Najlepší tvorcovia divočiny v Erste HÖRZU

Sobota 24. januára 1953. Televízia ARD vysiela iba mesiac a program môže prijímať iba 300 účastníkov. Prvý sa už trbliece Zvieracie vysielanie cez čiernobielu obrazovku: „Niečo o dobrých životných podmienkach zvierat“ sa volá pošta o 20.45 hod. Takto sa začína úspešný príbeh, ktorého scenár píše príroda dodnes. Zebry v africkej savane, ďatle v nemeckom lese, vombaty v Austrálii - filmové tímy boli vonku a všade na svete kvôli veľkolepým záberom zvierat a zmenili náš pohľad na prírodu. Bernhard Grzimek stojí za týmto úspechom ako nikto iný.

divočiny

„Dobrý večer, drahí priatelia!“ Pozdravil zastavujúcim nosovým hlasom Riaditeľ frankfurtskej zoo publikum - a urobilo z miliónov Nemcov aktivistov za práva zvierat. Rozprával sa, prednášal a získal si priazeň verejnosti, keď si v štúdiu sadol ruka v ruke s orangutanom. Prvá epizóda trvala iba 15 minút „Miesto pre divé zvieratá“ 28. októbra 1956 vyrobila spoločnosť ARD celkovo okolo 175. Bernhard Grzimek bol znovu a znovu ťahaný do východnej Afriky. The Serengeti patril k jeho srdcu. A za to bojoval. „Zámerne som zneužil obrazovku,“ pripustil. „Nechcem mať večierok pri káve, chcem podporovať rozvoj východnej Afriky.“

Nebál sa ani trikov. K turizmu v chudobných Tanzánia na stimuláciu predstavil lacné zájazdy - ktoré ani neexistovali! Dopyt bol taký veľký, že cestovné kancelárie ich museli skutočne zahrnúť do svojich programov. V ďalšom vysielaní z roku 1965 nasledovala obvyklá pohodová konverzácia šokujúca správa o zabíjaní tuleňov v Severnej Amerike. Na kanadskú vládu pršalo 15 000 protestných listov a zodpovedný minister rezignoval.

Nakrúcanie ako dobrodružstvo

Ak chcel Grzimek ukázať divákom pôsobivé obrázky, vyšlo to Heinz Sielmann najmä o správaní zvierat. V prvej správe ARD zo 6. marca 1960 popísal „Rok bocianov“. Pre jeho sériu „Expedície do Zvieracej ríše“ precestoval celý svet, natáčal vtáčie divy Austrálie, háremové chovanie tuleňov či každodenný život vydry, svoje obľúbené zvieratá. Radosť z objavu nebola bez nebezpečenstva: ako Sielmann v roku 1983 Redaktor HÖRZU Roland Westphal Počas cestovania do prírodnej rezervácie Masai Mara filmový fotograf s divočinou dokonca riskoval svoj život kvôli obrázkom jedenia slonov. Na výtržníka zahrmelo slonie krava. V poslednej chvíli sa Sielmann dostal k záchrannému vozidlu.

Pri ďalších výhonkoch sa z húštiny náhle vymanila gorila horská. „Chlap so štyrmi stovkami kilogramov,“ spomenul si neskôr Sielmann. „Bubnoval si na prsiach, otvoril svoje mohutné ústa a hnal sa ku mne.“ Aj vtedy sa mu ledva podarilo uniknúť. Napriek všetkej radosti z dobrodružstva patrili tvorcovia zvierat k silným stránkam opatrnosti a trpezlivosti. V roku 1954 pílil kmeň stromu pre „The Carpenters of the Forest“. Ďatle, ktoré sa v ňom motali, bolo možné cez sklenenú dosku pozorovať celé týždne. Film úspešne bežal na britskom BBC, kde si vyslúžil prezývku „pán ďateľ“ - pán Specht.

Autor: Kai Riedemann

  • 1
  • 2
  • 3
  • ďalej
  • Koniec