Vybrané otázky a odpovede týkajúce sa sodíka

1. Čo je to sodík

Sodík je životne dôležitým prvkom a vyskytuje sa prirodzene alebo pridaním kuchynskej soli (chlorid sodný, NaCl) do takmer všetkých potravín. Spolu s chloridom a draslíkom je to jeden z najdôležitejších elektrolytov v tele. Väčšina sodíka (asi 90%) sa nachádza mimo buniek v telesných tekutinách (extracelulárna tekutina). Sodík je tu prevládajúcim katiónom z hľadiska množstva (Na +).

sodíka

2. Na čo telo potrebuje sodík?

Vďaka svojej vysokej schopnosti viazať vodu (osmotická aktivita) hrá sodík dôležitú úlohu pri regulácii vodnej bilancie. Sodík sa tiež podieľa na regulácii acidobázickej rovnováhy a krvného tlaku. Na bunkovej úrovni sa sodík podieľa na udržiavaní membránového potenciálu a aktívnom prenose molekúl cez bunkovú membránu.

3. Referenčné hodnoty pre sodík boli revidované v roku 2016 - čo sa zmenilo?

Revidované referenčné hodnoty pre sodík boli odvodené na základe bilančnej štúdie, v ktorej bola stanovená sodíková bilancia pre rôzne množstvá prijímaného sodíka. Na základe tejto štúdie rovnováhy a skutočnosti, že ostatné referenčné hodnoty príjmu živín (s výnimkou jódu a fluóru) sa dosahujú pri diéte, ktorá poskytuje 1 500 mg sodíka/deň, sa robí odhad adekvátneho príjmu sodíka. 1 500 mg/deň indikované pre dospelých. Predtým sa uvádzal odhad minimálneho príjmu.

Revidované odhady dostatočného príjmu sodíka závisia od veku. Odhadované hodnoty pre kojencov sú založené na obsahu sodíka v materskom mlieku a sú 130 mg/deň vo veku od 0 do menej ako 4 mesiacov a 200 mg/deň vo veku od 4 do 12 mesiacov. Pre deti a dospievajúcich sú odhadované hodnoty odvodené od hodnôt pre dospelých. Odhadovaná hodnota pre deti vo veku od 1 do 4 rokov je 400 mg/deň a zvyšuje sa na 1 400 mg/deň u osôb vo veku od 13 do 15 rokov. Od 15 rokov a pre dospelých, tehotné a dojčiace ženy je odhadovaná hodnota vhodného príjmu 1 500 mg/deň. (pozri tabuľku referenčných hodnôt pre príjem sodíka).

4. Ako je možné určiť príjem sodíka v populácii?

Existujú dve metódy stanovenia príjmu sodíka v populácii. Na jednej strane je možné príjem sodíka určiť na základe spotreby (napr. Pomocou stravovacích protokolov). Na druhej strane príjem sodíka v populácii možno odhadnúť z vylučovania sodíka močom.

Stanovenie príjmu sodíka na základe prieskumov spotreby okrem iného poskytuje. Z dôvodu možného podcenenia konzumácie jedla z dôvodu vlastných správ účastníkov a neistého alebo chýbajúceho záznamu o pridaní/opätovnom pridaní soli - sodík sa dodáva hlavne prostredníctvom kuchynskej soli - sú iba nepresné výsledky. Stanovenie príjmu sodíka vylučovaním sodíka do moču poskytuje presnejšie výsledky. Predpokladá sa, že vylučovanie sodíka do moču za 24 hodín je úmerné množstvu sodíka konzumovaného denne. Táto metóda sa považuje za vhodnú metódu na odhad príjmu sodíka v populácii.

5. Aký vysoký je príjem sodíka v Nemecku?

V „Štúdii o zdraví dospelých v Nemecku“ 1 (DEGS1; 2008–2011) sa stanovilo vylučovanie sodíka močom a odhadoval sa tak priemerný príjem sodíka. U žien vo veku od 18 do 79 rokov bol priemerný príjem sodíka v potrave približne 3 310 mg/deň. U mužov v rovnakom veku bol priemerný príjem sodíka okolo 3 940 mg/deň.

