Vegetariánstvo. Účinky vegetariánskej stravy na zdravie a spoločnosť

Technické práce (škola) 2014 24 strán

Ukážka čítania

obsah

2. Dôvody a motivácia
2.1 Etické a morálne dôvody
2.2 Zdravotné dôvody

3. Dôsledky na zdravie
3.1 Ovplyvňovanie civilizačných chorôb a duševných chorôb
3.2 Porovnanie vegetariánskej stravy s kombinovanou stravou
3.3 Do akej miery zodpovedá vegetariánstvo zdravej výžive?

4. Vegetariánstvo v spoločnosti
4.1 ekologický dopad
4.2 Vegetariánstvo medzi mladými ľuďmi
4.3 Vyhodnotenie prieskumu

5. Záverečné poznámky a osobný záver

Úvodné poznámky

Vybral som si tému „Problémy a predsudky vegetariánskej stravy“, pretože sám som už niekoľko rokov vegetariánom, a preto sa tejto téme venujem a viem o nej každý deň.

Na začiatku objasním pojem vegetariánstvo a budem sa zaoberať formami, kým sa dostanem k rôznym motiváciám. Potom idem na zdravotné následky a zaoberám sa tým, do akej miery zodpovedá bezmäsitá strava zdravej a zdravej strave. Toto bude moje prvé zameranie. Druhou oblasťou, ktorej sa chcem venovať, je vegetariánstvo v dnešnej spoločnosti a to, ako je to bežné medzi tínedžermi - mojou vekovou skupinou. Uskutočnil som tiež prieskum na túto tému na našej škole v ročníkoch 10 a v Oberschule Wermsdorf so záverečným ročníkom 10b. Na konci mojej odbornej práce urobím záver.

Svojou odbornou prácou chcem odpovedať na nasledujúce otázky:

- Ako zodpovedá vegetariánstvo zdravej výžive?
- Aké sú zdravotné výhody tejto alternatívnej stravy?
- Ako nájdete v spoločnosti bezmäsitú stravu?

Pri hodnotení svojich výsledkov sa obmedzujem na vegetariánstvo a formy s ním priamo spojené a zdržujem sa písania všetkého o vegánstve.

1. Definícia pojmov

Termín vegetariánstvo je odvodený z latinského slova vegetare (= oživiť) a prvýkrát ho uviedol filozof Pythagoras (Grécko, 570 - 500 pred Kr.) A všeobecne popisuje vyhýbanie sa mäsu a rybám v strave. Termín vegetariánstvo však nedefinuje iba formu výživy bez mäsa, ale aj životný štýl vyvolaný kritickým spochybňovaním iných oblastí života. Vegetariáni - ľudia, ktorí dodržiavajú túto alternatívnu formu výživy - majú často väčšie a väčšie povedomie o zdraví, výžive a športe a napríklad uprednostňujú ekologickejšie výrobky alebo sa zaobchádzajú bez spotrebného tovaru, ako je alkohol, nikotín alebo káva (1).

Hlavné formy vegetariánstva sú rozdelené podľa zaradenia potravín, ktoré pochádzajú zo živého zvieraťa. Najbežnejšou formou je lakto-ovo-vegetariánstvo, ktoré praktizujú dve tretiny vegetariánov v Nemecku a zahŕňa konzumáciu mlieka a vajec, ako aj výrobky z nich vyrobené. Okrem tejto formy existuje aj lakto-vegetarián, ktorý vylučuje konzumáciu vajec, a ovo-vegetarián, ktorý sa vyhýba mlieku a mliečnym výrobkom.

Najprísnejšou a najdôslednejšou formou vegetariánstva je vegánstvo, ktoré odmieta všetky produkty živočíšneho pôvodu a med. Pudingoví vegetariáni sa zaobídu bez mäsa a rýb, toto vynechanie však nahraďte konzumáciou vysoko spracovaných produktov a rýchleho občerstvenia, ktoré sú chudobné na živiny a vitamíny. Neexistuje teda vegetariánsky vedomý životný štýl.

Vegetariánstvo sa považuje za rastúci trend: podľa štúdie Gesellschaft für Konsum (GfK) v Norimbergu iba 0,6% nemeckej populácie jedlo v roku 1983 bezmäsitú stravu. Veľký rozmach vegetariánskej stravy nastal až po prelome tisícročí: Keď boli známe čoraz viac potravinových škandálov a v mäse a klobáse sa našli živočíšne antibiotiká a hormóny, mnoho ľudí sa rozhodlo pre vegetariánsku stravu. Po chorobe šialených kráv (prípad BSE) v roku 2000 približne 15% Nemcov konzumuje vegetariánsku stravu (2). Toto relatívne vysoké percento však rýchlo kleslo späť na 7,7% (3). Dnes má viac ako 7 miliónov Nemcov vegetariánsku a 800 000 vegánsku stravu (4). Teda asi 9% v Nemecku sa zrieka mäsa, údenín a rýb. Odhaduje sa, že na celom svete existuje asi 1 miliarda vegetariánov a vegánov, väčšina z nich je v Indii (40%) (5). Podľa vegetariánskej štúdie Univerzity v Jene je typickým vegetariánom žena, mladšia ako 30 rokov, ktorá žije v mestskej oblasti a absolvovala aspoň Abitur.

