Rádioaktivita v Európe - odkiaľ pochádza jód-131?

V januári boli v niekoľkých európskych krajinách namerané stopy rádioaktívneho jódu. Zasiahnuté je aj Nemecko. Čo znamenajú tieto hodnoty, vysvetľuje Sebastian Pflugbeil zo Spoločnosti pre radiačnú ochranu.

Namerané boli malé množstvá rádionuklidu jódu-131 - tiež v Nemecku. Odborníci si lámu hlavu nad zdrojom. Pôvod je ťažké určiť. Kvôli vlastnosti prvku.

Stopy rádioaktívneho jódu boli namerané vo veľkých častiach Európy, od Nórska po Španielsko. Zvýšená koncentrácia nastala aj v Nemecku. Meracie miesto vo Freiburgu zaregistrovalo rádionuklid jód-131 vo vzduchu blízko zeme, Federálny úrad pre radiačnú ochranu (BfS) potvrdil podobné správy českého úradu pre radiačnú ochranu SJUB.

Podľa BfS nie sú extrémne nízke koncentrácie milióntiny Becquerelu na meter kubický a nižšie dôvod na obavy. Odborníci si však teraz lámu hlavu nad príčinou žiarenia. Okrem jadrovej havárie alebo jadrového testu môže byť za zvýšenou koncentráciou jódu-131 vo vzduchu aj nesprávna funkcia farmaceutickej spoločnosti.

Podľa BfS sa malé množstvá jódu-131 pôvodne merali druhý januárový týždeň cez nórsko-ruské hranice, vo Fínsku a v Českej republike. V nasledujúcich týždňoch bol rádionuklid zistený aj v Nemecku, Francúzsku a Španielsku.

„Možný zdroj nie je v súčasnosti známy,“ informovala hovorkyňa BfS „sveta“. Nie je tiež jasné, či existuje jeden alebo viac zdrojov. Spolkový úrad však nepovažuje tieto zvýšené hodnoty pre Nemecko za neobvyklé. Toto je viditeľné častejšie za stabilných poveternostných podmienok za slabého vetra. "Môžeme vylúčiť nehodu," povedala. To, odkiaľ ionizujúce žiarenie pochádza, sa nedá rekonštruovať.

Jadrové elektrárne a farmaceutické spoločnosti

Jód-131 je umelý rádionuklid, ktorý sa používa v medicíne a technológii. Ako liečivo v nukleárnej medicíne sa používa ako kontrastná látka na diagnostiku, ale aj pri rádioterapii, napríklad pri rakovine štítnej žľazy.

Vzniká tiež ako štiepny produkt pri prevádzke jadrových elektrární. Hromadí sa v medzerách medzi palivovými tyčami reaktora.

Jód-131 sa stal známym po jadrových katastrofách v Černobyle a Fukušime, keď bol prepustený. V prípade jadrovej havárie je rádioaktívny jód jednou z prvých látok, ktoré unikli. Dažďom sa dostane do krmovín, zeleniny a mlieka a ako normálny jodid sa po jedle hromadí v štítnej žľaze. Žiarenie beta ničí tkanivo štítnej žľazy zvnútra.

Každý, kto je v prípade nehody vystavený vysokej koncentrácii rádioaktívnych častíc, dostane ako protijed jódové tablety. To, čo znie paradoxne, má jednoduchý dôvod. Nerádioaktívna látka pôsobí proti umelému jódu. Požíva sa toľko, že štítna žľaza už nemôže akumulovať rádioaktívny jód a vylučuje ho obličkami.

Výbuch v atómovej elektrárni vo Francúzsku

V severnej Francúzsku došlo k výbuchu v jadrovej elektrárni Flamanville. Podľa úradov však neexistuje žiadne jadrové riziko. Jadrová elektráreň je vzdialená asi 700 km od nemeckých hraníc.

Uvoľnený jód-131 je možné merať v atmosfére iba relatívne krátky čas; má polčas okolo ôsmich dní. Prvok je vysoko prchavý a vo vzduchu sa môže rýchlo šíriť na veľké vzdialenosti. Preto je ťažké zistiť pôvod - ako v súčasnom prípade. Pražský úrad SJUB označil špekulácie o nehode v jadrovej elektrárni za „nezmysly“. Podľa úradu je možný problém s výrobcom rádioaktívnych liekov.

Existujú však aj iné teórie. Britské médiá informovali, že americké letectvo vyslalo do Anglicka špeciálne lietadlo WC-135, ktoré dokázalo merať rádioaktívne častice v atmosfére. Preto existujú obavy, že Rusko mohlo testovať jadrové výbušné zariadenie na dvojitom ostrove Nová Zem v Severnom ľadovom oceáne - alebo že došlo k jadrovej nehode. Jeden z ruských vrakov v polárnom mori mohol vypustiť radiáciu.

Rôzni odborníci to však považujú za nepravdepodobné. Je to tak preto, lebo v atmosfére neboli namerané žiadne ďalšie prvky, ako napríklad cézium, ktoré by sa uvoľnili pri nehode reaktora. Patrí sem aj prípravná komisia CTBTO, ktorá začne svoju prácu na Zmluve o zákaze jadrových skúšok (CTBT). Doslova sa v nej píše: „Keby bola príčinou testovanie jadrových zbraní, potom by sa merali ďalšie rádioaktívne izotopy.“ V januári to tak v Európe nebolo.

Kliniky neustále uvoľňovali jód-131

Ani Jan-Willem Vahlbruch z Inštitútu pre rádioekológiu a ochranu pred žiarením v Hannoveri neverí v jadrový test alebo nehodu: „Potom by ste našli v atmosfére ďalšie látky,“ hovorí. Odborník sa domnieva, že je oveľa pravdepodobnejšie, že poveternostná situácia viedla k zvýšeniu nameraných hodnôt. Mnoho kliník neustále používalo jód-131 na liečbu a diagnostiku štítnej žľazy. Neustále uniká do životného prostredia vo veľmi malom a neškodnom množstve. Ak je dlhší čas slabý vietor, vyjadruje sa to v nameraných hodnotách.

Situácia pripomína prípad spred piatich rokov. V tom čase sa tiež merala mierne zvýšená hladina jódu-131 v celej Európe, pôvodne v Českej republike. Za to mala byť v konečnom dôsledku zodpovedná farmaceutická spoločnosť Institute of Isotopes v Budapešti. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) v tom čase potvrdila, že výrobca látok z nukleárnej medicíny uvoľnil jód-131, ktorý bol vyrobený na liečbu štítnej žľazy.

Aachen distribuuje obyvateľom jódové tablety

Mesto Aachen chce v rámci prípravy na jadrovú haváriu distribuovať svojim obyvateľom jódové tablety. To, či skutočne chránia pred rádioaktívnym žiarením, je však kontroverzné.