Zhrnutie Správa o katastrofách z roku 2011: Hlad a podvýživa

53a/11

Správa o katastrofách vo svete (v angličtine) na stiahnutie vo formáte pdf [33,38 MB] .

Kapitola 1: Globálny potravinový systém

Kapitola 4: Stabilita prostredníctvom sociálneho a poľnohospodárskeho zabezpečenia

Očakáva sa, že svetová populácia sa do polovice nášho storočia zvýši zo sedem na deväť miliárd ľudí. Z dôvodu zmenenej stravy sa musí výroba potravín zdvojnásobiť. Investície do poľnohospodárstva sú nevyhnutné. Najmä v Afrike vyvstáva otázka, či by sa tieto investície mali zamerať na drobných poľnohospodárov a farmárov alebo na priemyselné poľnohospodárstvo veľkého rozsahu. Jeho navrhovatelia sa domnievajú, že v subsaharskej Afrike zlyhalo poľnohospodárstvo. Zastávajú zodpovednosť za to, že sa tam produkcia potravín znížila na úroveň roku 1960, a to malospotrebiteľské samozásobiteľské hospodárstvo. Brazília slúži ako model, kde bolo možné premeniť pôdu ležiacu ladom na krajinu, v ktorej sa pestuje 70 percent brazílskych výnosov. Existuje však všeobecná zhoda v tom, že drobní farmári sú cestou v Afrike.
Mnoho spoločenstiev potrebuje ochranu pred nestálosťou cien a neúrodou v dôsledku zmeny podnebia. Dôležitou otázkou preto je, ako možno rozvinúť podporu pre drobných poľnohospodárov na jednej strane a sociálne zabezpečenie v mestských oblastiach na druhej strane.

Kapitola 5: Hlad a podvýživa v kríze

Kapitola 6: Spoločne proti hladu: Manifest pre zmenu

Vlády musia vypracovať akčné plány proti hladu a podvýžive. To by bolo obzvlášť dôležité v 20 krajinách sveta, kde 80 percent detí zaostáva v raste v dôsledku podvýživy. Peňažná pomoc bude mať pravdepodobne väčší dopad ako potravinová pomoc, pretože môže vytvárať pracovné miesta a príjmy. Tieto pomôcky by mali mať úžitok najmä pre deti do päť rokov a tehotné ženy. Vlády by sa tiež mali viac zamerať na programy záruk za pôžičky, dotované úvery a posilnenie bankovníctva.

Jednoduché zvýšenie zdrojov však nestačí. Korupcia a odpad vedú k stratám, najmä v poľnohospodárstve. Dnes panuje celosvetový konsenzus, že vlády by mali viac investovať do výskumu. Otázkou je aj otázka rovnosti. V mnohých krajinách sveta vlády jednoducho predpokladajú, že poľnohospodári sú vždy muži.

Napriek dlhoročnému lobovaniu mimovládnych organizácií sa presvedčenie darcov, že súkromný sektor je kľúčom k rozvoju poľnohospodárstva, zdá byť neotrasiteľné. Problematické sú aj rozsiahle dotácie, ktoré EÚ, Japonsko a USA poskytujú na podporu svojho vlastného poľnohospodárstva.

Teraz sa zistilo, že hlad a podvýživa je potrebné lepšie monitorovať. V niektorých krajinách miestne prieskumy naznačujú, že údaje FAO o hladujúcich populáciách sú podceňované o tretinu. Svet potrebuje voľne prístupné údaje o poľnohospodárstve, potravinách a životnom prostredí.

Časť 2: Zvládnutie humanitárnych výziev budúcnosti: príležitosti a ťažkosti

Tri významné humanitárne krízy v rokoch 2010 a 2011 môžu viesť k významným zmenám v humanitárnych organizáciách: zemetrasenie na Haiti, povodňová katastrofa v Pakistane a zemetrasenie a tsunami v Japonsku.

Haiti odhalilo systémové nedostatky v rozvojovej spolupráci, správe vecí verejných, znižovaní rizika katastrof a núdzovej pomoci. Zemetrasenie v Japonsku 11. marca 2011 ukázalo medzinárodnému spoločenstvu, ako zraniteľní sú ľudia voči prírodným silám. Spustená vlna tsunami a jej následky viedli k jadrovému incidentu.

Táto kapitola ukazuje, že príprava na katastrofy a znižovanie rizika musia byť dôležitou súčasťou humanitárnej pomoci, ak máme zmierniť dôsledky „budúcnosti Haiti“. V uplynulom desaťročí prebehlo dôležité reformné úsilie v oblasti humanitárnej pomoci OSN a celého systému, ale ešte dôležitejšie sa javia reformy, ktoré sa neuskutočnili.

Na programe zostáva najmenej sedem kľúčových bodov: účinná pomoc pre tých, ktorí to potrebujú, úsilie o pomoc založené na potrebách, budovanie miestnych a národných kapacít, znižovanie rizika katastrof, zabezpečenie kvality a transparentnosť, koordinácia, prístup a ochrana.