SEKUNDÁRNA PROFYLAXIA
PO ÚTOKU SRDCA DROGAMI?

Cvičenie, šport, chudnutie, strava a odvykanie od fajčenia sú základnými kameňmi sekundárnej profylaxie bez užívania drog po prvom infarkte, pretože znižujú riziko predčasnej srdcovej smrti.

profylaxia

V súčasnosti neexistujú randomizované a prospektívne štúdie Liečba vysokým tlakom po infarkte. Dostupné údaje o poklese celkovej úmrtnosti u pacientov po infarkte liečených hypertenznou hypertenziou sú iba nepatrné. Celkovo však možno veľa povedať o antihypertenznej liečbe pacientov po infarkte s konštantne zvýšenými hodnotami diastolického tlaku nad 95 mmHg. Liekom voľby sú betablokátory a možno v budúcnosti aj ACE inhibítory, druhé pre obzvlášť citlivé podskupiny infarktov (napr. S rozsiahlym predným infarktom).

Výsledky štúdie publikovanej v rokoch 1970-1975 o Znižovanie lipidov Tyroxín, estrogény, klofibrát alebo kyselina nikotínová a výsledky ďalších štúdií naznačujú zmenu úmrtnosti v dôsledku zníženia hladiny cholesterolu pomocou liekov. Na ďalekosiahle a včasné terapeutické odporúčania pre znižovanie lipidov v liekoch sa pozerá rôzne: „Vo veľmi kritickom, vedecky puristickom úvodnom článku je v súčasnosti popieraná indikácia znižovania lipidov v strave alebo liekoch po infarkte“. Ďalekosiahle odporúčania Európskej spoločnosti pre aterosklerózu kontrastujú so situáciou riedkych údajov.

Diétne opatrenia sú užitočné, ak je hladina cholesterolu nad 250 mg/dl alebo koncentrácia LDL cholesterolu nad 170 mg/dl. „Ďalšiu liekovú terapiu je však možné odôvodniť, iba ak sú napriek strave hladiny cholesterolu u mladších pacientov po srdcovom infarkte výrazne nad týmito hodnotami. Tento postup zhruba zodpovedá súčasným americkým odporúčaniam“ (porovnaj a-t 2 [1988], 19). Ďalšia lieková terapia látkami znižujúcimi lipidy by sa mala uskutočňovať s účinnými látkami, ako sú gemfibrozil (GEVILON), cholestyramín (QUANTALAN) alebo kyselina nikotínová (NICONACID), ktoré sú dlhodobo testované a testované a boli úspešné v primárnych profylaktických štúdiách. Nové inhibítory HMG-CoA reduktázy typu lovastatínu (MEVINACOR) neboli doteraz skúmané ani v primárnych, ani v sekundárnych profylaktických dlhodobých štúdiách. „Vedecky podložené hodnotenie tejto triedy látok v súvislosti so sekundárnou prevenciou nie je v súčasnosti možné.“

Dve nedávne štúdie ukazujú užitočnosť jednej Antikoagulácia po infarkte (s heparínom [LIQUEMIN et al.] subkutánne) alebo warfarínom (COUMADIN) per os. Zatiaľ čo sa všeobecné podávanie antikoagulancií po infarkte javí ako kontroverzné, veľký infarkt prednej steny, pravdepodobne s aneuryzmou, komorovými trombmi alebo fibriláciou predsiení, je dôvodom najmenej 3 až 6 mesiacov antikoagulácie za predpokladu, že sú dôsledne dodržané kontraindikácie, pacient sa spoľahlivo zúčastňuje a je možná optimálna kontrola.

Omega-3 mastné kyseliny (známy ako takzvaný rybí olej; MAXEPA et al.) ešte neboli skúmané v primárnej a sekundárnej profylaxii po infarkte myokardu (pozri tiež a-t 1 [1990], 7).

Blokátory vápnikových kanálov ako nifedipín (ADALAT a kol.) alebo verapamil (ISOPTIN a kol.) nemajú preukázaný sekundárny profylaktický účinok meraný z hľadiska úmrtnosti a miery infarktu. Pri infarkte, ktorý nie je vlnou Q, znižuje diltiazem (DILZEM) opätovný infarkt a srdcovú smrť.

Či už dlhodobá liečba a ACE inhibítory Letalita, miera infarktu a rozvoj srdcového zlyhania po infarkte sa dajú znížiť, je v súčasnosti predmetom štúdií.

Účinnosť Dusičnany pri angíne pectoris a vo fáze akútneho infarktu je nespochybniteľné, ich použitie na dlhodobú profylaxiu po infarkte sa však nepotvrdilo.

Antiarytmiká sú podozriví z dokonca rastúcej úmrtnosti v porovnaní s pacientmi liečenými placebom kvôli ich arytmogénnemu účinku (porovnaj a-t 8 [1989], 74). Dostupné údaje hovoria proti nekritickému použitiu antiarytmík triedy I po infarkte myokardu. Naproti tomu existujú náznaky antifibrilačného účinku blokátorov beta-receptorov nad ich antiarytmický účinok.

Beta-blokátory majú vysokú a do veľkej miery zabezpečenú hodnotu v sekundárnej profylaxii po infarkte. Sekundárny profylaktický účinok pri dlhodobej liečbe bol opísaný pre metoprolol (BELOC a kol.), Timolol (TEMSERIN) a propranolol (DOCITON a kol.). Otázka, či sa majú všetci pacienti alebo iba určité podskupiny po infarkte liečiť betablokátormi, je otvorená.

Inhibítory agregácie krvných doštičiek typu kyseliny acetylsalicylovej (ASPIRIN atď.) v denných dávkach medzi 100 - 330 mg by sa malo pôvodne používať ako sekundárna profylaktická látka počas dvoch rokov. Toto odporúčanie je založené na štúdiách, podľa ktorých je možné zabrániť asi tretine nefatálnych infarktov alebo nefatálnych mozgových príhod a 15% vaskulárnych úmrtí (porovnaj a-t 2 [1988], 17). Nie je významný rozdiel medzi dennými dávkami ASA 300 mg a 900-1500 mg. Kombinácia s dipyridamolom (PERSANTIN et al.) Nie je účinnejšia ako jedno podanie kyseliny acetylsalicylovej (dipyridamol však pravdepodobne predstavuje riziko z dôvodu známeho narušenia autoregulácie distribúcie krvi v srdci; porovnaj a-t 4 [1987], 40, červená.).

Pozitívne účinky ranej Streptokináza-Liečba a sčítanie kyseliny acetylsalicylovej (porovnaj a-t 2 [1990], 20): „V dôsledku toho sa miera predčasného úmrtia na infarkt myokardu naďalej znižuje“.

Podľa autorov tu predstaveného prehľadu sa spektrum sekundárnej profylaxie po infarkte pohybuje od všeobecných opatrení po chirurgické zákroky. Medzi nimi existuje medikamentózna terapia, kde sú najlepšie zdokumentované výhody betablokátorov a kyseliny acetylsalicylovej.

TRENKWALDER, P., H. LYDTIN: Dtsch. med. Wschr. 115: 1519 (1990)

Táto publikácia je chránená autorskými právami. Duplikácia, ukladanie a spracovanie v elektronických systémoch je povolené iba so súhlasom arznei-telegram ®.