Zlosť Mnoho tvárí antisemitizmu

O politickej inštrumentalizácii Židov

Historik Klaus Hödl tvrdí, že v dnešnej Európe je antisemitizmus spoločensky prijateľný iba v konkrétnych prostrediach. Zároveň sa čoraz častejšie používa ako výčitka voči neobľúbeným protivníkom.

V dnešnej Európe pochádza antisemitizmus predovšetkým od moslimských prisťahovalcov - prinajmenšom v jeho zjavnej a násilnej podobe. Nenávisť voči Židom je hlboko zakotvená v častiach tohto prostredia. A protižidovské útoky pribúdajú. Vyjadruje to však aj všeobecný vývoj? Čo antisemitizmus v Nemecku a v iných krajinách?

Nemožno poprieť, že existujú rôzne formy nevôle a niekedy dokonca výrazného nepriateľstva voči určitým sociálnym menšinám a okrajovým skupinám.

Patria sem predovšetkým arabskí, tureckí a africkí prisťahovalci, ale ešte viac ochudobnená masa východoeurópskych Rómov, ktorí ako žobráci a pouliční hudobníci formujú panorámu západnej a strednej Európy. Často sú vylúčení, ponížení a marginalizovaní. V porovnaní s touto každodennou xenofóbiou sa zdá, že antisemitizmus predstavuje menší problém.

Nepriateľstvo voči cudzincovi a cudzincovi je spojené s averziou k ľuďom, ktorí majú zjavne odlišný životný štýl a nakoniec vyjadrujú hlbokú nepokoj o sociálnej modernizácii. To, že tento postoj je v súčasnosti virulentnejší a rozšírenejší ako antisemitizmus, možno vidieť v knihe „Deutschland von Sinnen“ od Akifa Pirincciho.

Agresívny všestranný útok proti emancipačným iniciatívam

Autor je rozrušený toleranciou voči homosexuálom a prisťahovalcom a je pobúrený uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti, snahou o rovnosť žien. Vulgárne a urážlivo sa zintenzívňuje na agresívny všestranný útok proti emancipačným iniciatívam. Existuje iba jedna vec, ktorou určite nie je: antisemitský. Názov ho rozdáva a jeho provokácia sa pohráva s tým, že sám patrí k rozpoznateľnej menšine.

Na rozdiel od xenofóbie sa zdá, že antisemitizmus je v dnešnej Európe spoločensky prijateľný iba v konkrétnych prostrediach. To neznamená, že mimo týchto antisemitských postojov rýchlo klesá alebo dokonca úplne zmizne. Ale sú tabu a nanajvýš sú verejne formulované v kódovanej podobe. Namiesto toho sa antisemitizmus čoraz viac využíva ako výčitka voči nepopulárnemu protivníkovi. Ako príklad môžete vidieť na Ukrajine.

Historicky ťažko existuje región, v ktorom by Židia trpeli rovnako ako na Ukrajine. Prispeli k tomu pogromy v minulých storočiach aj masakry Židov počas nacistickej éry, z ktorých niektoré sa uskutočnili za účasti miestneho obyvateľstva.

Diskreditácia súpera

Nebolo by prekvapením, keby sa vzhľadom na súčasný rozpad štátneho poriadku a rozšírený pocit pesimizmu a strachu z budúcnosti v spoločnosti objavila latentne spiaca nenávisť k Židom.

V skutočnosti sa údajne v krajine odohrávajú antisemitské incidenty. Hovorí sa, že Židia boli dokonca požiadaní, aby zaregistrovali seba a svoj majetok. Podrobnejší výskum však o tom nenašiel nijaké dôkazy.

Skôr sa takéto fámy šírili buď z provládnej strany, alebo z prostredia separatistov lojálnych Rusku, aby sa príslušná opačná strana vystavila svetovej verejnosti. Antisemitizmus tak slúži na diskreditáciu protivníka.

V stĺpci izraelského denníka „Haaretz“ sa v tejto súvislosti uvádza, že Židia vo svojich dejinách nikdy nežili tak bezpečne ako dnes. Je potrebné dúfať, že nejde o zbožné želanie. Pretože budú politicky inštrumentalizovaní ako vždy.

Klaus Hödl (súkromný) Klaus Hödl je historik v Centre pre židovské štúdie na Karl-Franzens-Universität Graz, ktorého zakladajúcim riaditeľom bol v rokoch 2001 až 2007, a autor šiestich monografií o východoeurópskych Židoch, obrazov židovského tela a židovskej historiografie, naposledy „Kultúra a pamäť“, september 2012, vydavateľstvo Ferdinand Schöningh.

Viac na túto tému:

12.12.2014 | SVETOVÝ ČAS
Apple sporu Zadržiavanie holokaustu
Zmierovanie Maďarska s fašizmom

11.04.2014 | Z ŽIDOVSKÉHO SVETA
Antijudaizmus - film proti antisemitizmu!
Mediálny seminár pre mladých v Berlíne