Všeobecná aeróbna vytrvalosť: definícia

Všeobecná aeróbna vytrvalosť: Definícia a význam: Všeobecná aeróbna vytrvalosť popisuje schopnosť ľudského tela poskytnúť za určitých podmienok dostatok energie na určitú fyzickú námahu. Ale aby bolo možné definovať pojem ako celok, je potrebné najskôr objasniť jeho jednotlivé zložky.

Všeobecná aeróbna vytrvalosť: definícia

V športe sa rozlišuje medzi všeobecnou a miestnou, ako aj všeobecnou a špeciálnou vytrvalosťou. „Všeobecné“ znamená, že do činnosti je zapojených viac ako 15% celkového svalstva, zatiaľ čo „miestne“ znamená, že je zapojených menej ako 15%. Rozdiel medzi „všeobecnou“ a „špeciálnou“ spočíva v tom, že všeobecná vytrvalosť sa týka kardiovaskulárneho systému a veľkých svalových skupín, zatiaľ čo špeciálna vytrvalosť je špecifická a súvisí s určitými športmi.

Všeobecná aeróbna vytrvalosť: Význam výrazu „Všeobecné

Dôležitý komponent všeobecnej aeróbnej vytrvalosti je definovaný týmto pojmom, ktorý je odvodený od starogréckeho slova „aer“ („vzduch“). V športovej vede popisuje metabolické procesy v organizmoch a bunkách, ktoré môžu prebiehať iba za prítomnosti kyslíka. Naproti tomu existujú anaeróbne procesy, ktoré prebiehajú pri nedostatku kyslíka.

Anaeróbne procesy prebiehajú pri krátkodobom, intenzívnom zaťažení. Napríklad, ak sa zúčastníte behu na 400 metrov, neprekročíte prah do aeróbnej oblasti. Aj pri posilňovaní vo fitnescentre alebo s prístrojovou gymnastikou nie je stres spôsobený mnohými prestávkami dostatočne dlhý a rovnomerný na to, aby sa dostal do aeróbnej oblasti. Beh na viac kilometrov alebo jazda na bicykli niekoľko hodín by bolo niečo iné.

Každá bunka v ľudskom tele potrebuje energiu na výkon svojej práce. Táto energia sa ukladá v bunke, ale vo veľmi obmedzenej forme. Uvoľňuje sa pri fyzickej aktivite a premieňa sa na pohyb a teplo. Preto sa zahrejete na kliky, volejbal a podobne.

Ak sa energia spotrebuje, vo vnútri bunky nastáva resyntéza, to znamená zotavenie. Existujú dva spôsoby, ako to urobiť: výroba aeróbnej a anaeróbnej energie.

Pri aeróbnej alebo oxidačnej produkcii energie sa sacharidy alebo tuky, ktoré sa ukladajú v bunke, úplne spália. Predpokladom je prítomnosť kyslíka. Produkt tohto spaľovania využijete napríklad na krok alebo na stlačenie pedálov bicykla. K anaeróbnej výrobe energie dochádza buď štiepením fosfátov, alebo štiepením glukózy, ktorá je neúplná a vedie k tvorbe laktátu (kyseliny mliečnej).

Telo má teda celkovo štyri možnosti získavania energie - dve z nich sú aeróbne, dve anaeróbnym spôsobom. V zásade sa dá povedať, že tieto formy výroby energie prebiehajú vedľa seba a nie jeden po druhom, iba vzťah je v každom prípade iný. Keď idete behať, vaše telo je v aeróbnom rozmedzí kvôli nízkej intenzite cvičenia a vysokej dĺžke aktivity. Spočiatku vaše bunky spaľujú väčšinou sacharidy a veľmi málo tukov. Tento vzťah sa časom alebo pri záťaži čoraz viac obracia, až sa nakoniec na výrobu energie použije iba tuk. Aká presne musí byť záťaž na dosiahnutie tohto stavu, je v športovej vede veľmi diskutovanou témou. Časový bod sa navyše líši od organizmu k organizmu. To, kde sú jednotlivé limity, sa dá určiť pomocou testov špeciálnej športovej medicíny.