6. Vyskytuje sa v nemeckej populácii nedostatok sodíka?

Č. V Nemecku sa sodík prijíma hlavne (80–90%) spolu s chloridom vo forme chloridu sodného (NaCl, kuchynská soľ) prostredníctvom potravy. Príjem kuchynskej soli je pre väčšinu nemeckej populácie príliš vysoký. Výsledkom je, že príjem sodíka je tiež nad odhadovanými hodnotami dostatočného príjmu (pozri otázku 5). Nedostatok sodíka sa preto v Nemecku alebo iných priemyselných krajinách všeobecne neočakáva.

7. Ako môže byť nedostatok sodíka?

Jednou z hlavných príčin nedostatku sodíka (hyponatrémia) je zvýšená strata sodíka napr. B. nadmerným potením, akútnym zápalom gastrointestinálneho traktu alebo nadmerným užívaním tabliet na odvodnenie (diuretík) s extrémne vysokým príjmom vody. Medzi príznaky nedostatku sodíka patria: Zmätenosť, nechutenstvo, nevoľnosť a zvracanie. Ďalej sa môže vyskytnúť nízky krvný tlak (hypotenzia), srdcové arytmie (tachykardia), kŕče a kóma.

Nedostatok sodíka v dôsledku nízkeho príjmu sodíka v strave nie je známy.

8. Čo môže spôsobiť nadmernú ponuku sodíka? Aké to má dôsledky?

Nadmerná ponuka sodíka (hypernatriémia) zvyčajne vzniká v dôsledku nedostatku alebo straty vody v dôsledku výživových nedostatkov alebo chorôb. Hypernatrémia je prítomná v sérových koncentráciách> 145 mmol/l. Dôsledky hypernatriémie sú smäd a v prípade vytesnenia intracelulárnej vody do extracelulárnej oblasti v mozgu zmätenosť, nadmerná excitabilita, kŕče a kóma.

9. Vysoký príjem sodíka môže mať negatívne zdravotné následky?

Áno. Vysoký príjem sodíka v potrave môže mať negatívne zdravotné následky. Riziko vysokého krvného tlaku (hypertenzie) sa zvyšuje, ak sa užije veľa sodíka. Vysoký krvný tlak je jedným z najdôležitejších rizikových faktorov pre vznik kardiovaskulárnych chorôb. Z tohto dôvodu zvýšený príjem sodíka tiež nepriamo zvyšuje riziko kardiovaskulárnych chorôb.

Na druhej strane hypernatriémia (nadmerná ponuka sodíka, pozri otázku 8) je ťažko možná iba pri perorálnom podaní samotného sodíka.

10. Ktoré potraviny majú nízky a ktorý vysoký obsah sodíka?

Potraviny s nízkym obsahom sodíka: Zelenina, ovocie, orechy (nespracované) a všeobecne nespracované potraviny

Potraviny s vysokým obsahom sodíka: všeobecne spracované potraviny ako napr B. chlieb, syr, klobásy a ryby v konzerve

V Nemecku sa sodík prijíma hlavne (80–90%) spolu s chloridom ako kuchynská soľ (NaCl, chlorid sodný) v potrave. Hlavným zdrojom sodíka v strave sú spracované potraviny. Tieto majú vysoký obsah kuchynskej soli, ktorá okrem iného obsahuje. sa pridáva do výroby potravín kvôli ich aromatickým a konzervačným vlastnostiam. Časté otázky týkajúce sa kuchynskej soli obsahujú informácie o obsahu kuchynskej soli ako príklad pre jednotlivé skupiny potravín (kuchynská soľ FAQ).

1 „Štúdiu o zdraví dospelých v Nemecku“ (DEGS) realizuje Inštitút Roberta Kocha (RKI). DEGS je súčasťou systému monitorovania zdravia RKI. Štúdiou ústav zhromažďuje celoštátne údaje o zdraví dospelých žijúcich v Nemecku od roku 2008.