Zázračný vzostup regiónu Kaluga

Továreň VW v Kaluge. Dvor je plný čerstvo vyrobených vozidiel. Sú tu aj ďalší veľkí výrobcovia

Za päť rokov sa Kaluga vlastnými rukami vytiahla z močiara a dokázala, že v Rusku môžete byť úspešní aj v priemysle. VW tam zúfalo hľadá pracovníkov.

V lete v Kaluge, takmer 200 kilometrov južne od Moskvy, je Slnko v súčasnosti skutočnou stálou hviezdou. Aj o jedenástej večer sa drží nad horizontom a bráni svoju dominanciu nad ostatnými nebeskými telesami. Akoby si chcela kompenzovať dlhé noci v zime, driemala iba na pár hodín, aby znovu osvetlila okolie.

Keď si slnko dovolí iba krátku prestávku, na povrchu Zeme to nie je o nič menej nepokojné: Mravní rušní pripomínajú autobusy a autobusy hučia nepretržite. Zhromažďujú pracovníkov v okruhu 100 kilometrov od Kalugy, aby ich odviezli do tovární na okraji mesta. Predovšetkým tým nemeckej automobilky Volkswagen.

V súčasnosti tam skupina používa desiatky veľkých dodávkových vozidiel zdarma. „Niekedy mám dojem, že sme dopravná spoločnosť,“ hovorí miestny manažér. Neúnavné kyvadlové karavany sú neklamným znakom rozmachu, ktorý v Kaluge a okolí nemožno prehliadnuť. Ekonomický pokrok má aj vedľajšie účinky: Novozaložené výrobné závody v regióne zúfalo hľadajú pracovníkov.

VW, Volvo, PSA a Magna stavajú v Kaluge

V Kaluge a okolí nielen VW otvoril svoj závod v roku 2007 a úplnú výrobu zahájil v roku 2009 s dnešnými 6100 zamestnancami. Volvo a Renault tu tiež zhromažďujú nákladné vozidlá a skupina PSA tu vyrába osobné automobily. Továreň rakúsko-kanadskej spoločnosti Magna, ktorá je čo by kameňom dohodil, je viditeľným predvojom rozvíjajúceho sa dodávateľského priemyslu, škrupinové štruktúry farmaceutických spoločností už predznamenávajú klaster druhej pobočky.

V priebehu piatich rokov bolo s investormi zmluvne dohodnutých celkom 66 priemyselných projektov, z ktorých 42 je už v prevádzke alebo minimálne vo výstavbe. Väčšina investícií, takmer pätina, pochádza z Nemecka. Vďaka takzvanému „zázraku Kaluga“ sa región, ktorý na rozdiel od iných ruských regiónov nemá ropu, stal modelovým regiónom v inak veľmi chudobnej investičnej krajine.

Pred necelými desiatimi rokmi sa táto zmena zdala nemysliteľná. Keď po druhej svetovej vojne priniesla slávu prvá jadrová elektráreň na svete a do roku 1991 muselo celých 90 percent miestneho priemyslu vyrábať pre tajný vojenský sektor, všetky vyhliadky náhle zmizli s koncom Sovietskeho zväzu.

Guvernér distribuuje čísla mobilných telefónov podnikateľom

Noví vlastníci pozemkov v regióne by nezačali s novou výrobou, pretože by buď nemohli, alebo nechceli, vysvetľuje Anatolij Artamonov: „Až sme jedného dňa oslovili podnikateľov a opýtali sa ich, čo im vlastne bráni.“ Artamonov je guvernérom oblasti od roku 2000. A teda niečo ako národná hviezda v ruskej obrovskej ríši už niekoľko rokov. „Viete, čo dávam investorom ako prvé?“ Pýta sa šesťdesiatnik: „Číslo mobilného telefónu.“

V krajine, kde spoločnosti zastonávajú svojvôle skorumpovaných úradníkov, je priama linka na vrchol skutočne neoceniteľná. Investora musíte vziať za ruku a vďačne ich sprevádzať, vysvetľuje Artamonov jeho v krajine neobvyklý princíp: „V minulosti by ma investori častejšie volali o pomoc. Dnes mám novinárov častejšie na telefóne.“

Kaluga je priaznivejšia pre investície ako Moskva

Kaluga, ktorá za päť rokov prilákala PZI 5,3 miliárd dolárov a vytvorila 22 000 nových pracovných miest, nie je jediným regiónom, v ktorom je podnikateľské prostredie výrazne lepšie ako celoštátny priemer. Všeobecne sú ruské regióny v tomto ohľade oveľa progresívnejšie ako veľké mestá ako Moskva alebo Petrohrad.

Vyplýva to z ruského rebríčka podnikateľského prostredia na úrovni 30 miest a ich regiónov, medzi ktorými je Moskva na konci zoznamu. Provincia, ako opovržlivo hovoria v Moskve, často nebola súčasťou finančných tokov z ropného priemyslu, a preto musela rozvíjať ďalšie kvality.

Artamonov bol jedným z najagilnejších. Nerozdával iba číslo mobilného telefónu. Pretože si podnikatelia sťažovali, že chýba infraštruktúra, študoval technologické parky v Číne a USA, prispôsobil túto myšlienku a založil priemyselné zóny v Kaluge so všetkými potrebnými prepojeniami a zodpovedajúcimi daňovými výhodami.

