Domáce riadenie chemického biofilmu v prevencii a liečbe zápalu ďasien

Najdôležitejšou profylaktickou stratégiou v prevencii zápalu ďasien je pravidelné a úplné odstránenie zubného biofilmu. V praxi však mechanické opatrenia na ústnu hygienu často nedosahujú požadovanú úroveň. Chemické pomôcky tu môžu doma dopĺňať ústnu hygienu. Nové usmernenie poskytuje pomoc pri rozhodovaní o použití roztokov na vyplachovanie úst pri prevencii a liečbe chorôb ďasien.

úvod

Pre parodontálne ochorenia spôsobené zubným biofilmom (zubný povlak) sú charakteristické zápalové zmeny v ďasnách a v celom parodonte. V prvej reverzibilnej fáze vedie mikrobiálny biofilm, ktorý sa drží na zuboch a ďasnách, k zápalu ďasien, ktorý je klinicky charakterizovaný sčervenaním, opuchom a zvýšenou tendenciou ku krvácaniu [Löe et al., 1965]. Gingivitída je chronický zápal a ak sa nelieči, môže viesť k paradentóze a následnej strate zubov [Chapple et al., 2015].

Gingivitída neprechádza do paradentózy u všetkých pacientov; jej vývoj je čiastočne určený genetickou predispozíciou a významne faktormi životného štýlu, ako je fajčenie, cukrovka 2. typu, strava a stres [Chapple et al., 2015], čo možno zhrnúť ako „nevyváženú“ imunitnú odpoveď. Parodontitída je ireverzibilný zápal zubného aparátu pozostávajúci z cementu, parodontálneho väzu a alveolárnej kosti, ktorý môže v ďalšom priebehu viesť k strate postihnutého zuba [Kinane & Attström, 2005].

Zubný biofilm sa preto považuje za základnú požiadavku na choroby aj zápal ďasien (gingivitída) ako hlavný rizikový faktor pre paradentózu [Chapple et al., 2015]. Zlá ústna hygiena má zásadný vplyv na vznik zápalu ďasien, ako aj paradentózy [Abdellatif a Burt, 1987] (obrázok 1).

Obrázky 2a a 2b: Antibakteriálne ústne vody je možné použiť ako adjuvans na mechanické ošetrenie biofilmu, ktoré pomáhajú liečiť gingivitídu. | Thorsten Auschill

Vedecké aj klinické dôkazy hovoria o potrebe adekvátnej ústnej hygieny, aby sa zabránilo chorobám parodontu a chybám tvrdých zubov. Zápalové ochorenia parodontu však majú vysokú prevalenciu [Jordan & Micheelis, 2016]. V Nemecku je podiel ľudí so stredne ťažkou a ťažkou periodontitídou v skupine mladších dospelých (35 až 44 rokov) okolo 52 percent a v seniorskej skupine (65 až 74 rokov) okolo 65 percent. Autori DMS V sumarizujú, že počet parodontálnych pacientov klesá (porovnanie DMS IV s DMS V), ale v budúcnosti možno vzhľadom na demografický vývoj a presun chronických ochorení ústnej dutiny do vyššieho veku očakávať zvyšujúcu sa potrebu liečby [Jordan & Micheelis, 2016].

Aby sa zabránilo a/alebo ošetrovalo obom klinickým obrazom, je nevyhnutné zaistiť adekvátnu ústnu hygienu [Axelsson et al., 2004; van der Weijden & Slot, 2011]. Najdôležitejšou profylaktickou stratégiou je pravidelné a čo najúplnejšie odstránenie zubného biofilmu. Úspešná liečba chorôb parodontu bez ohľadu na imunitnú situáciu je teda možná iba v súvislosti s chrupom, ktorý je vo veľkej miere bez zubného povlaku a vyžaduje veľmi dobrú ústnu hygienu pacienta [Lindhe & Nyman, 1975].

Mechanické vedenie mikrobiálneho biofilmu zubnou kefkou a medzizubnými pomôckami hrá hlavnú úlohu ústnej hygieny [Berchier et al., 2008; Usmernenie DG-PARO „Manažment domáceho mechanického biofilmu v prevencii chorôb parodontu“, 2018]. Z epidemiologických údajov však vyplýva, že mechanické opatrenia na ústnu hygienu často nedosahujú úroveň nevyhnutnú na prevenciu a/alebo liečbu chorôb parodontu [van der Weijden & Slot, 2011; Marsh, 1992; Arweiler a kol., 2018; van der Weijden a kol., 2015; Serrano et al., 2015].

Primárnym cieľom riadenia chemického biofilmu je ďalšie použitie antimikrobiálnych látok na inhibíciu alebo prevenciu tvorby zubného biofilmu - a teda profylaxiu alebo kontrolu zápalu ďasien. Chemické pomocné látky sa môžu použiť napríklad vo forme antibakteriálnych roztokov na vyplachovanie úst ako doplnok k mechanickému riadeniu biofilmu alebo v určitých prípadoch ako náhrada za inhibíciu tvorby plakov. Takéto chemické inhibítory povlakov alebo účinné látky pôsobiace proti povlakom sú definované ako prostriedky na lokálnu aplikáciu účinných látok s cieľom inhibície povlakov, a tým profylaxie kazu a zápalu ďasien.

