Problém frazeologizmov v nemeckom jazyku

Seminárna práca (seminár pre pokročilých) 2007 19 strán

Ukážka čítania

Obsah

Predhovor - frazeológia v každodennom živote?

1. Úvod do základných pojmov
1.1. Čo znamená pojem frazeologizmus?
1.2 Tri dôležité znaky frazeológie: polylexicita, pevnosť a idiomatickosť podľa Burgera

2. Klasifikácia a terminológia
2.1. Trojité rozdelenie frazeologizmov
2.2. Rozdelenie referenčných frazeologizmov
a) Fixné frázy
b) Aktuálne vzorce
(1) Príslovia
(2) frázy

3. Špeciálne kategórie
3.1. Systematická klasifikácia
3.2. Modelovanie
3.3. Dvojité vzorce
3.4. Porovnávacie frazeologizmy
3.5. Kineogramy
3.6. Okrídlené slová
3.7. Autor frazeologizmov
3.8. Onymické frazeologizmy
3.9. Frazeologické výrazy

4. Hlavné problémy sémantiky
4.1. Špeciálna diferenciácia frazeologizmov
4.2. Motivácia

5. Hlavné problémy sémantiky II: metafora
5.1. Všeobecná definícia metafory
5.2. Ako súvisia metafory a idiómy?
5.3. The „Zdroj“ ako príklad metafory:
5.4. Idiomatickosť metaforických konceptov

Predhovor - frazeológia v každodennom živote?

V bežnom živote sa vždy stretneme s frazémami, frazémami alebo prísloviami, aj keď väčšinou nevieme presne, čo znamenajú alebo aký majú pôvod. Pre väčšinu nemecky hovoriacich ľudí sú takéto výrazy jednoducho súčasťou každodenného života. Aký je však rozdiel medzi frázou a typom reči? Patria posledné spomenuté pojmy vôbec do odbornej terminológie? Alebo iba zovšeobecňujú hovorové výrazy? V ďalšom sa táto domáca práca bude zaoberať takýmito pevnými doplnkami a výrazmi jazyka a podrobnejšie ich preskúma. Prvá vec, ktorú je potrebné urobiť, je definovať základnú koncepciu frazeológie.

Cieľom nasledujúcej práce je bližšie sa zaoberať frazeológiou a ukázať jej rôzne stránky.

1. Úvod do základných pojmov

1.1. Čo znamená pojem frazeologizmus?

V súhrne možno pre nemecký jazyk formulovať všeobecne platnú definíciu: Frazeologizmy. “(.) Vyznačujú sa tým, že ich nemožno pochopiť z interpretácie ich jednotlivých častí alebo že spolu rástli tak pevne, že zamrzli, iba v tejto. Vyžaduje sa formulár “[7] .

1.2 Tri dôležité znaky frazeológie: polylexicita, pevnosť a idiomatickosť podľa Burgera

Najdôležitejšími znakmi frazeologizmov sú polylexicalita, pevnosť a idiomatickosť. Polylexikatilita je charakterizovaná skutočnosťou, že frazeologizmus pozostáva z viac ako jedného slova. Horná hranica nie je definovaná, pretože rozsah frázy nie je zvyčajne stanovený lexikálne, ale syntakticky. Väčšinou sa veta považuje za hornú hranicu frazeologických súvislostí. Krátke texty ako výroky, básne alebo modlitby, ktoré pozostávajú z viacerých viet, môžu tiež spadať do kategórie frazeologizmov, ale iba pod ústupkom, že patria do lingvistického použitia väčších skupín alebo celých generácií.

Poslednou dôležitou charakteristikou frazeológie je idiomatickosť. Tento pojem zahŕňa „nepravidelné vzťahy medzi štruktúrou prejavu a obsahom jazykového reťazca. Ich nepravidelné prvky nie sú vyjadrené konkrétnymi zložkami alebo formálnymi znakmi, ale súhrnnosťou “[8] výrazu. Ide teda o komponenty, ktoré z dôvodu systematickej a sémantickej zákonitosti odkazu netvoria úplne vysvetliteľné celky. Frazeologizmy, ktoré tiež spĺňajú toto kritérium, patria do oblasti idiómov. V odbornom slovníku lingvistiky je frazémou fixné slovné spojenie alebo syntaktické spojenie, ktorého celkový význam nevyplýva z významu jeho zložiek, ako napríklad: dotkni sa vlastného nosa. [9] Ak vznikne tento rozpor medzi frazeologickým a lexikálnym významom, je tento pojem definovaný ako idiomatický. Čím väčší je kontrast medzi významami týchto dvoch slov, tým ideálnejší je frazeologizmus. Takže stupeň idiomaticity možno určiť ako v týchto príkladoch viet:

a. Dávid má kameň na tabuli so svojou matkou. (teší sa popularite)
b. Otec mi poriadne umyl hlavu. (prísne pokarhanie)

Vetu b možno interpretovať ako doslovné alebo pravidelné tvrdenie, že otec si pri každodennom kúpaní mohol skutočne umyť hlavu svojmu dieťaťu. V tomto prípade sa však myslí translačný alebo nepravidelný význam. Pretože „idiomatický význam sa prenáša obrazom, ktorý neprodukuje nijakú presvedčivú motiváciu.“ Uvádza sa, že miera idiomatiky je nižšia ako v príkladnej vete a, pretože túto vetu je možné chápať iba v nepravidelnom zmysle. Keďže ide o nemennú frázu, teda frazeologizmus. [10]

Rozlišuje sa medzi tromi zložkami idiomatického: idiomatický (nosenie srdca na jazyku), čiastočne idiomatický (výlet do modra) a kolokácie (t. J. Nie idiomatický: čistenie zubov). Tieto pododdiely však nemožno jednoznačne definovať. Idiomatickosť má iba vytvoriť určité usmernenie, podľa ktorého sa človek môže orientovať. Pretože okrem extrémov v oboch smeroch je jasné priradenie obvykle ťažké.

[1] Fleischer, Wolfgang: Frazeológia súčasnej nemčiny. Lipsko, 1982. s.8.

[2] Pozri Duden. Veľký slovník nemeckého jazyka. 3. vydanie. Mannheim, 1999. s. 2922.

[3] Fleischer, Wolfgang: Frazeológia súčasnej nemčiny. Leipzig, 1982. s. 8f.

[4] Porovnaj Brockhaus Enzykolpädie. 21. vydanie. Leipzig, 2006. s. 427.

[5] Meyer's Lexicon Online. http://lexikon.meyers.de/meyers/Redensart

[6] Fleischer, Wolfgang: Frazeológia súčasnej nemčiny. Lipsko, 1982. s. 10.

[7] Klappenbach a Malige-Klappenbach, Ruth a Helene: Štúdie o modernej nemeckej lexikografii. Výber z lexikografických diel. Hsgb. Od Wernera Abraháma. Amsterdam, 1980. s.176.

[8] Fleischer, Wolfgang (okrem iných): Malá encyklopédia. Nemecký jazyk. 1. vydanie. Lipsko, 1983. s. 307 f.

[9] Meyer's Lexicon Online. http://lexikon.meyers.de/meyers/Idiom

[10] Fleischer, Wolfgang: Frazeológia súčasnej nemčiny. Leipzig, 1982. s. 35 a nasl.