Štúdia: trauma z detstva ovplyvňuje celý život na zdraví

Zanedbaní rodičia, duševne chorí alebo závislí od alkoholu: Každý, kto ako dieťa zažíva obzvlášť stresujúce situácie, často pociťuje následky v dospelosti. Dokazuje to rozsiahla štúdia.

Mladé dievča si drží ruky pred tvárou 24. januára 2014 v Berlíne. Foto: Nicolas Armer/DPA

13. marca 2012 sedí malé dievčatko samé na hrdzavom zábradlí na nádvorí panelovej obytnej štvrte vo Frankfurte nad Odrou. Foto: Patrick Pleul/dpa

Toulouse (DPA) Obzvlášť stresujúce zážitky v detstve môžu mať značné následky na zdravie a životné podmienky aj v dospelosti. Vyplýva to zo štúdie francúzskeho Národného ústavu pre zdravotný a lekársky výskum (INSERM), ktorá bola uverejnená v „Proceedings“ americkej Národnej akadémie vied („PNAS“).

Predchádzajúce štúdie preukázali, že široká škála stresov - najmä psychosociálnych - v detstve môže zvýšiť výskyt chorôb a úmrtnosť v dospelosti. Podľa nemeckého experta sa však nová štúdia vyznačuje svojou vysokou kvalitou a dokazuje, že ranné traumatické zážitky sa vám môžu „dostať pod kožu“.

Tím vedený lekárkou Cristinou Barbozou Solisovou skúmal súvislosť medzi negatívnymi zážitkami z detstva a takzvanou alostatickou záťažou (AL). Pod AL sa rozumejú dôsledky všetkého stresu alebo faktorov, ktoré vyvolávajú stres, ktorý človek v živote prežíva, a ktoré sa prejavujú napríklad ako chronický stres.

Pre svoju analýzu vedci použili údaje z Britskej národnej štúdie o vývoji dieťaťa, ktorá dlhodobo zaznamenala 7535 ľudí, ktorí sa narodili vo Veľkej Británii v roku 1958. Zamerali sa na tých účastníkov, ktorí mali vo svojej rodine viac ako dve stresujúce udalosti vo veku od 7 do 16 rokov. Patria sem zanedbávané deti a deti, u ktorých je jeden z rodičov alkoholom alebo väznením, ale aj dievčatá a chlapci, ktorých rodičia sa rozišli alebo kde jeden z rodičov trpel duševnou chorobou.

Biomedicínske údaje tejto skupiny naznačovali vysoké alostatické zaťaženie vo veku 44 rokov. Aby sme zistili, ktoré faktory spôsobili toto zaťaženie, autori skúmali zdravotné správanie účastníkov štúdie, ich index telesnej hmotnosti (BMI) a ich sociálno-ekonomický stav vo veku 23 a 33 rokov. Výsledok: U mužov 59 percent zvýšenej alostatickej záťaže súviselo s nezdravým správaním, nízkou úrovňou vzdelania a nízkym hmotným stavom. U žien bolo 76 percent zvýšenej alostatickej záťaže spojené s fajčením, obezitou, nízkou úrovňou vzdelania a nízkym príjmom.

Vedci dospievajú k záveru, že závažné negatívne psychosociálne skúsenosti z detstva pravdepodobne ovplyvnia zdravie z dlhodobého hľadiska mnohými spôsobmi. Štúdia uviedla: „Skupiny, ktoré mali negatívne skúsenosti z detstva, môžu znášať náklady celý život, čo sa odráža na ich fyziologickom opotrebovaní v dospelosti.“

Pre Haralda Gündela, medicínskeho riaditeľa Kliniky pre psychosomatickú medicínu a psychoterapiu vo Fakultnej nemocnici v Ulme, je štúdia vedeckým a metodologickým pokrokom. V detstve „sa formuje veľa slučiek a procesov biologickej kontroly, ktoré majú následky na celoživotné zdravie,“ uviedol Gündel, ktorý je tiež členom Nemeckej spoločnosti pre psychosomatickú medicínu a lekársku psychoterapiu. Predchádzajúce štúdie by smerovali rovnakým smerom, ale nie s touto kvalitou. „Vyšetrovanie na rôznych úrovniach ukázalo, že skoré traumatické zážitky sa vám doslova„ dostanú pod kožu “a majú biologické následky, aj keď s časovým odstupom,“ vysvetlil Gündel.

Mladé dievča si drží ruky pred tvárou 24. januára 2014 v Berlíne. Foto: Nicolas Armer/DPA