Prečo sú muchy pre kone často smrteľnou hrozbou

Hmyz sajúci krv môže prenášať infekčnú anémiu koní

Infekčná anémia koní (EIA), známa tiež ako infekčná anémia koní, je vírusové ochorenie koní, poníkov, somárov, mulíc a mulíc. Patogén sa množí v krvných bunkách. Toto ochorenie je bežné na celom svete. V európskych krajinách sa vyskytuje sporadicky. Inkubačná doba je jeden týždeň až tri týždne, vo výnimočných prípadoch tri dni až najviac tri mesiace. Infekcia môže viesť k smrti. Všeobecne je možný akútny, chronický alebo tiež klinicky normálny priebeh ochorenia. Príznaky sú pomerne netypické a môžu sa vyskytnúť aj pri rôznych bakteriálnych a vírusových infekčných ochoreniach, ako aj pri kardiovaskulárnych poruchách.

Na začiatku ochorenia sa telesná teplota pomaly zvyšuje na 40 až 42 stupňov. V závažných prípadoch je charakteristická vysoká horúčka trvajúca niekoľko dní. Môže tiež dôjsť k strate vytrvalosti, depresii, chudokrvným slizniciam, poruchám krvného obehu s tvorbou opuchov, krvavým hnačkám, kolike a závažným srdcovým arytmiám. Pri takomto akútnom útoku môžu zvieratá zomrieť. K zotaveniu však často dochádza v priebehu týždňa až niekoľkých týždňov.

Popísané stavy sa potom môžu opakovať v nepravidelných, ešte menej výrazných formách a neskôr viesť k chronickému štádiu. Častejšie subakútne formy sú charakterizované opakovanými záchvatmi horúčky, opísané príznaky sa potom objavujú v menej výraznej forme. Tento príznak môže tiež viesť k smrti po niekoľkých útokoch alebo k chronickej forme.

V prvých mesiacoch po infekcii sa môžu vyskytnúť klinické príznaky horúčky, úbytku hmotnosti, únavy, zníženého príjmu potravy, tvorby edémov, krvácania a anémie. Vírus je pravidelne detekovateľný v sekrétoch a výlučkoch a v krvi chorých zvierat.

Útoky choroby trvajú približne tri až päť dní, po ktorých nasledujú štvor- až šesťtýždňové intervaly bez príznakov, ktoré sa časom predlžujú. S rastúcim trvaním nosiče vírusov strácajú vytrvalosť, chudnutie a choroby v dôsledku imunologicky vyvolanej anémie.

Zvieratá sú vírusovými nosičmi po celý život. Prenáša sa primárne prostredníctvom hmyzu, ktorý saje krv, ako sú konské mušky a teľatá. Konské mušky pôsobia ako vektory, pretože sa v nich nemnoží vírus EIA, čo znamená, že po krvnej múčke na zvierati infikovanom vírusom EIA môžu prenášať infekčnú krv, ktorá sa im prilepila na ústa, na susedné zviera. Vírus EIA sa však na ústach hmyzu drží iba krátko, takže sa infekcia neprenáša na veľkú vzdialenosť.

Infikované zvieratá vylučujú vírus spolu s výlučkami tela. Prenos vírusu prostredníctvom vylučovania je veľmi zriedkavý a vyžaduje veľmi blízky kontakt medzi zvieratami, napríklad medzi kobylou a jej žriebätom.

Autor je veterinárny lekár v Colonia de Sant Pere, tel: 971-58 93 25,