Vzťah medzi výživou, zdravím a hodnotením životného cyklu

Prof. Dr. Hans Hauner je riaditeľ Centra pre výživovú medicínu Else Kröner-Fresenius na Technickej univerzite v Mníchove (TUM), ktoré je súčasťou Klinikum rechts der Isar. Jeho text o súvislosti medzi výživou, zdravím a ekologickou rovnováhou je obzvlášť výbušný v čase vírusu Corona a objavil sa aj v antológii TUM „Food for thought for the time after Corona“ (bezplatné stiahnutie).

Diéta je základom celého života. Zaisťuje prísun všetkých látok, ktoré umožňujú život a zaručuje optimálne fungovanie. Spravidla platí, že čím sú živšie veci zložitejšie, tým väčšia je potreba živín. Evolučná história však tiež ukazuje, že veľa živých vecí sa prispôsobuje dostupnosti výživných látok vo svojom prostredí.

A nakoniec existuje možnosť, že organizmy vyvinú vysoký stupeň flexibility, aby mohli využívať meniacu sa dostupnosť živín. To posledné platí aj pre ľudí, ktorí sa naučili zameriavať na zmeny v zásobovaní živinami, napr. B. v priebehu ročných období. To bol predpoklad, aby sa Homo sapiens tak úspešne rozšíril na planéte a kolonizoval mnoho oblastí a podnebia. Táto vysoká „metabolická flexibilita“ ho odlišuje od ostatných živých bytostí a významne prispela k jeho úspechu a dominancii v boji druhov o prírodné zdroje.

Ľudia prispôsobujú stravu podmienkam prostredia

Úspešný príbeh ľudí je fascinujúci a samozrejme sa netýka iba tejto schopnosti, ale možno ho vysvetliť aj jeho talentom vytvárať koherentné sociálne systémy a organizačné štruktúry a vyvíjať efektívne technológie. Mnoho technických inovácií, súvisiaci populačný rast a bezuzdná spotreba zdrojov s rôznymi ekologickými dôsledkami však v súčasnosti tento úspešný model podstatne ohrozujú a podľa jednomyseľného názoru všetkých zúčastnených inštitúcií si vyžadujú rýchlu zmenu paradigmy a politické kroky.

Situácia nastala aj v oblasti výživy, ktorá je spojená s mnohými hrozbami a vyvoláva veľa otázok. Globálna výroba rastlinných potravín je dostatočná na to, aby teoreticky uživila najmenej 15 miliárd ľudí. Viac ako polovica úrody obilia a väčšina produkcie sóje sa však používa na výkrm zvierat. Tu je potrebných päť až sedem kg krmiva na výrobu jedného kilogramu mäsa. To je zároveň spojené s vysokou spotrebou pôdy a vody a vysokými emisiami skleníkových plynov.

Medzi dôsledky patrí aj strata biodiverzity a poškodenie životného prostredia v dôsledku vysokého používania insekticídov/pesticídov a hnojív so znečistením dusíkom. Okrem toho existujú vysoké úrody, napríklad v dôsledku zlej logistiky a odpadu na strane spotrebiteľa. Výroba potravín je zodpovedná za 21 - 37 percent globálnych antropogénnych emisií skleníkových plynov (IPPC 2019).

Problém podvýživy a prejedania sa

Z lekárskeho hľadiska existujú dva problémy, ktoré vyplývajú z nerovnomerného rozloženia potravy: Po prvé, je rozšírený hlad a podvýživa. Vyše 800 miliónov ľudí trpí hladom, viac ako dve miliardy z nedostatku železa, aby sme vymenovali len dva vážne príklady. V dôsledku súčasnej koronovej pandémie je v mnohých chudobných krajinách potrebné obávať sa rýchleho a výrazného zhoršenia potravinovej situácie. Na druhej strane v súčasnosti existujú viac ako 2 miliardy ľudí s nadváhou, z ktorých tretina je obézna v dôsledku chronického prejedania sa, najmä v bohatších krajinách. Obezita zaťažuje takmer všetky orgány tela a je rozhodujúcim činiteľom takmer všetkých civilizačných chorôb.

