Zdravé ľudové telo

Štúdia na (v poslednej dobe) toľko „popisovanú“ tému medicíny za národného socializmu stojí za prečítanie. Autor, Robert Proctor, je profesorom histórie vedy na Pennsylvania State University vo Philadelphii. Je odborníkom na nacistickú medicínu. Už v roku 1988

zdravé

Štúdia na (v poslednej dobe) toľko „popisovanú“ tému medicíny za národného socializmu stojí za prečítanie. Autor, Robert Proctor, je profesorom histórie vedy na Pennsylvania State University vo Philadelphii. Je odborníkom na nacistickú medicínu. V roku 1988 vydal základnú knihu „Rasová hygiena. Medicína pod nacistami ». Je však uznávaný aj v oblasti sociológie vedy. V roku 1995 vydal knihu s názvom „Rakovinové vojny“ o novších „Rakovinových vojnách“ (hlavne v USA), v ktorej sa výslovne postavil na stranu odporcov tabaku. Nové dielo vzniklo na rozhraní týchto dvoch publikácií: „Nacistická vojna proti rakovine“ vyšlo v roku 1999;.

Štúdia na (v poslednej dobe) toľko „popisovanú“ tému medicíny za národného socializmu stojí za prečítanie. Autor, Robert Proctor, je profesorom histórie vedy na Pennsylvánskej štátnej univerzite vo Philadelphii. Je odborníkom na nacistickú medicínu. Už v roku 1988

Štúdia na (v poslednej dobe) toľko „popisovanú“ tému medicíny za národného socializmu stojí za prečítanie. Autor, Robert Proctor, je profesorom histórie vedy na Pennsylvania State University vo Philadelphii. Je odborníkom na nacistickú medicínu. V roku 1988 vydal základnú knihu „Rasová hygiena. Medicína pod nacistami ». Je však uznávaný aj v oblasti sociológie vedy. V roku 1995 vydal knihu s názvom „Rakovinové vojny“ o novších „Rakovinových vojnách“ (hlavne v USA), v ktorej sa výslovne postavil na stranu odporcov tabaku. Nové dielo vzniklo na rozhraní týchto dvoch publikácií: „Nacistická vojna proti rakovine“ vyšlo v roku 1999;.

V úvode Proctor poznamenáva, že pre historika je znepokojujúce, že národní socialisti nielenže páchali hrozné „lekárske zločiny“ („eutanázia“ a experimenty na ľuďoch v koncentračných táboroch), ale sledovali aj „progresívne“ alebo „spoločensky zodpovedné“ ciele zdravotnej politiky: „Kto o nich počul? že národní socialisti začali jednu z najambicióznejších kampaní proti rakovine na svete, počas ktorej zaviedli obmedzenia na používanie azbestu a zákaz fajčenia a zakázali rakovinotvorné pesticídy a potravinárske farbivá? Koľko z nás vie, že sójové bôby sa prezývali aj „nacistické bôby“ alebo že pekárne v národne socialistickom Nemecku boli podľa zákona povinné vyrábať celozrnný chlieb? “ Proctor nechce vyháňať nacionálny socializmus („Národný socializmus je absolútnym nízkym bodom morálky a kultúry 20. storočia“), chce ho však vykresliť ako jav, ktorý je „diferencovanejší“, ako sa bežne domnievame. Tento projekt je úspešný. Obzvlášť pôsobivé sú dve kapitoly knihy.

V kapitole „Národne socialistická výživa“ (kľúčové slová: celozrnný chlieb a jablkový mušt namiesto mäsa a alkoholu) je vysvetlené, že národní socialisti presadzovali zdravé stravovanie z dôvodov, ktoré boli na rôznych úrovniach. Cieľom bolo nielen posilniť výkon jednotlivca a nepriamo „rasy“, ale zamerať sa aj na individuálnu prevenciu rakoviny. Nezdá sa však, že by existoval „seriózny“ výskum súvislostí medzi stravou a rakovinou počas nacistickej éry (prinajmenšom o nich Proctor nehovorí). Jeden sa pravdepodobne spoliehal na „dôkazy“.

Štúdiu Proctora je potrebné (a bude) podrobne dopĺňať a prehlbovať (napríklad pokiaľ ide o Vedecký ústav pre výskum tabakových nebezpečenstiev v Jene), ale je rovnako metodicky medzníkom vo výskume medicíny za národného socializmu.

Robert Proctor: Blitzkrieg proti rakovine. Zdravie a propaganda v Tretej ríši. Klett-Cotta, Stuttgart 2002. 460 S., Fr. 43,80.