Potravinová intolerancia

Klasifikácia podľa ICD-10

A05	Iná bakteriálna otrava jedlom
L27.2	Dermatitída požitá z potravy
T78.0	Anafylaktický šok z potravinovej intolerancie
T78.1	Iná potravinová intolerancia nezatriedená inde
E70-E90	Poruchy metabolizmu
K90.0	Celiakia
ICD-10 online (verzia WHO 2013)

Kedy Potravinová intolerancia alebo Reakcia potravinovej intolerancie (Angličtina: nežiaduce reakcie na jedlo) sú definované podľa Európska akadémia alergie a klinickej imunológie (EAACI) v roku 1994 popísal nasledujúce reakcie po požití potravy: [1]

V užšom slova zmysle pojem a najmä synonymne používaný výraz pokrýva Potravinová intolerancia iba intolerančné reakcie bez toxického a/alebo alergického pozadia. [2] [3] [4]

Epidemiológia. Odhaduje sa, že asi 1 - 2% všetkých ľudí trpí potravinovou intoleranciou. Odchylne od tohto čísla 10 - 20% ľudí v prieskumoch uvádza, že si myslí, že trpí potravinovou intoleranciou. [5]

Patofyziológia

Toxické reakcie po požití sú pre organizmus oprávnené všeobecne Toxicita jednotlivých zložiek potravy.

Netoxické reakcie sú založené na individuálnej citlivosti tela na zložky potravy. Rozlišujú sa medzi imunologickými a neimunologickými reakciami.

Imunologické reakcie Imunologické reakcie, zvyčajne ako Potravinová alergia sú individuálne sa vyskytujúce intolerančné reakcie, ktorých príznaky sa vyskytujú po opakovanom kontakte s alergénom (senzibilizácia). Podľa základných patomechanizmov sa rozlišuje medzi 2 formami. Reakcie sprostredkované IgE Reakcie sprostredkované nie IgE

The Neznášanlivosť lepku (Celiakia; v dospelosti ako domorodé sprue je jednou z imunologicky spôsobených potravinových intolerancií nesprostredkovaných IgE.

Podľa základných patomechanizmov sa rozlišuje medzi tromi typmi intolerančných reakcií, ktoré nemajú toxické ani alergické pozadie.

Neznášanlivosť spojená s absorpciou (chyby transportéra)

Neznášanlivosť súvisiaca s absorpciou je spôsobená zníženým počtom vyškolených alebo fungujúcich transportérov, ktoré postihnutej osobe znemožňujú (úplne) absorbovať určité zložky potravy. Poruchy transportéra môžu byť vrodené alebo získané.

Malabsorpcia fruktózy (intolerancia črevnej fruktózy)

Enzymatické intolerancie (enzymopatie)

Enzymopatie sú spôsobené špecifickými príčinami Nedostatok enzýmov alebo Poruchy enzýmov, ktoré znemožňujú dotknutej osobe stráviť určité zložky potravy (úplne). Nedostatky alebo chyby enzýmov môžu byť vrodené alebo získané.

Sú známe nasledujúce enzymopatie:

Neznášanlivosť laktózy
Dedičná intolerancia fruktózy
Intolerancia galaktózy (pozri tiež galaktozémia)
Intolerancia histamínu
Neznášanlivosť na sacharózu
Neznášanlivosť sorbitolu

Farmakologická intolerancia potravín

Niektoré látky v potravinách sú farmakologicky aktívne a ak sa konzumujú vo veľkom množstve, môžu viesť k prejavom potravinovej intolerancie (relatívna intolerancia):

Biogénne amíny (tryptamín v paradajkách, fenyletylamín v čokoláde, tyramín v zrelom syre a čokoláde, serotonín v banánoch a orechoch)
Glutamát (intolerancia glutamátu)
kofeín

Pseudoalergické reakcie na potravinové prísady

Pseudoalergie sú v klinickom obraze rovnaké ako alergie, takže vykazujú podobné príznaky. V prípade pseudoalergií sa žírne bunky aktivujú a degranulujú nešpecifickým spôsobom.

Typické spúšťače sú:

Lektíny (obsiahnuté napr. Vo fazuli)
Salicyláty v jablkách alebo marhule, ale aj kyselina acetylsalicylová používaná na lieky proti bolesti
Konzervačné látky (napr. Kyselina benzoová)
Acidulanty (napr. Kyselina citrónová, kyselina octová)
niektoré lieky (pozri neznášanlivosť (liek))
Farbivá (napr. Tartrazín),
Emulgátory (napr. Lecitín),
Siričitany

Príznaky

Väčšinou sa potravinová intolerancia prejavuje na koži a slizniciach. Ovplyvnené môžu byť ale aj pľúca, gastrointestinálny systém (20%) a kardiovaskulárny systém (10%). Hlavné príznaky sú [6]:

Svrbenie, návaly horúčavy, žihľavka, Quinckeho edém
Rhinokonjunktivitída, chrapot, podráždenie hrdla, astma
Svrbenie a opuch výstelky úst alebo hrtana
Nevoľnosť, zvracanie, kolika, hnačky
Tachykardia, hypotenzia, extrasystola
Vzplanutie atopickej dermatitídy

Terapia, prevencia

Terapia voľby je vyhnúť sa obviňovaniu z jedla. V prípade vysoko rizikových dojčiat, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu byť dojčené výlučne na prsníku matky, existujú obmedzené náznaky, že dlhodobé podávanie počiatočnej dojčenskej výživy vyrobenej z hydrolyzovaných bielkovín znižuje potravinovú intoleranciu (alergie v kojeneckom a detskom veku všeobecne a výskyt alergie na kravské mlieko zvlášť). môcť. Na konečné objasnenie sú však potrebné dôkladnejšie naplánované štúdie. [7]

V nemocničnom sektore sú ľahké diéty spojené s orgánmi (črevná, žlčová, pečeňová, žalúdočná a pankreasová diéta) v prospech ľahkej celej diéty (alebo základná gastroenterologická strava) bol ponechaný. Podľa prieskumu uskutočneného v roku 1978 nemeckou pracovnou skupinou pre klinickú výživu a dietetiku na viac ako 2 000 neselektovaných klinických pacientoch sa vyhýba potravinám, ktoré spôsobovali príznaky u viac ako 10 percent opýtaných. Toto sú (v zátvorkách frekvencia informácií v percentách): [8]

Strukoviny (30.1)
Uhorkový šalát (28.6)
Vyprážané jedlá (22.4)
Biela kapusta (20.2)
sýtené nápoje (20.1)
Kel (18,1)
mastné jedlá (17.2)
Paprika (16,8)
Kyslá kapusta (15,8)
Cibuľa (15,8)
Savojská kapusta (15,6)
vajcia natvrdo (14,7)
Kávové zrná (12,5)
Majonéza (11,8)
Údené (10,7)