tuberkulóza

Pojem tuberkulóza pochádza z latinčiny (tuberculum = malý uzol). Tuberkulóza (TB) je hlásiteľné infekčné ochorenie spôsobené tuberkulóznymi baktériami Mycobacterium tuberculosis. Baktérie sa zvyčajne prenášajú z človeka na človeka vdýchnutím infekčných kvapiek (aerosólov). Tuberkulóza primárne postihuje pľúca, ale môže sa vyskytnúť aj v ktoromkoľvek inom orgáne.

Ak sa imunitnému systému tela podarí po prvom kontakte zadržať patogén, existuje tzv latentná tuberkulárna infekcia pred, vpredu. Táto reakcia na infekciu, ktorá nemá za následok klinicky zistiteľný chorobný stav, sa vyskytuje v 90-95% prípadov infekcie. Infikovaní ľudia s intaktným imunitným systémom môžu zúžiť infekciu bez toho, aby spôsobili ochorenie, ktoré si vyžaduje liečbu, pretože bunky imunitného systému obklopujú bakteriálne ohniská a tzv. Granulómy formulár. Výsledkom je, že baktérie sú iba obsiahnuté, ale zvyčajne nie úplne usmrtené.

Ak sa na druhej strane okamžite po infekcii vyvinie tuberkulózne zápalové ložisko, najmä v prípade imunodeficiencie, zvyčajne so zväčšením sprievodnej lymfatickej uzliny, potom ide o primárnu tuberkulózu. Patogény sa potom môžu tiež šíriť do ďalších orgánov krvnou cestou. Avšak aj mnoho rokov po infekcii sa môže vyvinúť aktívna tuberkulóza (postprimárna tuberkulóza), ak imunitný systém už nedokáže udržať patogény pod kontrolou a množia sa nekontrolovane. Táto „reaktivácia" hrá hlavnú úlohu v priemyselných krajinách Európy a Severnej Ameriky, najmä u starších ľudí. Riziko vzniku tuberkulózy vyžadujúcej liečbu je najvyššie v prvých dvoch rokoch po infekcii.

Tuberkulóza existuje pravdepodobne od nepamäti ako rozšírená choroba a sprevádza ľudskú kultúrnu históriu ako takmer každá iná choroba. Priemyselná revolúcia a sociálne zmeny, ktoré spustila, najmä rastúca hustota obyvateľstva v mestách, viedli v 18. a 19. storočí k nárastu tuberkulózy. V polovici 19. storočia zomrel každý štvrtý dospelý muž v Nemecku na tuberkulózu. V tom čase sa to označovalo aj ako „biely mor“. V slávnom románe „Čarovná hora“, ktorý získal Nobelovu cenu, autor Thomas Mann názorne popisuje vplyv tejto choroby na všetky oblasti ľudského života.

V priemyselne vyspelých krajinách tuberkulóza stratila hrôzu kvôli zvyšovaniu prosperity, lepším hygienickým podmienkam a v neposlednom rade kvôli čoraz účinnejším liekom. Úmrtnosť v dôsledku choroby sa tam preto prudko znížila. Napriek tomu je tuberkulóza popri AIDS/HIV a malárii stále jednou z najbežnejších infekčných chorôb na svete. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je tretina ľudstva - teda asi 2 miliardy postihnutých ľudí - infikovaná patogénom, z ktorého u 5 - 10% sa rozvinie aktívna tuberkulóza, u mužov je dvakrát vyššia pravdepodobnosť ako u žien. 95% chorôb postihuje chudobné krajiny - tuberkulóza je najbežnejšou smrteľnou infekčnou chorobou s viac ako 2 miliónmi úmrtí každý rok. Problémom sa stáva aj rastúci vývoj rezistencie patogénov na normálne úspešnú antibiotickú liečbu. Podiel patogénov, u ktorých sa vyvinula rezistencia na najmenej jeden z 5 liekov, bol v roku 2003 pre Nemecko 13% (správa RKI 2005) - a trend stúpa.