Moja svokra je nepríjemná a úplne žiarli

Musel by som vypustiť paru na svojej svokre.

Je úplne ctižiadostivá, úplne žiarlivá a vždy si robí, čo chce

Ale od začiatku:
Najskôr bola svokra v poriadku a vychádzal som s ňou dobre. Vždy chcela druhé dieťa, a predovšetkým dcéru, ale nikdy ich nemala, a preto sa ku mne správala ako k vlastnému dieťaťu.
To tiež spočiatku nebolo také zlé. Problémy začali, keď sme sa s manželom zosobášili a odsťahovali. (Predtým sme mali v byte jeho rodičov malý 1-ZKB byt, ale chceli sme niečo väčšie, pretože sme plánovali potomka).
Začala do všetkého zasahovať, všade si musela pridávať horčicu a je totálne dotieravá.

V najhorších časoch sem volala niekoľkokrát denne, každý deň a chcela prísť každý deň. Až kým som neprestal dvíhať telefón. Ale potom stále prichádzala a potom sa celý deň krčila okolo mňa a nenechala sa toho zbaviť, kým môj manžel neprišiel z práce a potom ju prakticky vyhodil.
V určitom okamihu som začal pozerať z okna zakaždým, keď zazvonil zvonček na dverách, a potom som ich neotvoril, keď tam stálo vaše auto.

Otehotnela som 3 mesiace po presťahovaní. Ani v tomto období môj SM nebral ohľad na mňa ani na moje tehotenstvo.
Neustále v mojej prítomnosti fajčila, a to aj napriek opakovaným prosbám, aby to neurobila. Keďže neposlúchala, urobila som pre seba jediný správny záver a vyhla sa kontaktu s ňou. Fajčenie je tŕňom v oku a rovnako aj manželovi. Už sme jej povedali, že po narodení nášho syna k nej neprídeme na návštevu, pretože celý dom vonia mimoriadne studeným dymom. Takže ak chcete vidieť svojho vnuka, musíte nás navštíviť. Pretože v našom byte platí prísny zákaz fajčenia.
A už vtedy sme opäť poukázali na to, že chceme mať tiež svoj pokoj a ticho a že by nemala veriť, že môže prísť každý deň.

Krátko pred narodením nášho syna sa potom odlúčila od manžela. Odvtedy bola úplne trpká a žiarlila na všetko a na všetkých.

Keď zistí, že sme navštívili môjho svokra alebo že bol s nami, vždy povie, že máme s ním oveľa viac spoločného ako s ňou.
Čo na jednej strane nie je pravda, a aj keby to tak bolo, stále je to naša vec, ktorú a ako často navštevujeme. Pozerá sa tiež na to, ako často navštevujem svojich vlastných rodičov, a potom sa sťažuje, že som tam oveľa častejšie. To síce platí raz, ale stále je na mne, ako často sa s rodičmi stretávam a nemusím sa im ospravedlňovať!

Kontakt s ňou bol čoraz ťažší. Pretože stále bez toho, aby sa pýtala, brala dieťa z mojich rúk, nevrátila mi ho, keď kričal. A keď mala 3 mesiace, skúsila mu vložiť cukor do úst. Mal som k nej chrbát a keby som sa v tej chvíli neotočil, proste by to urobila.
Raz sme s ňou boli na zmrzline a ona sedela hneď pri kočíku a začala si zapaľovať cigaretu, hoci sme jej niekoľkokrát povedali, že okolo nášho dieťaťa sa nefajčí.

Stalo sa toho oveľa viac, ale myslím si, že by som tam mohol napísať celý román. Teraz sme s manželom na ňu len mrzutí.

Kontakt s ňou sme obmedzili iba na to najnutnejšie, pretože už nie je zábava ju navštevovať a náš syn sa jej bojí.

Neviem, ako by to s ňou malo pokračovať.

Dúfajme, že to všetko zostalo celkom zvládnuteľné.