Kvalita a množstvo dodávaných potravín má preto pre ľudské zdravie ústredný význam. Chronické choroby spojené so stravou sú dnes najväčšou výzvou v našom systéme zdravotníctva a generujú väčšinu nákladov. Nedávna analýza konzorcia Global Burden of Disease Consortium zistila, že nutričné faktory definované v 15 podkategóriách vysvetľujú asi 22 percent všetkých úmrtí na celom svete. V Nemecku je to okolo 18,5 percenta.

Obezita môže spôsobiť vážne ochorenie

Príčinou smrti, ktorá je za to zodpovedná, sú predovšetkým kardiovaskulárne choroby, ale aj rakovina a cukrovka 2. typu (GBD, 2019). Mnoho ľudí má podozrenie alebo intuitívne vie, že ich stravovacie správanie spôsobuje problémy s hmotnosťou a podporuje mnoho chorôb a chorôb, ale túto súvislosť radi ignorujú kvôli možným následkom, ktoré to môže mať pre ich spôsob života. Stravovanie je emocionálna, osobná záležitosť, v ktorej si každý chce mať možnosť slobodného výberu. To je jediný spôsob, ako pochopiť, prečo mnoho ľudí tak dôsledne ignoruje súvislosť medzi ich stravou a zdravím.

Ale toto správanie je problematické. Ak ľudia objektívne zvážia svoje záujmy, nakoniec môžu existovať iné priority ako krátkodobé potešenie z jedla. Z dlhodobého hľadiska si väčšina ľudí želá zostať čo najdlhšie zdravá a fit a dosiahnuť možný vek. To vedie k neustálemu konfliktu medzi krátkodobým potešením, zdravím a dlhovekosťou. Väčšinou dominuje krátkodobý pôžitok, najmä preto, že prostredníctvom systému odmien pomáha lepšie zvládať každodenný stres a ďalšie psychologické záťaže.

Mnoho obchodných záujmov sa zameriava na krátkodobé hľadanie radosti. Neustále prítomná, zvodná reklama, tlak „vrstevníckych skupín“ a „toxické prostredie pre potraviny“ až príliš často nútia ľudí rozhodovať sa proti svojim dlhodobým záujmom a akceptovať škody na zdraví v podobe chorôb a straty kvality života a strednej dĺžky života. Je možná zmysluplná syntéza oboch a dobrá rovnováha, vyžaduje si to však premyslenie jednotlivcov a sociálnych aktérov.

Koncept jedného zdravia

Riešením tejto dilemy by bol komplexný systémový prístup, o ktorom sa roky diskutovalo ako o koncepcii jedného zdravia, ale politici s rozhodovacími právomocami a verejnosť sa ho zatiaľ vážne nevenovali. Cieľom by malo byť vytvorenie rozumnej rovnováhy medzi ochranou ekosystémov a priestorom slobody a spôsobom, akým ľudia žijú. Táto vízia sa už dávno zrealizovala, ale zatiaľ zlyhala z dôvodu pretrvávania populácie a obchodných záujmov jednotlivcov alebo malých skupín. Z globálneho hľadiska tlak na konanie enormne rastie, pretože zmena podnebia postupuje neuveriteľnou silou a čoraz viac ohrozuje živobytie mnohých a najmä chudobnejších krajín.

Najmä v nedávnej dobe sa čoraz viac diskutovalo a analyzovalo úzke spojenie medzi výživou, zdravím a ekologickou rovnováhou. Minulý rok predložila medzinárodná komisia návrh, ako je možné pri pokračujúcom populačnom raste (predpoklad: svetová populácia s 10 miliardami ľudí v roku 2050) zachovať prírodné zdroje, zatiaľ čo všetkých ľudí možno primerane živiť.