Najúčinnejšími účinnými látkami na riadenie chemického biofilmu sú účinné látky, ktorých aktivita je primárne zameraná proti bakteriálnemu plaku, ale nepriamo tiež proti zápalu ďasien a tvorbe zubného kameňa [Heasman & Seymour, 1994]. Účinnosť takýchto prísad je do značnej miery určená antibakteriálnym potenciálom a dĺžkou času, počas ktorého zostáva aktívna zložka v ústach [Goodson, 1989]. V kontexte aplikácie je priamy kontakt aktívnej zložky v roztokoch na vyplachovanie úst v mieste pôsobenia obmedzený na krátku dobu vyplachovania v ústach [Guggenheim, 1990]. Tok slín potom spôsobí rýchle odstránenie účinných látok. Vysoká podstata, to znamená predĺžený aktívny účinok chemickej látky po uplynutí doby vyplachovania, zlepšuje účinnosť aktívnej zložky v ústnej dutine a okrem priameho ničenia mikroorganizmov je najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim rozdielnu účinnosť jednotlivých aktívnych zložiek. - väčšinou kvôli ich náboju a dobrému priľnutiu k ústnym štruktúram - ich vlastná podstatnosť alebo účinok je zvýšený prísadami alebo kombináciami aktívnych zložiek.

Kombinácia klinickej účinnosti a správnosti v ústnej dutine potom vedie k látkam alebo produktom, ktoré majú nielen účinok in vitro, ale slúžia aj na liečenie povlaku a zápalu ďasien. Pre spotrebiteľa je okrem účinku na znižovanie zápalu ďasien a inhibície tvorby plakov dôležitá aj čerstvá dobrá chuť roztoku na ústnu vodu. Z lekárskeho hľadiska by sa mali používať iba tie účinné látky, pri ktorých sú vylúčené systémové vedľajšie účinky, toxicita, vývoj rezistencie a alergické reakcie.

Cieľ usmernenia

Pretože prevencia a terapia zápalu ďasien hrajú primárnu a rozhodujúcu úlohu pri udržiavaní zdravia parodontu a periodontálneho tkaniva [Addy a Moran, 1997], cieľom tohto usmernenia je poskytnúť používateľom pomoc pri rozhodovaní o prevencii a liečbe ochorení ďasien. Dávať choroby pomocou ústnych vôd. Na tento účel sa hodnotila klinická účinnosť dodatočného použitia roztokov na vyplachovanie úst (chemická kontrola biofilmu) v porovnaní s čistou mechanickou kontrolou plakov alebo mechanickou kontrolou plakov s ďalším použitím placeba alebo kontrolného roztoku na vyplachovanie úst.

metodológia

Toto usmernenie zodpovedá pokynom PRISMA [2014] na prípravu systematických preskúmaní. Skúmalo sa, aký účinok má chemický manažment biofilmu pomocou ústneho vyplachovacieho roztoku v kombinácii s mechanickou ústnou hygienou v porovnaní s čistou mechanickou ústnou hygienou alebo čistením v kombinácii s placebom/kontrolným vyplachovacím roztokom v porovnaní s obdobím pozorovania najmenej šesť mesiacov u pacientov s gingivitídou alebo bez nej má parametre ďasien a parametre plaku (otázka PICO).

### more ### ### title ### Najdôležitejšie odporúčania ### title ### ### more ###

Hlavné odporúčania

1. Čo je základom profylaxie a terapie chorôb parodontu?

Základom profylaxie a liečby chorôb parodontu je starostlivá mechanická hygiena ústnej dutiny, ktorá musí byť okrem čistenia zubov doplnená aj formou medzizubného čistenia (pozri usmernenie „Mechanické riadenie biofilmu doma“). Primárnym cieľom dodatočného použitia antimikrobiálneho roztoku na vyplachovanie úst je zlepšenie úspechu mechanickej ústnej hygieny na jednej strane znížením tvorby zubného povlaku, a tým profylaxiou zápalu ďasien, a na druhej strane liečením existujúcej zápalu ďasien (zníženie zápalu ďasien). Mali by sa brať do úvahy lokálne kofaktory (napr. Nesprávne zarovnané zuby), ale aj znížené motorické a duševné schopnosti (napr. U pacientov so špeciálnymi potrebami podpory a obmedzenými každodennými schopnosťami). Korelácia medzi plakom a zápalom, to znamená tendencia k rozvoju zápalu ďasien, sa môže veľmi líšiť od človeka k človeku.

2. Ak by sa okrem mechanickej ústnej hygieny mali na profylaxiu zápalu ďasien odporúčať aj ústne vody?

Na zníženie zubného biofilmu a tým na profylaxiu zápalu ďasien možno odporučiť ďalšie použitie chemicky antimikrobiálnych látok v roztokoch na vyplachovanie úst ako doplnok k mechanickému čisteniu. Zahrnuté metaanalýzy preukázali ďalší účinok antimikrobiálnych ústnych vôd na zníženie plaku v porovnaní so samotným mechanickým čistením. Je potrebné zdôrazniť, že sa týkali iba pacientov s gingivitídou. Pretože redukcia plakov priamo súvisí s prevenciou zápalu ďasien, tieto údaje sa preniesli na zdravých ľudí v periodontálnom režime. Pokiaľ ide o dátovú situáciu, existovali iba nepriame dôkazy a úroveň dôkazov bola odstupňovaná.