeobecný stav zvieraťa, ktoré došlo k úrazu, a klinické a rádiologické úrazy (traumatické rázštep podnebia, zlomeniny lebky a chrbtice, zlomeniny panvy a končatín, upchatie horných dýchacích ciest atď.)

Podľa Wiggsa a Lobrise (1997) sú zlomeniny dolnej čeľuste najbežnejšími zlomeninami čeľuste u psov. Zlomeniny dolnej čeľuste veľmi často nachádzame v pars incisiva mandibuly (zlomenina intermandibulárneho stehu), ďalej sa vyskytujú zlomeniny aj v oblasti corpus mandibula. Podľa Henneta (1998) sú zlomeniny mandibulárnej symfýzy najčastejšou zlomeninou čeľuste u mačiek (73,3%), ale zlomeniny v oblasti premolárov (31%) a stoličiek (18%) prevažujú u psov. Bežné miesta zlomenín na dolnej čeľusti sú:

symfýza

horizontálny ramus medzi caninus a prvými premolármi horizontálny ramus na úrovni zuba trhliny spojenie medzi horizontálnym a vertikálnym ramusom.