Reflux a hrčka v krku: príznaky (diagnóza)

krku

Okrem typických príznakov refluxu, ako je pálivá bolesť a regurgitácia kyseliny, sa môžu vyskytnúť aj príznaky spojené s refluxom mimo pažeráka. Tieto príznaky často pozostávajú z nočného kašľa, chronického chrapotu alebo „hrčky v krku“ (pocit globusu). Ak sa globus objaví počas refluxu, najčastejšími príčinami sú zvýšený tlak v oblasti brucha alebo oslabený zvierač pažeráka [1] [2]. Aj keď sa vedľajšie účinky rôznych príčin často líšia, často sa prekrývajú, pretože mnohé príznaky sú atypické. Spoľahlivé rozlíšenie možných príčin môže preto urobiť iba lekár. Nasledujúci článok vysvetľuje rôzne príznaky pre každú príčinu.

Znížené napätie v pažerákovom zvierači spôsobuje pálenie záhy, regurgitáciu kyseliny a môže tiež spôsobiť pocit globusu. Okrem toho môže dôjsť k podráždenému kašľu a chrapotu, keď sa stúpajúca žalúdočná kyselina dostane do oblasti hrdla alebo dýchacích ciest [3].

Znížené napätie v pažerákovom zvierači spôsobuje iba príznaky refluxnej choroby. Pokiaľ chýbajú ďalšie sprievodné príznaky, je najpravdepodobnejšou príčinou znížené svalové napätie. Platí to najmä pre príznaky, ktoré sa vyskytli počas niekoľkých prvých mesiacov tehotenstva. Meranie napätia pažerákového zvierača alebo iné zákroky, ktoré vykonáva lekár, však pri liečbe príznakov nemajú zmysel.

Zvýšený tlak v brušnej dutine spôsobuje hlavne atypický pocit plnosti alebo tlaku. Okrem toho sa často vyskytuje pálenie záhy a globulárny pocit. Medzi príznakmi a neskorým alebo veľmi výrazným jedlom je často rozpoznateľná súvislosť.

Dôkazom toho, že zvýšený tlak v bruchu je príčinou refluxu a pocitu globusu, môže byť obezita, tehotenstvo alebo veľmi bohaté a neskoré jedlá [3]. Inak je ťažké určiť, či je refluxná choroba spôsobená samotným zvýšeným tlakom v bruchu alebo kombináciou viacerých faktorov. To platí najmä vtedy, ak sa príznaky objavia počas tehotenstva. Nadúvanie a bolesti brucha sú veľmi nešpecifické príznaky, ktoré môžu naznačovať mnoho ďalších príčin. Pravidelné bolesti brucha, nepravidelnosti stolice a tvrdé brucho by preto mali vždy objasniť lekár.

V prípade syndrómu dráždivého žalúdka sa vyskytujú príznaky ako nešpecifické ťažkosti v hornej časti brucha, skoré sýtosti a pocit plnosti alebo tlaku [1] [3]. Syndróm dráždivého žalúdka navyše spôsobuje príznaky, ako je reflux a pocit globusu, nevoľnosť a strata chuti do jedla [1] [3]. Syndróm dráždivého žalúdka je zvláštna forma syndrómu dráždivého čreva. Môžu sa preto vyskytnúť príznaky ako nepravidelná stolica (hnačka a/alebo zápcha), rozptýlené bolesti brucha v celom gastrointestinálnom trakte a plynatosť. Pocit neúplného vyprázdnenia čreva, časté nutkanie na defekáciu a zlepšenie príznakov po stolici tiež naznačujú syndróm dráždivého čreva [1] [3].

Podráždený žalúdok a syndróm dráždivého čreva, ktoré sa môžu vyskytnúť samostatne alebo v kombinácii, sú diagnózami vylúčenia. To znamená, že je vždy potrebné vykonať komplexnú lekársku diagnostiku, aby sa vylúčili vážne fyzické príčiny, ktoré by mohli spôsobiť rovnaké príznaky. Ak gastrointestinálne ťažkosti pretrvávajú dlhšie ako tri mesiace a nenájdu sa žiadne zmeny charakteristické pre iné klinické obrazy, ktoré by mohli vysvetliť príznaky, hovorí sa tomu dráždivý gastrointestinálny syndróm [3]. Okrem toho musí existovať príslušné zhoršenie kvality života spôsobené príznakmi, aby bolo možné stanoviť diagnózu [3]. Varovania pred syndrómom dráždivého čreva zahŕňajú nočné hnačky, horúčku, krv v stolici a úbytok hmotnosti [3]. Ak sa vyskytne niektorý z príznakov, okamžite vyhľadajte lekára.

Diagnóza iných príčin

Okrem toho môže dysfunkcia pažeráka spôsobiť pálenie záhy a pocit globusu [4]. V prípade funkčných porúch pažeráka však ide hlavne o poruchy prehĺtania. Príkladom dysfunkcie je achalázia, ochorenie, pri ktorom je znížená schopnosť pažeráka pohybovať sa. Sfinkter medzi pažerákom a žalúdkom sa už nemôže správne otvárať [3]. Funkčné poruchy, ako je achalázia, sa diagnostikujú pomocou odrazu pažeráka, meraním fyzického tlaku a röntgenovým snímkom pažeráka s kontrastom [3].

Wolfgang Rösch, Daniel Jaspersen: „Gastroezofageálna refluxná choroba: Klotzen, nicht mess“, Deutsches Ärzteblatt, 2001, 98 (31-32), A-2030.

Gerd Herold: Internal Medicine, Herold-Verlag, 2014, s. 432–435.

Eun Lee Bong, Gwang Ha Kim: „Globus Pharyngeus: Prehľad jej etiológie, diagnostiky a liečby“, World Journal of Gastroenterology, 18/2012, s. 2462-2471.

Pozrieť sa bližšie na svoju sťažnosť: