„Už nechcem ospravedlnenie vodiča nákladného vozidla“

17.12.19 | 10:37 hod

V júni 2018 sedemročného Constantina zrazilo v Berlíne otáčajúce sa nákladné auto a smrteľne ho zranili - pred matkou. Vodič dostal nedávno podmienečný trest. Teraz hovoria rodičia dieťaťa prvýkrát. Od Ulfa Morlinga

rbb: Pani S., išli ste tesne za svojím dieťaťom, keď na semafore na cyklotrase zasvietila zelená a Constantinovi pri odbočení vpravo prešlo nákladné auto. Šesťdesiatjedenročný vodič z povolania bol pred takmer dvoma týždňami odsúdený za vraždu z nedbanlivosti vrátane šesťmesačného podmienečného trestu. Je to pre vás a vášho manžela druh zadosťučinenia?

Julia S.: Pre Constantina a našu rodinu určite nikdy nebude spravodlivosť ani spravodlivý súd. Potrebovali sme však postup, aby sme boli schopní dokončiť. Ale smútok samozrejme pokračuje.

viac na túto tému

Smrteľná nehoda v Berlíne-Spandau

Pozastavený vodič nákladného vozidla, ktorý prešiel cez dieťa

Vy a váš manžel ste boli v procese spolu žalobcami. V hale sedeli Constantinova stará mama a dedko, ďalší príbuzní a veľa priateľov. Ako ste prežívali zákrok?

Julia S.: Bolo to proste hrozné. Pre nás všetkých, takmer rok a pol po smrti nášho chlapca, si tento proces vyžadoval najvyššiu námahu a sústredenie.

Ako ste vnímali obvineného vodiča nákladného vozidla?

Alexander S.: Obžalovaný na pojednávaní uviedol, že videl dav ľudí, a preto bol rozptýlený. Chcel sa teda vykresliť lepšie, ako sa správal. Bolo pre mňa veľmi ťažké sedieť v miestnosti s týmto mužom a počúvať to. Je to však súčasť procesu vyrovnávania sa s hľadaním spravodlivosti. A teraz je proces akosi hotový.

Podľa ich názoru je rozsudok spravodlivý?

Alexander S.: Samozrejme, že nie! Dal by som vodičovi nákladného vozidla aspoň psychologické posúdenie, či môže ďalej viesť nákladné auto alebo auto. Obžalovaný môže dodnes jednoducho pokračovať v jazde. Iba štyri týždne po tom, čo zabil nášho syna, ho prešlo červené svetlo a blesk. Mysleli by ste si, že si Constantinovu smrť nevzal k srdcu. Ale nie som sudca.

Julia S.: Polročný podmienečný trest a 500 eur v hotovosti pre Kindernothilfe je podľa trestného práva pravdepodobne dosť vysoký trest - ale nie pokiaľ ide o ľudstvo. Ak ste išli potom, mal to byť vyšší trest. Aj keď je páchateľ teraz nezamestnaný, ako uviedol na súde, stále môže jazdiť na svojom súkromnom aute. Ľudia by si mali v doprave dávať na seba viac pozor.

Vodič nákladného vozidla bol odsúdený za prečin usmrtenia z nedbanlivosti. Pri smrteľnej nehode vášho syna ste takmer prebehli, pretože ste išli tesne za svojím dieťaťom, zistil súd. Laický sudca rozhodol, že obžalovaný niekoľko sekúnd nevenoval pozornosť pravotočivej zákrute a je zodpovedný za porovnateľne malú sumu. Rozumiete tomuto výroku rozsudku?

Julia S.: Jednoznačne by sa mali zvýšiť tresty, aby sa podobné nehody už nezopakovali. Vodičský preukaz musí ísť - najmä s vodičom z povolania; väčšina uložených pokút musí byť vyššia. V zásade môžeme byť radi, že vodič nákladného vozidla, ktorý viezol Konštantína na smrť, musí nielenže zaplatiť z príjmu ako trest obvyklý trojmesačný plat, ale že bol odsúdený na trest odňatia slobody. Mal by si musieť robiť komunitné hodiny na detskej klinike nehôd, a tak riešiť obete nehôd. Tiež by som zistil, že ľudský trest.

13. júna 2018 ste boli so svojím synom na bicykli. Chceli ho zobrať do školy. Išli rovno a kamión sa chystal odbočiť doprava. Keď ste išli, boli ste zelení.