2. Dôvody a motivácia

„Trend smerom k vegetariánskej strave je nezastaviteľný. Možno o 100 rokov už nebude nikto jesť mäso “- Helmut Macher, bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Nestlé (6)

Prečo sa však čoraz viac ľudí rozhoduje proti konzumácii živočíšnych produktov? Existuje veľa morálnych dôvodov pre vegetariánsku stravu, ktorá však ponúka aj zdravotné výhody.

2.1 Etické a morálne dôvody

Väčšina ľudí sa domnieva, že nie je správne ublížiť zvieratám alebo si zo súcitu zvoliť vegetariánstvo. „Etici požadujú aj práva na zvieratá, ktoré boli predtým vyhradené pre ľudí, napríklad právo na fyzickú integritu.“ (7), dokonca idú tak ďaleko, že zabíjanie zvierat považujú za diskrimináciu a rasovú segregáciu. Môže však existovať aj takzvaná kľúčová udalosť, ktorá sa týka morálky, napríklad návšteva bitúnku, dokumentárny film o továrenskom hospodárení alebo zabitie milovaného domáceho miláčika ako pečeného králika.

Ďalším dôvodom odmietnutia konzumácie mäsa je zlaté pravidlo „Správajte sa k ostatným tak, ako chcete, aby sa správali k vám“, ktoré možno nájsť vo všetkých náboženstvách. Konzumácia mäsa je v hinduizme tabuizovanou témou, ktorá hlása nenásilnosť voči všetkým živým bytostiam. Aj v Biblii je jasný záväzok k vegetariánskej strave s 5. prikázaním „Nezabiješ“ a „Nejedz mäso, ktoré je stále živé v jeho krvi“ (8).

Rovnako ako vo vegetariánskej štúdii Univerzity Friedricha-Schillera, ktorá už bola spomenutá v bode 1.0, 62% z 2517 zúčastnených vegetariánov uviedlo, že mäso z morálnych dôvodov odmietajú.

2.2 Zdravotné dôvody

V uvedenej štúdii 20% uviedlo, že sa zo zdravotných alebo kozmetických dôvodov rozhodli stať vegetariánmi. Vegetariánska strava prináša všetky vlastnosti zdravej, ľahkej a vyváženej stravy, ako je nízka nutričná hustota, ale veľa vlákniny a vitamínov. To sú predpoklady duševnej a fyzickej zdatnosti. „Subjektívny [. ] Zlepšenie individuálnej pohody “(9) možno podceniť. Nejedením mäsa sa veľa ľudí cíti ľahších a slobodnejších v žalúdku a na duši. Vegetariáni nepoznajú prepchatý a nafúknutý pocit v žalúdku ako po porcii pečeného alebo bravčového kolena. Mnoho štúdií naznačuje, že vegetariánska strava je účinná pri liečbe a prevencii chorôb spojených so stravou a pri znižovaní rizika srdcových chorôb, dny a obezity.

Nie je však dokázané, či je to spôsobené výlučne stravou, pretože vegetariáni a vegáni žijú spravidla zdravšie a okrem iného aj bez alkoholu a nikotínu. Cieľom je urobiť niečo dobré pre seba a svoje telo a dosiahnuť nové výkony po fyzickej i psychickej stránke. Na vegetariánstvo by sa nemalo pozerať ako na diétu alebo prehnanú stravu, inak sa môže rýchlo stať obsedantno-kompulzívnou chorobou a viesť k anorexii. Do akej miery zodpovedá vegetariánstvo zdravej výžive a aké zdravotné dôsledky z toho vyplývajú, by som sa chcel bližšie venovať 3,0 zdravotným následkom a najmä 3,3 Do akej miery zodpovedá vegetariánstvo zdravej výžive.

3. Dôsledky na zdravie

Nič neovplyvňuje naše fyzické a duševné výkony rovnako ako naša strava. Ak v strave niečo chýba, napríklad vitamíny alebo vláknina, ktoré sú nevyhnutné a telo si ich nedokáže samo syntetizovať, objavia sa príznaky nedostatku, ktoré môžu viesť k bolestiam hlavy a v najhoršom prípade k vážnym chorobám. Váha tiež do veľkej miery závisí od stravy. Nadváha zvyšuje riziko dny alebo cukrovky. V prípade silnej podváhy spôsobenej nedostatočným príjmom potravy sa vyskytujú príznaky nedostatku alebo záchvaty slabosti.

3.1 Ovplyvňovanie civilizačných chorôb a duševných chorôb

Vyváženou vegetariánskou stravou získate dostatok vitamínov, vlákniny a mononenasýtených mastných kyselín, ktoré zabraňujú vzniku určitých chorôb. Toto a životný štýl zameraný na zdravie sú zodpovedné za skutočnosť, že priemerná dĺžka života vegetariánov je podstatne vyššia ako u zlovestných ľudí (10). Kvôli nižšiemu výživovému obsahu vegetariánskej stravy a vynechaniu nasýtených mastných kyselín, ktoré sa nachádzajú iba v živočíšnych produktoch, trpia vegetariáni menej obezitou (11) a v dôsledku toho aj chorobami, ktoré sú nimi spôsobené. Riziko srdcových a obehových chorôb sa tiež významne znižuje pomocou plnohodnotnej vegetariánskej stravy. Konzumácia mäsa nesúvisí iba so srdcovými chorobami, ale aj s chorobami pečene, obličiek a nervovými chorobami, pretože mäso obsahuje aj rastové hormóny a pesticídy, ako aj živočíšne antibiotiká, ktoré sa dostávajú do krvi a poškodzujú nervy a pečeň a obličky je potrebné rozložiť.

„Štúdia z Kalifornskej univerzity v Berkely tiež zistila súvislosť medzi konzumáciou hovädzieho mäsa a infekciami močových ciest u žien.“ (12). „Ukázalo sa, že vegetariáni a vegáni majú o niečo vyššiu pravdepodobnosť ortorexie ako bežná populácia.“ (13), pretože vegetariáni už majú špeciálnejšiu stravu. Orthorexia nervosa je porucha stravovania, pri ktorej je človek nútený iba „zdravo“ "Jesť jedlo. Nejde skôr o kvalitu a prísady jedla ako o chuť a na chudnutie sa nesústredíme, ako je to v prípade Anorexia Nervosa. Vegetariáni a vegáni tiež delia svoje jedlo na„ dobré “(napríklad zeleninu)., Ovocie.) A „zlé“ (mäso, ryby a podľa tvaru mlieko, vajcia alebo med a podľa životného štýlu aj luxusné jedlá).

Aj keď som v časti 2.2 Zdravotné dôvody napísal, že vegetariáni sa cítia duševne ľahší a slobodnejší, 7 štúdií uskutočnených v Nemecku viedlo k záveru, že vegetariáni sú náchylnejší na depresie, úzkosti a poruchy stravovania ako jedáci mäsa (14). Rovnako tak 25% všetkých vegetariánov vykazuje nástup poruchy stravovania, ako je nadmerné stravovanie alebo nútené zvracanie (15). Tieto duševné choroby sa však s väčšou pravdepodobnosťou vyskytujú aj u mladých žien, ktoré sú tiež pravdepodobnejšie vegetariánky. Je tiež potrebné poznamenať, že veľa mladých žien a dievčat z kozmetických dôvodov, ako je chudnutie alebo boj proti škvrnám na koži, sa zaobíde bez mäsa a iných živočíšnych produktov. Ak z týchto dôvodov zmeníte svoje stravovacie návyky, môže sa stať, že jesť vás už nebude baviť. To by mohlo viesť k depresiám a psychosomatickým ochoreniam nie preto, že už nekonzumujete mäso, ale preto, že máte poruchu stravovania.

3.2 Porovnanie vegetariánskej stravy s kombinovanou stravou

Pri priamom porovnaní obidvoch foriem výživy možno vidieť, že prísun výživovej energie je vo vegetariánskej strave nižší ako v záškodníckej strave. Aj čo sa týka bielkovín, vegetariáni jedia menej ako jedáci mäsa. Pretože však odporúčaná hodnota je 0,8 g na kg telesnej hmotnosti a miešaní potravinári konzumujú 80 g bielkovín denne, a teda takmer dvakrát toľko, ako je odporúčané, vegetariáni netrpia nedostatkom bielkovín a stále ich konzumujú viac ako dosť. Pri konzumácii tukov je to takmer rovnaké: Denne odporúčame okolo 40 g tuku, ktorý by mal tvoriť 25 - 30% hlavných živín a mal by pozostávať z viac nenasýtených ako nasýtených mastných kyselín. Vegetariáni konzumujú menej tukov ako všežravci, a sú preto v rozmedzí odporúčaní. Okrem toho takmer nekonzumujú žiadne nasýtené mastné kyseliny. Výnimkou tu však sú vegetariáni z oblasti Lictor, ktorí sú svojou spotrebou mliečnych výrobkov a pojedačmi mäsa nadštandardní. Ľudia, ktorí sa mäsa nevzdajú, skonzumujú denne takmer dvakrát viac tuku, ako je odporúčané.