Neochota používať chirurgický zákrok a antibiotiká

Annette Mende/Akútny zápal mandlí je jednou z najčastejších chorôb ORL. Počas terapie lekári často užívajú antibiotiká alebo operujú nosné mandle, ak sú neustále zapálené. V novom usmernení pre S2k skupina odborníkov zložená z uší, nosa, hrdla a pediatrov popisuje, kedy a ktoré opatrenie má zmysel.

Palatinové mandle (tonsillae palatinae) sú dva mandľové lymfatické orgány medzi predným a zadným palatinálnym oblúkom. Spolu s mandľami hltana a jazyka a ďalšími tkanivami tvoria takzvaný lymfatický alebo Waldeyerov hltanový krúžok. Jeho úlohou je zachytávať patogény, ktoré by sa mohli dostať do tela cez sliznicu úst alebo hrdla.

"width =" 270 "height =" 202 "/>

„Povedzte aaah!“ Lekári v Nemecku diagnostikujú akútnu tonzilitídu viac ako 100 000-krát ročne.

Foto: Imago/Jochen Tack

V prvých niekoľkých rokoch života človeka jeho imunitný systém dozrieva tým, že je neustále konfrontovaný s antigénmi. Objem lymfatického tkaniva v krku sa zvyšuje; dôjde k hyperplázii, ktorá opäť klesá okolo 10. roku života. Kontakt s antigénmi vyvoláva imunitnú reakciu v lymfatickom tkanive, to znamená zápal. Je to normálne a nemá to samo osebe žiadnu hodnotu ochorenia, ako zdôrazňujú autori pokynov: „V rámci svojej fyziologickej úlohy sú mandle v permanentnom zápalovom procese.“ Iba keď sa k tomuto lokálnemu zápalu pridajú klinické príznaky, ako sú ťažkosti s prehĺtaním a systémové príznaky zápalu, ako je horúčka, sa mandle stanú hodnotou choroby.

Možné v každom veku

Akútna tonzilitída sa môže vyskytnúť v podstate v každom veku. Najčastejšie sú postihnutí školáci. Spúšťačom sú prevažne vírusy a len zriedka baktérie. Toto usmernenie uvádza ako príklady vírusových patogénov chrípku a rinovírusy, ľudské adenovírusy a vírus Epstein-Barr, ale aj HIV. Z bakteriálnych patogénov sú v popredí β-hemolytické streptokoky skupiny A (GABHS alebo Streptococcus pyogenes). Sú zodpovedné za asi 15 až 30 percent akútnej tosillitídy u detí a 5 až 10 percent prípadov u dospelých.

Ak pacienti opakovane ochorejú po viac či menej krátkych intervaloch bez príznakov, hovorí sa o rekurentnej akútnej tonzilitíde (RAT). Podľa usmernenia by sa však termín „chronická tonzilitída“ už nemal používať, pretože mandle sú neustále vo fyziologickej zápalovej reakcii. Ako často musí pacient ochorieť na diagnostiku RAT, nie je definované. Frekvencia akútnych zápalových epizód má rozhodujúci vplyv na ďalší terapeutický prístup.

Chirurgické odstránenie mandlí (tonzilektómia) sa má zvážiť iba pri troch až piatich akútnych zápaloch ročne. V takom prípade usmernenie odporúča počkať, kým sa v priebehu dvanástich mesiacov nevyskytne šiesta tonzilitída. Až potom je tonzilektómia terapeutickou možnosťou, aj keď dôkazy o úspešnosti operácie sú u detí iba mierne a u dospelých ešte horšie. Zdá sa, že deti trpia bolesťami hrdla menej často v roku po operácii na odstránenie mandlí a vplyv na kvalitu života býva hodnotený kladne.

"width =" 200 "height =" 324 "/>

Skutočnosť, že po operácii s mandľami môžete jesť zmrzlinu, je pre mladých pacientov veľmi atraktívna. Riziká operácie však nie sú malé.

Foto: Fotolia/Robert Kneschke

Autori vidia urgentnú potrebu výskumu, ktorý by lepšie vyhodnotil hodnotu tonzilektómie. V každom prípade postup nie je bez rizika. Nevýhody sú pooperačné bolesti a riziko opätovného krvácania. V týchto oblastiach sa lepšie darí čiastočnému odstráneniu krčných mandlí (tonzilómia). Doposiaľ nebolo preskúmané, či táto operácia, ktorá je možná iba od určitej veľkosti mandlí a ktorá sa v súčasnosti vykonáva oveľa menej často ako úplné odstránenie, dosahuje také priaznivé výsledky, že by mohla predstavovať alternatívu.

Vírusové alebo bakteriálne?

Za účelom odlíšenia vírusovej od bakteriálnej akútnej tonzilitídy odporúča usmernenie McIsaac alebo upravené Centorovo skóre. Rôzne faktory, ako je horúčka, kašeľ, opuch lymfatických uzlín a vek, sú hodnotené bodmi, ktorých súčet udáva pravdepodobnosť vzniku baktérií. Výter z krku na detekciu GABHS by sa mal odobrať iba z určitého počtu bodov. Naopak, testy krvi a moču, napríklad na stanovenie titra antistreptolyzínu (ASL), nie sú potrebné.

Autori usmernení zdôrazňujú, že akútna neobštrukčná tonzilitída sa zvyčajne lieči sama, aj keď je spôsobená GABHS. Antibiotiká sa však často podávajú, v neposlednom rade preto, lebo to chcú mať rodičia postihnutých detí. „Aby sa zabránilo neindikovanému použitiu antibiotík, je potrebné zvážiť túžbu pacienta alebo rodičov po úľave od príznakov oddelene od racionálnych medicínskych úvah pre alebo proti antibiotickej liečbe,“ hovorí sa stručne.

Výhody antibiotickej terapie - skrátenie trvania príznakov a schopnosti infikovať sa, zabránenie možným imunologickým následkom - sú vyvážené nevýhodami vedľajších účinkov, možným vývojom rezistencie a nákladmi. Ak je indikovaná antibiotická liečba, malo by sa to robiť s perorálnym penicilínom počas siedmich dní, napríklad s penicilínom V. Alternatívami sú perorálne cefalosporíny s úzkym spektrom účinku a erytromycín alebo klindamycín.

Na zmiernenie príznakov sa môže použiť paracetamol alebo ibuprofén. Na druhej strane lokálne anestetiká a lokálne antiseptiká vo forme sprejov na hrdlo, pastiliek a kloktacieho roztoku zatiaľ nepreukázali žiadny spoľahlivý účinok. Ak hrozí, že zapálené mandle zablokujú horné dýchacie cesty, môžu sa podať steroidy na zmiernenie opuchu. Prínos acykloviru pri akútnej tonzilitíde spôsobenej vírusom Epstein-Barr nebol v metaanalýzach dokázaný. /

K prehľadu medicína.