Obezita u detí a dospievajúcich

Seminárna práca 2010 15 strán

Ukážka čítania

Obsah

1. Úvod
1.1 Diferenciácia medzi nadváhou a obezitou
1,2 epidemiológia
1.3 Etiológia
1.4 Nemecká spoločnosť pre obezitu

2 príčiny obezity u detí a dospievajúcich

3 následky pre postihnutých
3.1 Lekárske následky
3.2 Psychosociálne dôsledky

4 Poruchy stravovania

5 prevencia

6 terapia
6.1 Behaviorálna terapia
6.2 Nutričná terapia
6.3 Cvičebná terapia

7 Záverečné poznámky a zhrnutie

8 literatúry

1. Úvod

Počet detí a dospievajúcich s nadváhou a obezitou v Nemecku sa za posledných 20 rokov výrazne zvýšil. V roku 1990 bol počet detí s nadváhou do päť rokov už 18 miliónov [Nemecká spoločnosť pre výživu, k 24. januáru 2010]). Wabitsch a kol. (2005) hovoria dokonca o epidémii obezity.

Predmetom tejto seminárnej práce bude zaoberať sa príčinami a faktormi, ktoré uprednostňujú obezitu, následkami pre postihnutých, ako aj terapiou a prevenciou obezity.

1.1 Diferenciácia medzi nadváhou a obezitou

Pojmy „obezita“ a „nadváha“ sa často používajú ako synonymá. Pojem nadváha však na vystihnutie obezity nestačí. V literatúre a klinickej realite sú k dispozícii rôzne metódy merania, pomocou ktorých je možné určiť, kedy človek stále hovorí o nadváhe a kedy hovorí o obezite. „Obezita existuje, keď je podiel tukového tkaniva na celkovej telesnej hmotnosti kriticky zvýšený nad stanovený limit“ (Wabitsch et al. 2005). Existujú metódy nepriameho merania na stanovenie hmotnosti telesného tuku:

1. Meranie Skinfold a
2. Stanovenie BMI

Podkožné tukové tkanivo a distribúciu tuku je možné určiť pomocou kožných záhybov. Toto meranie vykonáva odborný lekár. Každý si však môže vypočítať svoje vlastné BMI (Body Mass Index) sám. Zodpovedajúci vzorec, ako aj príslušnú tabuľku, z ktorej vidíte, ako by sa mala klasifikovať vaša vlastná váha, nájdete ľahko na internete.

vzorec BMI = telesná hmotnosť (kg)/telesná výška (m²)

K obezite dochádza, keď je prekročený BMI 30 kg/m². Na druhej strane nadváha začína BMI 24 kg/m² (porovnaj Laessle, 2003). Táto klasifikácia sa týka iba dospelých. Rovnaký vzorec sa používa pre deti a dospievajúcich, ale uplatňujú sa rôzne limitné hodnoty, ktoré sa označujú ako percentily (referenčné hodnoty). Percentil „označuje percento detí rovnakého veku rovnakého pohlavia, ktoré majú nižšiu hodnotu BMI“ (Wabitsch et al. 2005).

Percentily sa používajú v prvých 18 rokoch života, keď sa zloženie tela často mení v dôsledku rastu a puberty.

Presnejšia klasifikácia obezity sa zaoberá stupňom závažnosti obezity:

- Stupeň I s hodnotou BMI 30-35

2) Stupeň obezity II

- Pri hodnote BMI 35-40 už existuje zvýšené zdravotné riziko

3) Stupeň obezity III

- Ak je hodnota BMI> 40

Dôležitým rozdielom oproti iným poruchám stravovania je, že samotná obezita sa nepovažuje za poruchu stravovania a neobjavuje sa v DSM IV.

1,2 epidemiológia

Počet ľudí trpiacich obezitou sa od 60. rokov na celom svete neustále zvyšuje. V Nemecku trpí obezitou 25–30%.

Obrázok nie je súčasťou tohto výňatku

Tabuľka 1. Ilustrácia stabilného rastu počtu mužov a žien s nadváhou a obezitou

Frekvencia nadváhy však klesá so zvyšujúcim sa sociálno-ekonomickým postavením. Obezita je vo väčšine prípadov chronické ochorenie so značnou stabilitou, ktoré vzniká od útleho detstva. Pri pôrodnej hmotnosti vyššej ako 4 500 g je pravdepodobnosť nadváhy vo veku 17 rokov 2 - 3 krát vyššia ako pri pôrodnej hmotnosti medzi 3 000 - 3 499 g. Väčšina detí zostáva s nadváhou do dospelosti. Často možno pozorovať takzvaný odraz adipozity. Normálne sa BMI zvyšuje až do prvého roku života, potom sa kontinuálne znižuje až do veku šiestich rokov a potom sa opäť zvyšuje. U detí, u ktorých k tomuto „odrazu“ dôjde veľmi skoro, je pravdepodobnejšie, že budú mať nadváhu ako dospievajúci, na rozdiel od detí s neskorým „odrazom“ (po 7. roku života) (porovnaj Laessle, 2003).

1.3 Etiológia

V tomto bode sa diskutuje o príčinách obezity. Príčiny obezity u detí a dospievajúcich sa podrobnejšie preskúmajú neskôr.

Príčiny obezity sú viacfaktorové. Môžu byť zoskupené do piatich širokých kategórií.

1. Genetické/biologické faktory
2. Sociálne/environmentálne faktory
3. Stres a emocionálna citlivosť
4. Fyzická aktivita
5. Stravovacie správanie