Všeobecná aeróbna vytrvalosť: Význam pre „vytrvalosť“

Tretiu časť všeobecnej aeróbnej vytrvalosti tvoria fyzická a psychická odolnosť proti únave a schopnosť tela regenerovať. Rozlišuje sa medzi rôznymi typmi vytrvalosti, ako je vyššie uvedená všeobecná, lokálna a špeciálna vytrvalosť. Okrem toho existuje aj rozdelenie podľa dĺžky fyzickej námahy, a to na krátkodobú, strednodobú a dlhodobú výdrž. Krátkodobá výdrž zahŕňa zaťaženie od 35 sekúnd do dvoch minút, pričom telo sa zaoberá hlavne produkciou anaeróbnej energie. Od dvoch do desiatich minút sa hovorí o strednodobej vytrvalosti v čoraz aeróbnejšej oblasti, v závislosti od športu. Existujú štyri úrovne dlhodobej výdrže: dlhodobá výdrž I (10 - 30 minút), dlhodobá výdrž II (30 - 90 minút), dlhodobá výdrž III (90 - 360 minút) a dlhodobá výdrž IV (nad 360 minút). Telo sa tu nachádza takmer výlučne v oblasti výroby aeróbnej energie.

Rozvoj vytrvalosti prebieha v konkrétne definovaných tréningových oblastiach, ktoré vychádzajú z rôznych vzorcov ako napr Borgova stupnica alebo nech sa stanoví vzorec na určenie maximálnej srdcovej frekvencie. Pre presnejší výpočet existujú vyšetrenia v športovej medicíne, ktoré určujú ideálne rozpätie záťaže od hodnôt laktátu vo svalových bunkách a schopnosti tela absorbovať kyslík.

Zlepšenie vytrvalosti vedie k zvýšeniu fyzického výkonu a rýchlejšej regenerácii a záťaž je možné udržať dlhšie bez toho, aby ste boli unavení. Znižujú sa chyby v pohybe, čo vedie k menšiemu riziku poranenia. Z dlhodobého hľadiska vylepšená vytrvalosť chráni kardiovaskulárny systém, znižuje obezitu a predchádza chorobám, ako je cukrovka.

TAK ČO ZNAMENÁ „VŠEOBECNÁ AERÓBNA VÝDRŽ“?

Všeobecná aeróbna vytrvalosť popisuje vytrvalostné výkony, ktoré si vyžadujú viac ako 15% celkového svalstva a vyznačujú sa spaľovaním sacharidov a tukov s prísunom kyslíka v bunkách na dodanie energie.

Rozlišujú sa celkovo tri typy: Všeobecná aeróbna krátkodobá vytrvalosť sa týka záťaží v aeróbnom rozmedzí v dĺžke troch až desiatich minút. Intenzita cvičenia sa tu často zvyšuje, takže čisto aeróbny metabolizmus často nestačí a musí sa doplniť anaeróbnymi procesmi. To isté platí pre všeobecnú aeróbnu strednú vytrvalosť, ktorá predstavuje dobu cvičenia od 10 do 30 minút, ale tu sú anaeróbne metabolické zložky oveľa nižšie. Na záver treba spomenúť všeobecnú dlhodobú aeróbnu vytrvalosť, ktorá sa vyskytuje pri námahe viac ako 30 minút a ktorá už neobsahuje žiadne anaeróbne metabolické procesy.

S týmto vysvetlením je zrejmé, že anaeróbny metabolizmus tiež vždy zohráva určitú úlohu pri aeróbnej vytrvalosti. To odlišuje všeobecnú aeróbnu vytrvalosť od základnej vytrvalosti, ktorá v aeróbnej oblasti skutočne beží 100%. Ak chcete zlepšiť svoj fyzický výkon, mali by ste do svojho programu určite zahrnúť všeobecný aeróbny vytrvalostný tréning.