Záchvat typu Grand Mal: ​​príčiny a príznaky

príznaky
Brémy (rd_de) - Keď sa hovorí o epileptickom záchvate, tento výraz sa často používa rozmazane. Používa sa ako všeobecný kolektívny pojem pre mozgový záchvat. Pre mnohých je záchvat grand mal klasický záchvat.

Takéto útoky zvyčajne predstavujú mimovoľné „zášklby“ alebo „kŕče“ celého tela alebo rôznych častí tela. V tejto súvislosti sa rozlišuje medzi generalizovanými a ohniskovými záchvatmi. Sú vyvolané simultánnou excitáciou mnohých rôznych skupín nervov v mozgu a výslednými nedobrovoľnými výrokmi. Môžu ísť s a bez straty vedomia.

Rozlišuje sa tu tiež medzi záchvatom grand mal a záchvatom petit mal. Útoky možno klasifikovať podľa rôznych kritérií; napríklad tonikum alebo klonikum, generalizovaný alebo fokálny.

Grand mal: fázy záchvatu

Takzvaný záchvat grand mal alebo tonicko-klonický záchvat zvyčajne prebieha v niekoľkých fázach. Niektorí pacienti majú určitú nešpecifickú predtuchu, ktorú však väčšinou nemožno presnejšie definovať a trvá rôzne dlho. V takom prípade lekári hovoria o aure. Aura však nemusí byť nevyhnutne súčasťou mozgového záchvatu.

Viac o záchvate grand mal a status epilepticus v našom eDossier "Mozgový záchvat", ktoré si môžete stiahnuť tu.

Ďalšia fáza je sprevádzaná stratou vedomia a náhlym stuhnutím všetkých svalov. Toto je tonická fáza záchvatu, ktorá je zvyčajne veľmi krátka. V tejto fáze náhle stuhnutie svalov - spojené so stratou vedomia - často vedie k pádom s niekedy závažnými sprievodnými zraneniami. Druhé nastávajú, pretože pri páde chýbajú všetky obranné alebo podporné reakcie. Práve v tejto časti záchvatu dochádza k typickému kousnutiu do jazyka. Pacienti často vydávajú takzvaný „počiatočný plač“.

Záchvat sa potom presunie do klonickej fázy, ktorá môže trvať niekoľko minút. Málokedy vydrží dlhšie ako tri minúty. Typické šklbanie tu nastáva v dôsledku striedavého sťahovania a relaxácie rôznych svalových skupín.

Pretože tejto nekontrolovateľnej svalovej práci sú vystavené aj svaly potrebné na riadnu inšpiráciu a výdych, nedochádza ani k nedostatočnému dýchaniu. Výsledkom je niekedy výrazná cyanóza. Okrem toho často dochádza k silnému slineniu, ktoré sa prejavuje ako „pena v ústach“.

Potom nasleduje postiktálna fáza (fáza zotavenia). Tu je pacient vo veľmi hlbokom spánku, ktorý trvá až niekoľko hodín. Obnovenie úplnej orientácie trvá rôzne dlho. Táto fáza zotavenia je vyjadrením obrovskej straty energie predovšetkým v mozgu, ale aj vo svaloch. Okrem bolesti hlavy a bolesti v dôsledku možného kousnutia do jazyka trpia pacienti často aj výraznou bolesťou svalov.

Status epilepticus môže byť životu nebezpečný

Väčšina mozgových záchvatov zmizne sama. Ak však záchvat pretrváva alebo sa opakuje v krátkom čase, jedná sa o status epilepticus. Môže to byť životu nebezpečné a vyžaduje si to okamžitú liečbu liekom.

Okrem niekedy závažných poranení pri páde spočíva potenciálna životná hrozba predovšetkým v možnom rozšírení nadmernej excitability neurónov na mozgový kmeň. Na tomto mieste sa nachádzajú dýchacie a obehové centrá.

V každodennej klinickej praxi sa stala pragmatická definícia status epilepticus: Lekári všeobecne hovoria o takomto generalizovanom tonicko-klonickom záchvatovom stave, ak trvá dlhšie ako päť minút alebo ak sa postupne vyskytuje niekoľko sekvencií bez úplného zotavenia. V prípade čiastočného záchvatu alebo absencie sa hovorí o epileptickom stave až 20 až 30 minút.

Epilepsia: Opatrenia prvej pomoci

Ak pacient aj po príchode záchrannej služby kŕče, mal by sa čo najskôr zabezpečiť venózny prístup. Pri tejto liečbe je možné útok prelomiť pomocou liekov.

Skúsenosti ukazujú, že práve v týchto prípadoch je venepunkcia mimoriadne náročná. Ak teda punkcia periférnej žily nebude úspešná včas, nesmie sa zabrániť intraoséznemu prístupu. Antikonvulzíva sa môžu podávať týmto analógom k intravenóznej dávke.

K dispozícii sú však aj menej invazívne spôsoby podávania liekov. Napríklad nazálna aplikácia midazolamu pomocou nebulizátora je dnes už dobre zavedená (opatrnosť, použitie mimo označenia!). Tavor sa môže podávať sublinguálne alebo bukálne (do lícneho vaku). Rektálne podávanie diazepamu prostredníctvom čapíkov alebo rektiolu je zvlášť vhodné pre deti.

(Text: Dr. Philipp Prause, špecialista na všeobecné lekárstvo, urgentnú medicínu a chiropraktiku; symbolická fotografia: Markus Brändli; posledná aktualizácia: 15. októbra 2018) [2737]