Obezita: Perinatálne programovanie môže byť faktorom

Perinatálne programovanie by mohlo byť ďalším rozhodujúcim faktorom pri vývoji nadváhy a obezity u mužov. Vyplýva to z medzinárodnej štúdie.

Zdá sa, že nízka pôrodná hmotnosť ovplyvňuje energetický obsah chlapcov pri jedle, a je preto rizikovým faktorom obezity v dospelosti. S. Kobold

Autori pozorovali súvislosti medzi nízkou pôrodnou hmotnosťou a zvýšenou energetickou hustotou potravy v detstve. Účinok sprostredkovaný príjmom tukov by mohol byť možným faktorom pri vzniku obezity.

Pôrodná hmotnosť ako rizikový faktor

Vzťah medzi pôrodnou hmotnosťou a vývojom chronických neprenosných chorôb v dospelosti je ustálený. „Hypotéza šetrného fenotypu“ popisuje, že u detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou alebo spomalením vnútromaternicového rastu je pravdepodobnejšie, že v priebehu života dostanú kardiovaskulárne choroby, cukrovku typu 2 a metabolický syndróm.

Uvádzajú sa biochemické, hormonálne a štrukturálne príčiny, ktoré spôsobujú zodpovedajúce programovanie. Ale deti s vysokou pôrodnou hmotnosťou nesú aj vyššie riziko obezity a metabolických chorôb, ktoré sú podľa „Pedersonovej hypotézy“ spôsobené prejedaním plodu a skorým hromadením tuku.

Aké faktory ovplyvňujú stravovacie správanie detí?

Na stravovacie správanie detí majú vplyv genetické a environmentálne faktory. Dôležitými parametrami sú správanie rodičov, organizácia a typ stravovania, reakcie rodičov na správanie dieťaťa a vnímanie rodičov rastom a chuťou dieťaťa.

Autori predtým zistili zmeny v stravovacích návykoch u detí predškolského veku a dospelých narodených s nízkou pôrodnou hmotnosťou.

Stále však neexistoval dôkaz o asociácii medzi spomalením vnútromaternicového rastu a preferenciou určitých makroživín u detí. Autori preto skúmali, či je pôrodná hmotnosť spojená so zvýšeným príjmom energie a/alebo s konkrétnou preferenciou určitých makroživín vo veku od 6 do 12 rokov.

Nízka pôrodná hmotnosť uprednostňuje neskoršie potravinové preferencie

Asociácie medzi pôrodnou hmotnosťou a rozdielnym príjmom tukov, sacharidov a/alebo bielkovín vo veku od 6 do 12 rokov sa skúmali pomocou prieskumu medzi 255 zákonnými zástupcami. Antropometrické a demografické údaje, ako aj informácie o pravidlách stravovania a stravovania boli zhromaždené v predchádzajúcom mesiaci.

Pomer pôrodnej hmotnosti (BWR) popisuje pozorovanú pôrodnú hmotnosť vydelenú strednou pôrodnou hmotnosťou pre gestačný vek. Ukázala štatisticky významnú negatívnu asociáciu s hustotou energie u chlapcov.

Rozdiely medzi dievčatami a chlapcami

Vzťahy s jednotlivými makroživinami sa pozorovali iba pri tuku, čo naznačuje, že štatisticky významná korelácia energetickej hustoty s pomerom pôrodnej hmotnosti bola sprostredkovaná príjmom tuku. Relatívny rozdiel v príjme tukov medzi najnižším a najvyšším pomerom pôrodnej hmotnosti bol odhadnutý na 9 percent (2,4 percenta energetického príjmu).

Dievčatá naopak vykazovali pozitívnu, štatisticky významnú súvislosť medzi pomerom pôrodnej hmotnosti a príjmom tuku - tento efekt sa však stratil pri zohľadnení premenného veku, rodinného príjmu a veku matky pri narodení. Demografické údaje a pravidlá stravovania sa však medzi pohlaviami nelíšili.

Záver

Štúdia ukazuje, že nízka pôrodná hmotnosť je spojená so zmenou percentuálneho podielu tukov v detstve v pomere k celkovej energii, ktorá je závislá od pohlavia. Autori predpokladajú, že do tohto procesu sú zapojené biologické faktory, napríklad fetálne programovanie homeostatických a/alebo hedonických signálnych dráh, ktoré ovplyvňujú potravinové preferencie u chlapcov.

Zraniteľnosť chlapcov z hľadiska ich výživového správania v kombinácii so zvýšeným rizikom obezity a metabolických chorôb v neskoršom veku by mohli spôsobiť, že by pôrodná hmotnosť bola dôležitým prvkom v klinickej praxi.

Bischoff AR, Portella AK, Paquet C, Dalle Molle R, Faber A, Arora N, Levitan RD, Silveira PP, Dube L; Katedra pediatrie, Neonatologická klinika, Nemocnica pre choré deti, Torontská univerzita, Toronto, ON, Kanada; McGill Center for the Convergence of Health and Economics, Desautels Faculty of Management, McGill University, Montreal, Canada; School of Health Sciences, Center for Population Health Research, University of South Australia, Adelaide, Australia; Program Pôs-Graduação em Saúde da Criança e do Adolescente, Faculdade de Medicina, Federálna univerzita v Rio Grande do Sul, Porto Alegre, Brazília; Trust INCLEN, Nové Dillí, India; Inštitút lekárskych vied, University of Toronto, Kanada; Katedra psychiatrie, McGill University, Montreal, Kanada; Br J Nutr. 2018 jún; 119 (11): 1295-1302. doi: 10.1017/S0007114518000892