Ale v Kaluge je tiež korupcia

Kaluga určite nie je ani Svätou zemou a nie je úplne oslobodená od národného zla korupcie, vysvetľuje v rozhovore západný podnikateľ, ktorý si neželá byť menovaný: Tiež vedia, ako využiť tamojšiu protichodnú právnu situáciu. A ak investor urobí chybu vo forme alebo ju predloží o tri dni neskôr, bude inkasovaná.

„Napriek tomu je Kaluga najlepšou oblasťou pre investorov v Rusku.“ Prelom by sa nemusel udiať bez medzitým znovu menovaného prezidenta Vladimira Putina. Vďaka zmesi stimulov a hrozieb v posledných rokoch presvedčil väčšinu zahraničných automobilových spoločností, aby podpísali slávny dekrét 166 a nastavili výrobu doma.

Táto vyhláška stanovuje, že spoločnosti zvýšia svoju produkciu na viac ako 300 000 vozidiel ročne do piatich rokov a podporia lokalizáciu výroby. Na oplátku im boli udelené privilégiá na import komponentov na viac ako osem rokov.

Putin propaguje Kalugu

Tí, ktorí nechceli ísť do automobilu v Petrohrade, si ako miesto zvolili Kalugu a narazili tam na otvorené dvere. To je prípad aj Volkswagenu, ktorý sa stal najväčšou hybnou silou v regióne a rovnako ako ostatné spoločnosti trpí v súčasnosti iba jednou vecou: drastickým nedostatkom pracovníkov všeobecne a najmä kvalifikovaných zamestnancov.

V ceste sú často veľmi pragmatické prekážky: napríklad skutočnosť, že obyvatelia iných štrukturálne slabých regiónov majú problém presťahovať sa do Kalugy, pretože mnohým z nich chýba predbežné financovanie a chýbajú trhy s bývaním a úvermi.

Koniec koncov, do oblasti sa už prisťahovalo niekoľko tisíc robotníkov - prichádzajú predovšetkým z okolitých krajín SNŠ, Turecka a Číny. A vďaka sponzorovanému návratu Rusov do zahraničia sa do piatich rokov v regióne zaregistrovalo 11 750 krajanov.

Spoločnosti inzerujú v zamestnancoch

To skutočne neutíšilo konkurenciu medzi podnikateľmi. A tak musia korporácie vytvárať ďalšie stimuly, ako sú ďalšie sociálne výhody, bezplatné stravovanie a mimofiremné akcie pre team building, aby nalákali ľudí a udržali si ich. A aby nedochádzalo k príliš rýchlemu rastu priamych mzdových nákladov.

S priemernou mzdou okolo 600 eur na montážnej linke už táto oblasť, podobne ako Rusko všeobecne, nie je na rozdiel od ostatných krajín BRIC lacno vyrábajúcou krajinou. Medzi spoločnosťami existujú ústne dohody o tom, že nebudú pytliakovať zamestnancov od seba, a teda nezvyšovať mzdy. „Kto sa toho však drží,“ hovorí Valeri Gorlanov, vedúci výroby v juhokórejskom konglomeráte Samsung, ktorý inštaluje LCD a LED televízory s 1600 ľuďmi v Kaluge a dokonca vozí zamestnancov do firemných autobusov zo susedného hlavného mesta Moskva.

Áno, môžete vidieť, že konkurencia o zamestnancov je čoraz ťažšia, pripúšťa viceprezident Ju Cheul-Woo. Znamená to pre neho pozoruhodnú zhodu, že takmer 41 percent pracovnej sily zostalo v závode viac ako rok. Gorlanov nazýva fluktuačný problém menom: „Kedykoľvek sa v tejto oblasti otvorí nová spoločnosť, ostatných bolí hlava.“

VW lieta v kvalifikovaných pracovníkoch zo zahraničia

Letieť musela aj spoločnosť VW Group, ktorá ako najväčší zamestnávateľ v regióne stále zamestnáva okolo 100 manažérov, špecialistov a kontrolórov kvality zo zahraničia.

Spoločnosť so sídlom vo Wolfsburgu sa samozrejme uberá radikálne novou cestou a ako novinka pre Rusko sa snaží zaviesť dvojaký systém odborného vzdelávania, ktorý je bežný v nemecky hovoriacich krajinách. „Zakladáme tu nové profesie,“ hovorí Jan Jirasko, vedúci výcviku vo VW v Kaluge. Tí, ktorí absolvujú dvojročné školenie, sa zaviažu zostať vo VW tri roky.

V opačnom prípade by musel vyplatiť učňovi mesačnú mzdu okolo 120 eur. To, či s ním dokážete udržať ľudí, ukáže ďalší rok, až keď prvých 60 mladých ľudí dokončí výcvik. A to, či vôbec môže fungovať prenos systému vzdelávania, nie je ani zďaleka jasné. „Tento systém má hlboké historické korene v Nemecku a doteraz zostal svetovým unikátom,“ hovorí skepticky Wladimir Gimpelson, expert na trh práce na Vysokej škole ekonomickej v Moskve. Preto sa zohľadnila ruská tradícia a systém sa dlho prispôsoboval, odpovedá Jirasko.