V starobe platia iné pravidlá

Na jednej strane by sa mali zlomeniny kostí u starších ľudí liečiť tak, aby sa dosiahla rýchla únosnosť bez dlhého obdobia nehybnosti. Toto hovorí za operáciu. Na druhej strane je však možné pri zásahu očakávať vyššiu mieru komplikácií z dôvodu vekovo špecifických okolností. Kvalita života a chirurgické riziko sa preto musia starostlivo posudzovať od prípadu k prípadu.

Typické zlomeniny u starších ľudí zahŕňajú zlomeniny distálneho rádia, zlomeniny tela stavca, zlomeniny hlavy humeru a zlomeniny v blízkosti bedrového kĺbu. Ale tiež zlomeniny tibiálnej hlavy alebo zlomeniny v oblasti ležiacich endoprotéz nie sú nezvyčajné u starších pacientov.

Cieľom liečby by mala byť čo najlepšia funkcia postihnutej končatiny, aby sa udržal vysoký stupeň pohyblivosti. Je potrebné zamerať sa na situáciu stabilnú voči zaťaženiu, pretože starší pacienti si často nedokážu udržať čiastočné zaťaženie alebo úľavu. Preto sú chirurgické riešenia pre starších pacientov často možnosťou. Miera komplikácií je však vysoká v porovnaní s mladými ľuďmi a je 51% u osôb starších ako 80 rokov [9].

Táto miera komplikácií je ovplyvnená rôznymi faktormi. Je potrebné spomenúť znižovanie kostnej denzity, výskyt osteoartrózy, znižovanie neuromuskulárnych schopností, komorbidít a liekov, existujúce implantáty, ako aj nároky pacienta na funkčnosť poraneného kĺbu.

Hustota kostí

Znížená hustota kostí je v geriatrickej traumatológii dôležitá z dvoch hľadísk. Na jednej strane výskyt zlomenín stúpa so znižovaním kostnej denzity a na druhej strane sa ukotvenie implantátov (materiály na osteosyntézu) v kosti sťažuje, pretože kostná denzita klesá.

V mnohých prípadoch je zlomenina prvým príznakom osteoporózy. Z tohto dôvodu by sa v prípade zlomeniny v pokročilom veku mala stanoviť kostná denzita a ak je nález vhodný, mala by sa zahájiť medikamentózna liečba alebo profylaxia.

artróza

Výskyt degeneratívnych procesov vo svalových a kostrových systémoch stúpa s vekom. To znamená, že v prípade osteoartrózy a zodpovedajúcim spôsobom ťažkých poranení (napr. Vážne zlomeniny tibiálnej hlavy) je možné indikáciu implantácie totálnej endoprotézy urobiť skôr ako v prípade zdravého kĺbu.

Neuromuskulárny vývoj

Klesajúca rovnováha a proprioceptívne deficity sú spojené so zvýšenou tendenciou k poklesu. Takto prispieva neuromuskulárny vývoj k zvyšovaniu výskytu úrazov v starobe. Liečba mnohých poranení je navyše sťažená neuromuskulárnou involúciou. Napríklad chôdza o barlách predlaktia na uvoľnenie dolných končatín nie je pre veľa starých ľudí možná.

Pokiaľ ide o chirurgické techniky, je potrebné klásť vysoké nároky na stabilitu osteosyntézy. Uhlovo stabilné implantáty alebo endoprotézy sú preto veľmi užitočné.

Klesajúca aktivita starších ľudí tiež znamená, že materiálne vlastnosti endoprotézy nie sú také dôležité ako pre aktívneho 60-ročného pacienta.

Všeobecná chorobnosť

S pribúdajúcim vekom sa zvyšuje aj všeobecná chorobnosť (diabetes mellitus, PAD, ischemická choroba srdca, srdcové arytmie, CHOCHP atď.). Okrem toho sa zvyšuje pravdepodobnosť užívania antikoagulačných liekov (napr. Marcumar®). Všetky tieto faktory môžu znamenať, že okamžitá a rýchla chirurgická liečba nie je vždy možná.

Najmä v prípade multimorbidných pacientov by sa mal zvoliť chirurgický zákrok, ktorý zabezpečí rýchlu liečbu. Dlhšia doba prevádzky je spojená so 17% nárastom úmrtnosti. Preto uprednostňujeme implantáciu takzvanej dvojitej protézy hlavy do bedrového kĺbu u veľmi starých multimorbidných pacientov, pretože táto liečba je spojená s výrazne skráteným časom operácie.

