Aké zdravé je skutočne surové jedlo?

Z FITBOOKU | 19. september 2019, 8:13

Či už mrkva, jablká alebo cuketa: ovocie a zelenina sú zdravé. A to platí najmä vtedy, ak sa konzumujú surové. Takže čím viac, tým lepšie. Alebo možno nie?

Téma surovej stravy je kontroverzná. Zatiaľ čo niektorí vyznávajú stravu iba s nespracovanými potravinami, iní varujú pred podvýživou. Traja odborníci na výživu vyvracajú predsudky týkajúce sa surovej stravy.

Čo to vlastne surové jedlo je? „Všetka zelenina, ovocie a šalát, ktoré neboli spracované - to znamená, že nie sú dusené, varené alebo inak tepelne upravené - sú surovou zeleninou,“ vysvetľuje profesor Helmut Heseker z univerzity v Paderborne.

Podľa Hesekera sa konzumácia nespracovaných potravín všeobecne odporúča: „Surová strava obsahuje veľa vitamínov a druhotných rastlinných látok, ktoré sú zdravé a dôležité pre náš organizmus.“

Menej kalórií s rovnakým pocitom sýtosti

Nemecká spoločnosť pre výživu (DGE) tiež odporúča konzumáciu surovej stravy. „Každý, kto konzumuje zeleninu a ovocie v surovom stave, sa vyhne strate vitamínov, ktoré so sebou varenie môže priniesť,“ tvrdí odborníčka na výživu Antje Gahl z DGE. Okrem toho musíte počas jedla zvyčajne veľmi dôkladne žuť, čo má pozitívny vplyv na zdravie zubov.

Ďalším argumentom v prospech surových potravín je často nízka fyziologická výhrevnosť v porovnaní so spracovanými potravinami. „To znamená, že pri plnom pocite konzumujeme menej kalórií,“ vysvetľuje Gahl.

Aké množstvo surovej stravy pokrýva potrebu živín a vitamínov?

S cieľom poskytnúť telu dostatok výživných látok a vitamínov odporúča DGE tri porcie čerstvej zeleniny a dve porcie ovocia denne. Podľa Gahla to zodpovedá zhruba 250 gramom ovocia a 400 gramom zeleniny denne. Pri príprave je však potrebné venovať pozornosť variáciám: „Iba niektoré porcie by mali pozostávať zo surovej zeleniny, nie všetky.“ DGE však neposkytuje smernú hodnotu pre množstvo surovej stravy.

Ktorá zelenina a ovocie by sa nemali jesť surové?

Napriek pozitívnym vlastnostiam odborníci radia, aby ste nekonzumovali výlučne surovú zeleninu. „Niektoré druhy zeleniny a ovocia sa nemôžu konzumovať surové, pretože sú nespracované alebo dokonca jedovaté,“ varuje Heseker. Patrili sem predovšetkým strukoviny, ako sú fazuľa, hrášok a šošovica. Ale rebarbora, baklažány a zemiaky by mali byť pred konzumáciou tiež varené alebo varené iným spôsobom.

„Solanín obsiahnutý v surových zemiakoch je škodlivý pre naše telo,“ vysvetľuje Harald Seitz z Federálneho centra pre výživu (BZfE). Strukoviny obsahujú aj surové toxíny, takzvané „chrániče krmiva“, ktoré sú pre organizmus nestráviteľné. Kto nevarí, podľa Seitza hrozí žalúdočné kŕče, hnačky a zvracanie.

Môžem skĺznuť k podvýžive?

„Suroví potravinári, ktorí konzumujú iba nespracované potraviny, majú preto obmedzený jedálny lístok,“ hovorí odborník na výživu. Horšie ako strata rozmanitosti je však riziko podvýživy. „Suroví potravinári môžu rýchlo vyvinúť nedostatok železa, horčíka alebo vitamínov, čo môže mať vážne zdravotné následky.“

Aby sa zabránilo takémuto nedostatku, odporúčajú odborníci vyváženú stravu, ako je to možné. Podľa DGE sem patrí nielen nielen konzumácia ovocia a zeleniny v surovom stave. „Niektoré výživné látky sú telu prístupnejšie až po zahriatí,“ vysvetľuje Gahl, „týka sa to napríklad betakaroténu v mrkve“. Surová strava preto môže byť iba súčasťou vyváženej stravy, ale sama o sebe telu neposkytuje dostatok potravy.

Je dobré jesť iba surovú zeleninu?

Podľa BZfE je potrebné dbať na zabezpečenie dostatočného príjmu živín, najmä pri kŕmení detí. „Najmä deti, ktoré sa stále vyvíjajú, potrebujú veľa výživných látok,“ hovorí Seitz. „Ak to nedostanete, môžu sa vyskytnúť vývojové poruchy.“ Heneker tiež varuje pred jednostrannou stravou: „Surová strava by mala byť súčasťou vyváženej stravy, ale nikto by z nej nemal jesť iba.“