Poruchy obehu vaskulárnej demencie v mozgu

Jednou z foriem demencie je vaskulárna demencia. Poruchy krvného obehu v mozgu spôsobujú pokles duševnej výkonnosti. Primárne ovplyvňuje ľudí v starobe. Tu môžete zistiť, ako často sa vaskulárna demencia vyskytuje, čo ju spôsobuje, aké príznaky vykazuje a ako ju odlíšiť od iných foriem demencie.

Posledná aktualizácia 16. októbra 2020
Vedecké poradenstvo: Dr. med. Dagmar Lühmann
Vytvorené 26. 6. 2019
Ďalšia plánovaná revízia: jún 2022

DR. med. Dagmar Lühmann

DR. med. Dagmar Lühmann sa vyučila za zdravotnú sestru a potom študovala medicínu na univerzite v Lübecku. Po ukončení štúdia pracovala ako asistentka lekára na Ústave pre transfúznu medicínu a imunológiu, kde získala doktorát v odbore „Účinky vystavenia účinkom ortuti na ľudský imunitný systém“. Neskôr pracovala v Inštitúte pre sociálne lekárstvo na univerzite v Lübecku so zameraním na medicínu založenú na dôkazoch a hodnotenie lekárskych postupov (Health Technology Assessment). Od roku 2013 pracuje ako koordinátorka výskumu v Ústave a poliklinike pre praktickú prax vo Univerzitnom lekárskom stredisku Hamburg-Eppendorf.

Tento symbol predstavuje informačný kôš. V tejto časti môžete zhromaždiť všetky informácie, ktoré sú pre vás dôležité, a neskôr ich vytlačiť ako PDF.

Čo je vaskulárna demencia? Vložte do informačného košíka

Cievna demencia je forma demencie, pri ktorej je mozog poškodený zlým prietokom krvi. Existujú rôzne typy vaskulárnej demencie, ktoré sa líšia typom a lokalizáciou poškodenia mozgu. Cievne demencie sú klasifikované okrem iného. potom či

vyskytujú sa dočasne po jednom alebo viacerých, prípadne aj menších úderoch alebo
príznaky sa prejavia bez predchádzajúcej mozgovej príhody.

Čo je vaskulárna demencia?

Existujú rôzne formy demencie. Vaskulárna demencia je druhou najbežnejšou formou po Alzheimerovej chorobe, ktorá predstavuje asi 15 percent všetkých demencií. Vaskulárnu demenciu má odhadom 0,3 percenta populácie. Riziko ochorenia rastie s vekom.

Cievna demencia vzniká v dôsledku porúch obehu v mozgu. Príčinou môžu byť usadeniny v cievach, krvné zrazeniny alebo mozgové krvácanie, a to aj v malom rozsahu. To môže viesť k zásobovaniu oblastí mozgu nedostatkom kyslíka. To môže poškodiť alebo odumrieť mozgové bunky v rôznych oblastiach mozgu. Cievna demencia sa môže vyvinúť po jednom alebo viacerých, aj menších, mozgových príhodách, ale môže sa vyskytnúť aj bez predchádzajúcich mozgových príhod.

Riziko vaskulárnej demencie sa môže zvýšiť pri narušení kardiovaskulárneho systému. Napríklad kvôli vysokému krvnému tlaku, veľkej nadváhe, cukrovke a fajčeniu.

Pri vaskulárnej demencii sa môžu na začiatku vyskytnúť problémy s pozornosťou, spomaleným myslením a zmenami osobnosti. Okrem toho sa môžu vyskytnúť poruchy chôdze alebo strata kontroly nad močovým mechúrom, ako aj problémy s rečou. Môžu sa vyskytnúť aj poruchy pamäti, ale nie sú na začiatku vždy v popredí. To, či a ako závažné sa tieto príznaky vyskytnú, závisí od typu poškodenia a postihnutej oblasti mozgu.

Aby sa zistilo, či je demencia vôbec prítomná, najskôr sa zaznamenajú príznaky a ich priebeh. To už môže naznačovať, či ide o vaskulárnu demenciu. Aby sa to určilo, najskôr sa vyšetrí kardiovaskulárny systém a neurologické funkcie, napríklad zmysel pre rovnováhu. Krvné testy môžu naznačovať rizikové faktory pre zlý obeh. Môžu existovať príznaky poškodenia mozgu
možno rozpoznať pomocou takzvaných zobrazovacích metód, ako sú CT a MRI.
Je dôležité zistiť, či je zmiešaný s iným typom demencie, napríklad s Alzheimerovou chorobou, pretože to môže ovplyvniť liečbu.

Cieľom liečby je udržanie duševných a fyzických schopností, spomalenie progresie ochorenia a zachovanie kvality života postihnutých.
Poruchy krvného obehu v mozgu sa dajú liečiť pomocou liekov, rovnako ako niektoré rizikové faktory, napríklad vysoký krvný tlak. Iné rizikové faktory, ako napríklad fajčenie, môžete ovplyvniť sami.
Príznaky demencie možno liečiť najmä liečbou bez liekov.