Ležiace implantáty

Vzhľadom na zvyšujúcu sa frekvenciu poranení a zvyšujúci sa výskyt artrózy sa zvyšuje pravdepodobnosť, že poranená končatina už bola vybavená implantátom. To platí pre materiál na osteosyntézu aj pre endoprotézy. Ak leží materiál na osteosyntézu, musí sa pred reosteosyntézou najskôr odstrániť. Minimálne invazívne chirurgické techniky nie sú v týchto prípadoch často možné.

Individuálne požiadavky na funkčnosť spoja

Pri výbere terapeutickej metódy treba brať do úvahy aj individuálne nároky pacienta na kĺb. Do rozhodnutia o liečbe by mal byť zahrnutý predovšetkým pacient pri vedomí. Platí to najmä pre zlomeniny hornej končatiny, pretože tieto zlomeniny neobmedzujú pohyblivosť pacienta natoľko ako úrazy dolnej končatiny.

Zlomenina v blízkosti bedrového kĺbu

V prípade zlomenín v blízkosti bedrového kĺbu sa rozlišuje medzi zlomeninami krčka stehnovej kosti a zlomeninami trochanterickej oblasti.

Zlomeniny krčka stehnovej kosti možno klasifikovať podľa stupňa ich dislokácie (Pauwels, Garden). Ponorené zlomeniny bez posunu (Pauwels I) sú všeobecne vhodné na funkčnú terapiu. Kvôli riziku sekundárnej dislokácie však uprednostňujeme primárne skrutkovanie pomocou kanylovaných skrutiek (obr. 1).

V prípade zlomenín s posunom je možné starších pacientov liečiť iba endoprotézou (obr. 2). Pri zlomeninách krčka stehennej kosti uprednostňujeme stmelené stonky, pretože existuje vysoké riziko peroperoprotetických zlomenín. U aktívnejších pacientov sa implantuje celková endoprotéza. V prípade veľmi starých alebo multimorbidných pacientov sa uprednostňuje implantácia dvojitej protézy hlavy, pretože prevádzkový čas je kratší.

Zlomenina distálneho polomeru

Pri zlomeninách s malou dislokáciou je možné zvážiť konzervatívnu liečbu redukciou a retenciou sádry. Ošetrenie sadrou je však pre mnohých starších pacientov ťažkopádne. Zlomeniny s dorzálnou rozdrobenou zónou alebo zlomeniny viacerých fragmentov sa otvorene redukujú a ošetria uhlovo stabilnou doštičkou, v ktorej je možné skrutky zafixovať v doske ako prvok prenášajúci zaťaženie (obr. 3). Sily sa prenášajú z kosti na platničku prostredníctvom závitového spojenia. Týmto spôsobom sa dosiahne stabilita bez stlačenia platničky na kosť.

Zlomenina hlavy humeru

Stlačené zlomeniny hlavy humeru je možné často liečiť funkčne po krátkej počiatočnej imobilizácii. V prípade zlomenín s viacerými fragmentmi sa používajú aj uhlovo stabilné osteosyntetické platničky v oblasti proximálneho humeru. V prípade závažnej dislokácie a osteoporózy by sa mala uviesť indikácia implantácie faktúry. Ak tuberosity nemožno bezpečne zafixovať, mala by sa implantovať reverzná protéza.

Zlomenina stavcov

Typické osteoporotické kompresné zlomeniny je možné stabilizovať perkutánne injekčným kostným cementom. Rozlišujú sa dva rôzne postupy, vertebroplastika a kyfoplastika. Metaanalýzy preukázali, že oboma metódami možno dosiahnuť zmiernenie bolesti a zlepšenie kvality života [1]. Pri kyfoplastike sa na rozdiel od vertebroplastiky vtláča telo stavca do balónika a týmto spôsobom sa do istej miery narovnáva kosť. Preto je problém úniku cementu v tomto procese menej relevantný. Únik cementu môže spôsobiť vážne komplikácie ako napr B. poškodenie nervov alebo ciev.

rehabilitácia

Rehabilitácia musí byť často podporovaná ošetrovateľskými opatreniami po operácii. Dôraz by sa mal klásť na výcvik koordinačných schopností. Po páde má tiež zmysel hľadať príčinu pádu. Výskum príčin by mal zahŕňať internú a neurologickú diagnostiku synkopy, kontrolu liečby (sedatíva), kontroly zrakovej ostrosti a príčiny pádov v domácom prostredí (napr. Okraje koberca). Osteoporóza by sa tiež mala považovať za rizikový faktor.

Publikované v: Der Allgemeinarzt, 2011; 33 (1) strana 12-16