Výživová správa Menej klobásy, viac dobrých životných podmienok zvierat? Nemci tomu pri jedle venujú pozornosť

Schnitzel, klobásy a šunka už nie sú na stole tak často. Alternatívy bez mäsa však nie sú nijako zvlášť populárne. Do budúcnosti sa však niektorí spoliehajú na ne - a na hmyz.

Berlín - jesť mäso každý deň? Časy skončili. Aspoň to naznačuje tohtoročná správa o výživovej hodnote, ktorú vydalo spolkové ministerstvo poľnohospodárstva. Podľa správy zverejnenej v piatok má klobása alebo mäso na tanieri každý deň iba asi štvrtina Nemcov. A niečo viac ako polovica uvádza, že aspoň niekedy vedome upustia od flexibilného stravovania. Podiel ľudí, ktorí sa stravujú výlučne vegetariánsky alebo vegánsky, zostáva na päť, respektíve jedno percento. Reprezentatívneho prieskumu sa zúčastnilo 1 000 spotrebiteľov vo veku od 14 rokov.

„Naši spotrebitelia hľadajú rozmanitosť a rozmanitosť,“ hovorí ministerka poľnohospodárstva Julia Klöckner (CDU) o preferenciách potravín respondentov. Málokto je dogmatický vo svojich stravovacích návykoch. „Požiadavky štátu na súkromné nákupné zoznamy a nákupné koše by boli nesprávnou cestou.“ Organizácia pre životné prostredie Greenpeace si naopak vyžaduje väčšie nasadenie: „Pani Klöcknerová sa musí viac vnímať ako ministerka potravín a aktívne presadzovať zdravšiu stravu, ktorá je šetrnejšia k životnému prostrediu, a teda menej škodlivá pre klímu,“ požaduje odborníčka na poľnohospodárstvo. organizácie Martin Hofstetter.

Spotrebitelia požadujú väčšiu transparentnosť

Dobré životné podmienky zvierat sa netýkajú iba spotrebiteľov, pokiaľ ide o to, ako často konzumujú mäso. Podľa správy sú respondenti v zásade ochotní akceptovať vyššie ceny pre lepšie držanie tela. „Verbálna ochota platiť viac za výrobky, ktoré sú vhodnejšie pre dobré životné podmienky zvierat, je potešujúca,“ komentuje Klöckner. „Bohužiaľ, pri pulte to často vyzerá inak.“

Pri prezentácii správy v Berlíne bol minister presvedčený, že dodatočné náklady na dobré životné podmienky zvierat by sa nemali platiť iba v pokladni. „Nie každý občan si to môže dovoliť.“ Treba si tiež dávať pozor, aby sa napríklad mäso nestalo luxusným výrobkom. Modely štátneho financovania sú nevyhnutné. Farmársky prezident Joachim Rukwied požadoval, aby vyššia cena - napríklad pre lepšie životné podmienky zvierat - mala dobre klesnúť aj u poľnohospodárov.

Pokiaľ ide o normy chovu, mnohí spotrebitelia by chceli väčšiu transparentnosť. Viac ako 80 percent opýtaných sa vyslovilo pre štítky o dobrých životných podmienkach zvierat na potravinách. S takouto pečaťou by na seba mohli upozorniť majitelia, ktorí idú nad rámec štátnych požiadaviek na dobré životné podmienky zvierat.

Zelení požadujú prísnejšie pokyny

Aktivisti za práva zvierat kritizovali označovanie dobrých životných podmienok zvierat na potravinách ako „úplne neúčinné“. Expertka na výživu WWF Tanja Dräger de Teran vyzvala dobrovoľné informácie, aby sa čo najskôr stali povinnou značkou pôvodu. Podľa Klöcknera nie je takáto povinná pečať na národnej úrovni legálne možná. Kritika označovania vyplynula aj zo zástupcov spotrebiteľov v spoločnosti Foodwatch. „Označenie dobrých životných podmienok zvierat nezmení skutočnosť, že v Nemecku hromadne ochorejú hospodárske zvieratá,“ uviedol veterinárny lekár a manažér medzinárodnej kampane Matthias Wolfschmidt. Sú potrebné právne požiadavky na zdravie zvierat a záznamy o porušeniach v spoločnostiach a počas prepravy.

Zelení tiež chcú vidieť prísnejšie požiadavky. „Pokiaľ ide o výživu, spolkový minister Klöckner sa doteraz takmer výlučne spoliehal na dobrovoľné kroky namiesto toho, aby zaviazal potravinársky priemysel, aby zlepšoval a zdravšie zásobovanie potravinami alebo obmedzoval plytvanie potravinami,“ informovala redakčná sieť Nemecko (sobota) Renate Künast, odborníčka na poľnohospodárstvo za Zelených. Samotný Klöckner ubezpečil, že chce zlepšiť štandardy chovu zvierat a že už postupuje vpred konverziou chovu zvierat.

Jesť menej je v skutočnosti alternatívou k živočíšnym produktom

A čo spotrebitelia s mäsovými alternatívami? Podľa správy asi polovica z nich považuje náhrady mäsa a asi 40 percent potravín z hmyzu za dobrú voľbu, aby mohla v budúcnosti primerane zásobovať rastúcu svetovú populáciu. K týmto produktom však nevyhnutne nemali prístup. Iba zhruba štvrtina opýtaných konzumuje vegetariánsku alebo vegánsku alternatívu k živočíšnym produktom najmenej raz mesačne - 64 percent nikdy.