Julia S.: Mal nás vidieť, pretože podľa znalca nehôd nás bolo dvanásť sekúnd vidieť vo všetkých zrkadlách na pravej strane nákladného vozidla. Pravdepodobne si nevšimol, čo robí, a to ani po prvej kolízii s bicyklom môjho syna, ktorý spôsobil, že spadol a dostal sa pod zadné pneumatiky. Ak by obžalovaný zahájil núdzové brzdenie pri prvom zatlačení alebo by bol nainštalovaný asistent otáčania s funkciou núdzového zastavenia, Constantin by sa neprevalil. Vodič nákladného vozidla sa dostal do povedomia, až keď ľudia na ulici kričali, trúbili na autá a svedkovia klepali na nákladné auto. Podľa správy sa zastavila až po ďalších 14 metroch. Profesionálny vodič sa údajne nepozeral do zrkadla svojho nákladného vozidla až dvanásť sekúnd a ani nezastavil, keď odbočil v zákrute.

Ako ste bezprostredne po nehode zažili vodiča nákladného vozidla?

Julia S.: Videl som Constantina ležať na ulici. Obžalovaný vystúpil z nákladného vozidla a ja som sa ho spýtal, či je vodičom nákladného vozidla, a odpovedal „áno“. Ukázal som oboma rukami na môjho mŕtveho syna a spýtal som sa ho: „A teraz?“ Potom povedal: „Na čo si ešte mám dať pozor?“ To je všetko. Potom som ho nevidel ani nepočul už rok a pol. Až teraz som ho videl znova.

Podľa zákona o odškodňovaní obetí sa poskytuje pomoc obetiam a príbuzným trestných činov, ktoré boli proti nim spáchané. Constantin bol zabitý z nedbanlivosti. Ako úrady podporili vás, vášho manžela a dve sestry Konštantína?

Julia S.: Bohužiaľ tam nič nebolo. Všetko sme si museli vybavovať sami. Máme šťastie, že máme stabilnú rodinu a priateľov. Z verejnej strany ale neprišlo nič. Až po siedmich mesiacoch sme mali možnosť navštíviť psychológov. To nám však sprostredkovali naši rodinní lekári. Zo zdravotného poistenia ani z núdzovej pastorácie nič neprišlo. S manželom sme tu boli vždy jeden pre druhého. A s pomocou rodiny a priateľov sme sa cez to dostali. Inak by sme to nikdy nezvládli.

Šokovalo by vás to alebo by sa vám páčilo, keby vás vodič nákladného vozidla kontaktoval raz?

Julia S.: Absolútne by som si to želal. Čakal som rok a pol, kým som od neho dostal ľudskú reakciu. A keby to bol iba list alebo lístok, čokoľvek, aj keby to mohli povedať jeho právnici. Ale nič neprišlo. Ani v súdnej sieni nebol pohľad, nič. Rok a pol po smrti nášho syna už nepotrebujem ospravedlnenie, ktoré mi ponúkli právnici. Nechcem už ospravedlnenie vodiča nákladného vozidla.

Po vynesení rozsudku sa pre jej rodinu prvýkrát začína čas, v ktorom sa môžu naplno zapojiť do svojho smútku?

Julia S.: Absolútne. Proces bol veľký batoh, ktorý sme naložili a rok a pol sme nosili so sebou. Teraz je to preč, oficiálna časť skončila. Teraz môžete začať žiť a pracovať cez smútok a bolesť. Stále však potrebujeme našu psychologickú podporu.

Julia S.: Áno, samozrejme, bolo by pekné, keby sme si mohli zvoliť traumatológa. Ale štát na to nemá nárok. S manželom chodíme k behaviorálnym terapeutom. Ale myslím si, že každý si musí nájsť svoj vlastný spôsob riešenia a spracovania.

Čo si želáte pre obete a príbuzných trestných činov, ktoré sa stali vám?

Julia S.: Hneď po Konštantínovej smrti by to bolo také dôležité, že by nás profesionálni opatrovatelia brali do rúk ako zástupcovia všetkých administratívnych postupov, dokonca aj pri organizovaní pohrebu. Rovnako dôležitá pre prežitie je rýchla psychologická pomoc namiesto mesiacov čakania, keď je podlaha vytrhnutá spod celej rodiny. Ale možno to nikto nedokáže pochopiť, kto také niečo nezažil sám.

Ďakujem za rozhovor!

Rozhovor s Juliou a Alexanderom S. viedli Ulf Morling

Funkcia komentárov bola ukončená 19. decembra 2019, 16:40

Komentáre slúžia ako výmena medzi používateľmi a redakčným tímom o uvádzaných témach. Okrem iného funkciu komentárov zatvoríme, ak je počet komentárov taký veľký, že ich už nemožno promptne moderovať. Funkciu komentárov zatvoríme aj v prípade, že sa komentáre už netýkajú témy alebo veľký počet komentárov porušuje naše pravidlá Pokyny pre komentáre zranený.