Osteopatia vo Frankfurte

Čo je to osteopatia?

Osteopatia je liek, pri ktorom osteopat skúma a lieči ľudí rukami. Na základe predpokladu, že telo je schopné sa samo regulovať (liečiť), za predpokladu, že sú všetky štruktúry pohyblivé, a preto je o ne dobre postarané, osteopat skúma tkanivo celého tela, aby zistil akékoľvek obmedzenia pohybu, a potom na liečbu. Pôsobí vo vzťahu k pacientovi, to znamená, že ho považuje za jednotu tela, mysle a duše, ktorú formuje jeho individuálne prostredie.

Princíp osteopatie súvisí na jednej strane s celkovou pohyblivosťou tela a na druhej strane s pohybmi tkanív, jednotlivých častí tela a orgánových systémov a ich vzájomného pôsobenia. Každá časť tela, každý orgán potrebuje voľnosť pohybu, aby mohla optimálne fungovať. Z hľadiska osteopatie, ak je obmedzená pohyblivosť, vzniká napätie tkanív a následné funkčné poruchy. Z hľadiska osteopatie už organizmus nedokáže kompenzovať súčet týchto porúch - vznikajú sťažnosti. Pri skúmaní príčin ťažkostí v ľudskom tele je v popredí štrukturálna porucha a z nej vyplývajúca porucha. Túto takzvanú somatickú dysfunkciu je potrebné identifikovať a napraviť. Osteopatia je preventívna liečba a je užitočná pri mnohých chorobách, pretože sú často vyjadrením narušenej interakcie medzi rôznymi systémami tela a orgánov. Osteopat niekedy vyžaduje nálezy z klinickej diagnostiky, ako sú röntgenové lúče a laboratórne hodnoty. Pomáhajú mu hodnotiť jeho vlastný potenciál osteopata.

Osteopatia je forma lieku, ktorá rozumne dopĺňa konvenčnú medicínu. S osteopatmi pracuje čoraz viac špecialistov. Sám Andrew Taylor Still (1828 - 1917) opísal tri dôležité základné znaky, ktoré dodnes tvoria základné kamene osteopatie, a to nasledovne:

1. Štruktúra a funkcia

Naše telo je zložené z nespočetných štruktúr, ako sú kosti, svaly, šľachy a orgány. Kosť je napríklad tvrdá štruktúra, ktorá dodáva telu oporu, dodáva pevnosť a chráni pred tlakom alebo ťahom. Sval sa naopak môže stiahnuť a natiahnuť, čo umožní pohyb kostí. V obidvoch prípadoch je to funkcia, ktorá robí štruktúru tým, čím je.

Ak sa zmení funkcia, zmení sa aj štruktúra. Kosť rastie, keď je neustále pod tlakom a napätím, rovnako ako sval silnie. Keď kosti alebo svaly už nie sú potrebné, oslabujú a atrofujú. To isté platí pre všetky ostatné štruktúry tela: viac funkcií zvyčajne vedie k väčšej štruktúre a naopak.

Tento princíp vzájomnej závislosti štruktúry a funkcie je dôležitý pre osteopatiu. Pretože funkčné poruchy sa prejavujú ako narušené pohyby konštrukcie. Kontrolou pohybov môže osteopat identifikovať poruchu. Osteopat potom pomocou svojich manuálnych techník pomáha štruktúre nájsť cestu späť k pôvodným pohybom. Ak sú pohyby konštrukcie opäť správne, môže opäť fungovať v plnom rozsahu.

2. Neoddeliteľná jednotka

Náš organizmus sa skladá z nespočetných štruktúr, ktoré všetky navzájom priamo alebo nepriamo súvisia. Spojenie je založené na fascii, tenkých vrstvách spojivového tkaniva, ktoré obklopujú každú štruktúru a tvoria spolu veľkú fasciu tela.

Majú veľký význam pre osteopatiu. Pretože ak osteopat nasleduje ruky po fascii, prechádza z jednej stavby tela do druhej. Fascie tiež spájajú štruktúry, ktoré navzájom funkčne nemajú nič spoločné. Fascia môže prenášať aj zmeny, ako sú funkčné poruchy. To vysvetľuje, prečo príčiny na jednom mieste často vedú k sťažnostiam v úplne odlišných častiach tela. Funkčné poruchy môžu preto vždy pôsobiť na celý organizmus. To je dôvod, prečo osteopatia nikdy nelieči individuálne ťažkosti alebo choroby, ale vždy lieči pacienta ako celok.

3. Samoliečebné sily

Zdravie nie je cieľ, ktorý dosiahneme, ale druh rovnováhy, ktorú si chce naše telo udržať. Nie je to také ľahké, pretože naše telo je neustále vystavené vnútorným a vonkajším vplyvom, ktoré ho vyvádzajú z rovnováhy. Pokiaľ si naše telo dokáže udržať túto rovnováhu, hovoríme o zdraví. Ak sa táto rovnováha stratí, ochorieme. Ale aj keď ochorieme, naše telo sa nevzdáva, ale snaží sa opäť dostať do zdravého stavu, teda vytvoriť novú rovnováhu.

Za schopnosť nášho tela udržiavať zdravie alebo ho v prípade choroby získať späť vďačíme samoliečiacim schopnostiam. Prejavujú sa rôznymi spôsobmi, napríklad pri zrážaní krvi sa uzatvára rana, pri odrazení baktérií v prípade zápalu, pri oslabení imunity voči rovnakému ochoreniu po vírusovom ochorení alebo pri zlomení kosti po prestávke.

Príznaky alebo choroby sa zvyčajne vyskytujú, pretože obmedzenie pohybu bráni správnej funkcii konštrukcie. Takáto dysfunkcia, skôr či neskôr, môže dokonca poškodiť štruktúru. Osteopat sa preto vždy pokúsi zmierniť pohybové obmedzenia. Týmto spôsobom podporuje samoliečebné sily, ktoré potom môžu byť plne účinné. Osteopat nemôže urobiť viac. Naše telo sa môže uzdraviť iba samo.

4. Liečba

Po podrobnej anamnéze (výsluch a prieskum) sa diagnostika a terapia vykonávajú výhradne rukami. Osteopat môže počas vyšetrenia snímať (palpovať) ľudské tkanivo vrstvu po vrstve. Takto detekuje pohybové obmedzenia a napätie. Palpácia je základom osteopatickej diagnostiky a liečby. Je nevyhnutným predpokladom, aby osteopat vnímal pacienta v jeho bytí a jeho tele, tkanive čo naj neutrálnejšie a bez úmyslu. Nie je teda možné len rozpoznať textúru, teplotu, napätie, pohyblivosť pokožky, ale aj preskúmať podkladové tkanivo, svaly, väzy, fascie, kosti a vnútorné orgány a nechať sa viesť výrazom celého povoliť.

Osteopatia sa neobmedzuje iba na liečbu jednotlivých príznakov, ale vždy vníma osobu ako celok a snaží sa nájsť a podporiť zdravie tejto choroby.

Osteopatická liečba trvá 30 až 50 minút. Telo môže reagovať asi dva až tri týždne, čo znamená, že sa napríklad príznaky môžu krátkodobo zhoršiť. Každé nové terapeutické sedenie je individuálne prispôsobené pacientovým symptómom. Po štyroch osteopatických liečbe by sa príznaky mali zvyčajne zmierniť. Presný priebeh však závisí od konkrétneho prípadu.