Príspevok hosťa: To, že hovoríte, ešte neznamená, že musím milovať svoje telo

Normy tela a ideály krásy sú všadeprítomné. A je tu pokus o ľahkosť s pokrčením ramien, ktorý sa snaží tieto ideály zredukovať na absurditu. Aj tu v bezchybnom mag. Mám radosť z tohto veľmi osobného príspevku pre hostí. Ukazuje to, aké je sakra ťažké sa usmievať. Autor chce zostať v anonymite.

Vždy som bol bacuľatý. Keď som mal 16 rokov, rozhodol som sa stať vegetariánom a trochu som schudol. Myslel som, že ak som zhodil pár kíl, môžem tiež držať diétu. Dala som si teda diétu. Bola to správna strava, pretože som vedel veľa o výžive. Od svojich 12 rokov pravidelne navštevujem odborníka na výživu. Mama sa vtedy rozhodla, že to bude pre mňa dobrá vec. Som jej za to vďačný. Vždy ma prijala takého, aký som, a bola jednou z mála ľudí, ktorí to robili, keď mi bolo 12.

Ale musela som brať aj hormóny kvôli zdravotným problémom. Tie hormóny a pomalý nástup puberty ma prinútili opäť pribrať. Moje sťažnosti sa zhoršovali s priberaním na váhe, pri tomto poškodení zdravia je najlepšie, keď je BMI v medziach. Aj keď je koncept BMI kritický, je stále štandardom pre veľa vecí. Preto sa moja matka rozhodla dať ma do profesionálnych rúk. Príznaky sa postupne zlepšovali a musel som užiť menej tabletiek.

Napriek tomu som v 16 rokoch nechudla. Jasne si pamätám číslo na váhe. Cítil som sa zle. Neznášal som, že v šatni bolo vidieť bedrové kosti mojich spolužiakov. A mimo šatne ste mohli vidieť tie kosti pod krkom cez okraj ich tričiek, ktoré vždy vidíte na hollywoodskych hviezdach, keď majú na sebe efektné večerné šaty. Nemal som ani kosti. Nosil som vrecovité košele a šály bez ohľadu na počasie.

Po ustálení stravy som rýchlo schudla. Bol som pochválený a povedal som, že vyzerám šťastne. Môj priateľ povedal, že sa bojí, že si teraz budem hľadať niekoho iného. V tom čase som mala pevnú pokožku, takmer som nemala celulitídu a moje prsia boli pevné. Čím nižšie číslo na stupnici bolo, tým viac pokožky som mal navyše, moje prsia sa ochabovali a všade som mala celulitídu. Chudnutie neznamená, že automaticky milujete svoje telo. Zostať taký, aký ste, ešte neznamená, že milujete svoje telo.

Nepotrebujem telefónne číslo od svojpomocných skupín, sú ľudia, ktorí sa o mňa dobre starajú. Preto viem, že sa cítim väčší ako v skutočnosti som. Že príliš myslím na svoje telo. Že nie je dobrá vec, že ho nemôžem úplne prijať. Viem to a akceptujem to. To je v poriadku.

Je v poriadku nemilovať svoje telo. Ak som pod tlakom, aby som ho milovala alebo aby mi na ňom záležalo, tak to nie je správne. Potom ho nesmiem mať rád, ak je to jednoduchšie. Je to moje telo a je to to, ako to cítim, takže je to moja voľba.

Nie som slabý, pretože ho nemôžem milovať. Na túto tému som nečítala príliš málo alebo som sa dostatočne hlboko nepozrela do zákulisia kozmetického priemyslu. Tiež som dosť často sedel so svojím terapeutom. Robím to, čo je pre mňa dobré, a každý by si mal vybavovať svoje veci.

Je dobré, že sa dnes všetci snažíme, aby nás obklopili telá všetkých tvarov a farieb, a aby sme ich prijali za všetkých. Ale nedávajte mi pocítiť krivdu, pretože sa nemôžem milovať. Nehovor mi, že môžem pokojne jesť zmrzlinu, že mi urobí dobre, alebo si to zaslúžim. Netlačte ma na občerstvenie a hranolky a žartujte o tých dňoch, keď musíte jednoducho zjesť všetko. Je to pre vás ľahké. Nie je pre mňa. Myslím na to, čo jem. Bojím sa, že opäť priberiem. Neľutujte ma za to. Nepozeraj sa na mňa zhora Je to so mnou, ale nie je to zlé. Uvoľnil som sa tým, že som takto premýšľal. Je to moja vec, nie tvoja.

Foto: Flickr - zhouxuan12345678 - CC do 2.0